Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
14. máj 2021

Ako zmeniť DPH

Na Slovensku každoročne zmiznú dve miliardy eur a nikto nevie kam

Daň z pridanej hodnoty je výborný zdroj peňazí pre štát. Namiesto jej zvyšovania by však stálo za to pozrieť sa na podvody.

Na Slovensku každoročne zmiznú dve miliardy eur a nikto nevie kam

FOTO TASR – Jaroslav Novák

Meno Siemens si bežný človek spája zrejme najviac so značkou bielej elektroniky, verejným osvetlením či možno zdravotníckou technikou. Málokto však vie, že tejto rodine vďačíme okrem chladničiek, práčok či IT systémov a mnohých iných vecí, ktoré nám uľahčujú život, aj za jednu už menej obľúbenú vec – daň z pridanej hodnoty.

Podľa jednej z teórií o jej pôvode s myšlienkou prišiel Georg Wilhelm von Siemens po prvej svetovej vojne. Trápilo ho, že v dôsledku vtedajšieho nastavenia daní sa stávalo, že jeden tovar bol viacnásobne zdaňovaný.

Vďaka DPH sa tento problém vyriešil, jednotlivé firmy si totiž mohli daň, ktorú už raz zaplatili, vypýtať naspäť a platili tak iba za hodnotu, ktorú pridali ony.

Táto daň sa stala veľmi obľúbenou a postupne sa rozšírila po celej Európe a neskôr v rôznych formách takmer do celého sveta. Obľúbená je i u politikov, tvorí totiž veľmi významný zdroj peňazí pre štátnu kasu.

Na Slovensku ide dokonca o najvýznamnejšiu položku zo všetkých daní. Každý rok sa na nej aj spolu so spotrebnými daňami vyzbiera okolo osem miliárd eur. Z tejto sumy možno zaplatiť napríklad všetky výdavky na zdravotníctvo a ešte nám zostanú dve miliardy k dobru.

Ak teda vláda potrebuje peniaze, prvé, čo môže politikom napadnúť, je práve zvýšenie tejto dane. Iba malé posunutie smerom nahor totiž môže priniesť veľké výnosy. Ak by sme na Slovensku zvýšili túto daň iba o jeden percentuálny bod, prinieslo by to 67 miliónov eur navyše. Ak by to bolo päť percentuálnych bodov, ako sa spomínalo prednedávnom, prišlo by o 335 miliónov viac.

Hneď ako sa objavili zmienky o zvyšovaní DPH, začali sa však ozývať hlasy, že nejde o dobré riešenie a že sa tak dostaneme na vrchol rebríčka a budeme jednou z krajín s najvyššou DPH vôbec.

Možno DPH zvyšovať donekonečna?

Daň z pridanej hodnoty je celkom mladá daň, Siemens ju síce predstavil ešte začiatkom minulého storočia, vo veľkom sa však začala po Európe zavádzať až v 60. a 70. rokoch.

Začínalo sa na celkom nízkych sadzbách, ktoré však veľmi rýchlo rástli. Dnes sa sadzba DPH v európskych krajinách pohybuje zväčša okolo 20 percent, pričom najvyššia je v Maďarsku s 27 percentami a nasleduje Švédsko a Dánsko s 25 percentami.

Ak by teda Slovensko pristúpilo k razantnému navýšeniu DPH z 20 na 25 percent, ako sa prednedávnom spomínalo, razom by sa dostalo na úroveň najbohatších európskych krajín.

Takýto krok by síce mohol na prvý pohľad priniesť milióny do rozpočtu, všeobecne je však známe, že akékoľvek zvyšovanie daní má nepriaznivý efekt na ekonomiku a pri dosiahnutí určitej hodnoty už začína byť samotné zvyšovanie kontraproduktívne.

Michal Havlát z daňového odboru Inštitútu finančnej politiky pre Postoj vysvetľuje, že takéto zvyšovanie zväčšuje motiváciu ľudí a firiem hľadať daňovú optimalizáciu. Iba malé zvýšenie by spôsobilo, že by u nás bola vyššia daň ako v niektorých okolitých krajinách, a to by mohlo ovplyvniť cezhraničné nákupy.

