Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
13. máj 2021

Anketa

Darilo sa otcom počas pandémie byť svojim deťom viac nablízku?

Sobota 15. mája bude aj tento rok patriť Dňu rodiny. Téma tohto ročníka znie „Otec nablízku“.

Darilo sa otcom počas pandémie byť svojim deťom viac nablízku?

V septembri 1993 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 15. máj za Medzinárodný deň rodiny. Od roku 2009 si ho aktívne pripomíname aj na Slovensku. OSN povzbudzuje krajiny a ich vlády, aby pri tejto príležitosti venovali pozornosť téme rodiny a realizovali prorodinné projekty.

Tejto iniciatívy sa v našom prostredí ujalo Fórum kresťanských inštitúcií. Téma tohtoročného, v poradí 13. ročníka kampane Deň rodiny znie „Otec nablízku“. Pri tejto príležitosti Postoj oslovil viacero otcov a pýtal sa ich na spôsoby prežívania blízkosti s deťmi v uplynulom roku poznačenom pandémiou.

Na otázku odpovedali Martin Ližičiar, Ivan Wallenfels, Ľubo Michalko, Igor Jenčo, Vladislav Marčák, Ivan Petro a Milan Chalmovský.

Ako sa vám v uplynulom roku pandémie darilo byť svojim deťom viac nablízku? 

 

Martin Ližičiar, šéfredaktor Slovo+ a zakladateľ vydavateľstva BeneMedia

Mnohí mali možnosť počas pandemického roku viac oddychovať, byť viac doma a mať čas pre seba i druhých. Môj pandemický rok bol však náročnejší ako iné: jednak som suploval v redakcii aj za iných (aby mohli byť bezpečne doma) a jednak som popritom ešte riešil ďalšie marketingové a mediálne povinnosti.

Vďaka korone sme tvorivo hľadali všetky možné turistické ciele vo svojom okrese a trávili sme viac času spolu, na vzduchu a v našich lesoch. Na niektoré miesta sme vyrazili opakovane, niekedy som vzal deti sám a urobili sme si iba „ockovský“ výlet. A napriek tomu, že dnes už máme okresy otvorené a môžeme vyraziť do Fatry či Tatier, mali tie limity a domáca blízkosť svoje čaro. Cítili sme sa tam dobre a slobodne.

Ivan Wallenfels, gynekológ, špecialista na liečbu neplodnosti metódou naprotechnológie

Našich šesť detí má teraz od sedem do dvadsaťjeden rokov. Vlani všetci ostali doma a dom bol 24 hodín denne plný. Okrem starostí typu zháňania ďalších počítačov na online výučbu sme mohli spoločne prežívať veci, na ktoré by sme inokedy nemali čas.

S dcérou Máriou, ktorá je nadšená turistka a cyklistka, sme každú sobotu vyrazili na turistiku. Nedele zase patrili „malým“ výletom s 10-ročnou Lenkou a 6-ročným Ivkom, ktorí radi chodia na hrady. Častejšie sme najmä cez víkendy hrávali rodinné spoločenské hry. V zime sme s Martinom absolvovali výzvu cestovateľa Martina Navrátila vystúpiť na šesť zaujímavých slovenských vrcholov. Na niektoré kopce sa pridali aj dievčatá a na najprístupnejšom Tomášovskom výhľade sme boli spoločne celá rodina.

Lenka s Ivkom si často vystačia sami pri hre s legom či barbinami. Ale tiež majú veľmi radi, keď im tatino číta. A keďže majú radi zvieratká, túto jar som im doniesol škrečka Kikyho a neskôr aj šteniatko borderkólie Benyho. Nie všetci boli spočiatku nadšení, ale myslím, že postupne sa z nich stávajú miláčikovia celej rodiny. Zdá sa, že všetko zlé je na niečo dobré, a z pohľadu našej rodiny bol posledný rok naozaj pekným časom a ja zaň ďakujem.

Milan Chalmovský, herec, zdravotný klaun

Našťastie máme vlastnú záhradu. Počas prvého lockdownu sme trávili najviac času práve tam. Potom, keď sa začali opatrenia uvoľňovať, chodili sme na výlety do lužných lesov okolo Hrušovskej zdrže na svoje obľúbené miesta. Počas leta sme ostali na Slovensku. Pracujem v nemocnici – podľa skúseností som predpokladal, že jeseň bude náročná, a aby som mohol navštevovať hospitalizované deti, snažili sme sa aj počas prázdnin čo najviac chrániť. Bohužiaľ, dopadlo to horšie, ako sme všetci čakali, a doplatili sme na to ďalšími obmedzeniami, ktoré momentálne ešte stále platia aj v nemocniciach, aj v divadle. Choroba sa nám vyhla a ako rodina sme teda strávili celý čas spolu.

Inzercia

Vladislav Marčák, gréckokatolícky kňaz, farnosť Šmigovec

Keďže som gréckokatolícky kňaz a mám manželku a štyri deti, poviem so zveličením, že „pandémia mi padla vhod“. Nechápte ma zle, nechcem nič podceňovať, ale mne celý tento čas pomohol. Mohol som si uvedomiť, čo je naozaj dôležité. Kolobeh života a rýchly životný štýl spôsobujú, že prestanem vnímať, čo moja rodina a deti naozaj potrebujú. Nie je to zabezpečenie finančné či materiálne, skôr je to zabezpečenie emocionálne a duchovné.

Pandémia a opatrenia s ňou súvisiace spôsobili to, že som mohol byť naozaj aktívne prítomný pri svojej rodine. Nielen s nimi žiť pod jednou strechou, ale vnímať ich srdcia a to, čo naozaj potrebujú. Hoci máme ešte relatívne malé deti, mohli sme spolu stráviť čas naozaj netradične. Vymýšľali sme rôzne kreatívne hry. Máme možnosť byť vonku, keďže žijeme v dome a máme aj nejaké tie zvieratká. Deti sa spolu učili o ne starať, robili im nové koterce a pod. Dúfam a modlím sa, aby som si – až sa život vráti do normálu – nenechal ujsť chvíle pri rodine a deťoch, ktoré sú také vzácne a krásne.

Igor Jenčo, detský onkológ, Oddelenie detskej onkológie a hematológie DFN v Košiciach

Počas minulého roku ma pandémia zastihla v práci. Keďže som v tom čase bol v nemocnici za mnohé veci zodpovedný, starostlivosť o deti vo veľkej miere prevzala manželka, za čo jej patrí nesmierna vďaka. Deti sú ešte malé a o to viac sa tešili na každú spoločnú chvíľu. Najťažšie to bolo, keď boli zavreté škôlky, tie takmer tri mesiace sme boli vyčerpaní všetci. Ale zvládli sme to v zdraví – telesnom i duševnom. Počas leta a jesene nám pandémia dala vydýchnuť a užili sme si aj trošku dovolenky, hoci bola len krátka. Asi až s odstupom času všetci zhodnotíme, koľko síl sme museli vynaložiť. A aké je skvelé, že sme stále tu – všetci a spolu.

Ivan Petro, marketingový manažér, Godzone

Vzhľadom na to, že deti nemohli navštevovať škôlku a fyzické stretávanie bolo značne obmedzené, trávili sme spolu viac času a dalo by sa povedať, že ako rodičia sme boli svojim deťom aj viac nablízku. Jedna vec je však byť nablízku fyzicky a vtedy, keď nás deti potrebujú, a druhá byť skutočne prítomný v danom momente a venovať deťom plnú pozornosť. Snažili sme sa čo najviac využiť možnosť vyjsť von v rámci okresu, vtiahnuť deti do dobrodružstva a tráviť čas spolu. Som veľmi vďačný za čas, ktorý môžem tráviť so svojimi deťmi a vidieť radosť v ich očiach.

Ľubo Michalko, umelec, tvorca keramických obrazov a dizajnér sakrálnych priestorov

V uplynulom roku deti nemali takmer žiadne krúžky ani stretká, a tak boli väčšinu času s nami doma. Tento deficit pohybu a zážitkov som sa snažil kompenzovať deťom svojou iniciatívou. Chodili sme napríklad oveľa častejšie do prírody, spali sme pod stanom, hrali sme sa a boli sme spolu oveľa viac ako kedykoľvek predtým.

Veľký posun nastal aj v našej spoločnej modlitbe vďaka domácej liturgii. Deti sa naučili aktívnejšie zapojiť sa do modlitby a často sme prežívali „hmatateľnú“ Božiu prítomnosť. Nebolo to však vždy ideálne, lebo sme tiež prežívali sociálnu izoláciu so všetkými negatívami pandémie. Napriek tomu, že to medzi nami občas aj zaškrípalo, myslím si, že sme lepšie spoznali svoje limity, svoje potreby a ako rodina sa viacej zohrali.

Fotografie: osobný archív/facebook respondentov

Inzercia

Inzercia

Odporúčame