„Poznáme iba skúsenosť z Dánska, ktoré odhadlo, že dve percentá domácej spotreby uskutočnili občania v Nemecku, keď bol rozdiel v DPH vo výške deväť percentuálnych bodov,“ hovorí. Časť výnosu z DPH by tak zostala v susedných krajinách, kam by Slováci chodili za lacnejšími nákupmi.

Inzercia

Zároveň však platí, že ak je už reč o zvyšovaní daní, je lepšie, aby zaťaženie stálo skôr na nepriamych daniach ako na daniach z príjmu. Ak by sa teda zvýšila DPH, ale zároveň sa znížila daň z príjmu, nemuselo by byť samotné zvyšovanie kontraproduktívne.

Raz zvýšenú daň už neznížiš

Hneď po tom, ako sa objavili správy, že v hre je zvýšenie DPH na 25 percent, ktoré už medzičasom samotný minister financií Igor Matovič dementoval, objavili sa prepočty, ako by sa táto zmena prejavila na cenách.

Podľa analytičky FinGo Lenky Buchlákovej by išlo o 2,5-percentné zvýšenie, neprišlo by však hneď. To, aký vplyv má zvýšenie DPH na ceny, rozoberajú rôzne štúdie a ako pre Postoj hovorí šéf analytikov Národnej banky Slovenska Martin Šuster, nie všetky prichádzajú k rovnakému záveru.

„Je to však preto, že skúmajú rôzne časové obdobia. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že v dlhodobom horizonte sa zvýšenie DPH v rovnakej výške prejaví na zvýšení cien,“ hovorí.

Naopak to už však také jednoznačné nie je. V prvom rade treba povedať, že keď raz príde zvýšenie daňovej sadzby, iba ťažko sa neskôr dostáva na pôvodnú hodnotu. Príkladom je aj slovenské navýšenie o jeden percentuálny bod ešte v roku 2010, ktoré bolo vysvetľované zlou finančnou situáciou spôsobenou krízou. Tá však odišla, nasledovali roky hojnosti, no k zníženiu daní neprišlo.

Prichádzame o polovicu viac peňazí ako Poľsko

Okrem zvyšovania sadzby sa však dajú výnosy z DPH získať aj inou, i keď o dosť prácnejšou cestou, a tou je znižovanie daňovej medzery. V dôsledku podvodov na DPH totiž Slovensko každý rok prichádza o približne dve miliardy eur, čo je suma približujúca sa k tej, ktorú by Matovič potreboval na uskutočnenie svojej prorodinnej reformy.

Slovensku tak uniká 20 percent z celkovej sumy DPH, ktorá by mala pritiecť do štátnej kasy. V susednom Česku je to pritom iba 12 percent, v Poľsku necelých 10. To, prečo je na Slovensku daňová medzera o toľko vyššia, pritom nevieme veľmi vysvetliť.

„Je to pre mňa záhada. Nedokážeme prísť na to, kde tie peniaze miznú,“ hovorí Šuster. Ak aj Finančná správa odhalí podvodníkov ide o sumy nedosahujúce ani milión eur, v najlepšom prípade vo výške niekoľkých miliónov. Dve miliardy je však dve tisíc miliónov a aj sám Hlavata hovorí, že stále nevieme, za koľko percent medzery sú zodpovední sofistikovaní podvodníci, šedá ekonomika či chyby daňovníkov.

To, že ministerstvo chce proti podvodom bojovať, je dobré, podľa Šustera je však najskôr potrebné venovať sa problému analyticky a až na základe výsledkov prijať opatrenia. „Často sú prijímané naslepo, zároveň sú veľmi náročné pre podnikateľov a v konečnom dôsledku na to doplácajú tí, ktorí si svoje povinnosti plnia,“ hovorí.

Jedným z už prijatých opatrení je Index daňovej spoľahlivosti. Ten zaviedla ešte minulá vláda a na základe spoľahlivosti pri platení daní dostáva každý podnik hodnotenie. Ak je dobré, získava rôzne benefity zo strany Finančnej správy.

Podľa najnovšej novely daňového poriadku by sa však po novom mal stať tento index verejným a to je podľa Márie Samekovej z Komory daňových poradcov problém. „Domnievam sa, že takáto verejná informácia bude slúžiť na zvýhodňovanie respektíve znevýhodňovanie daňových subjektov. Na druhej strane chápem, že zverejnenie údaju o daňovej spoľahlivosti má mať pre daňovníkov motivačný účinok,“ hovorí pre Postoj.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.