Blog 12. máj 2021

Byť skutočným mužom a otcom je výzva

zastolom.sk
zastolom.sk
Muži a otcovia dnes v Cirkvi ako laici chýbajú. Prečo je to tak? Prečo sa chlapci potichu vytratia z kostola, v lepšom prípade po birmovke, oveľa častejšie však už po povinnom prvom svätom prijímaní? Súvisí to s duchovnou neprítomnosťou otcov v ich živote? Ak je to tak, aké pozitíva prináša aktívna duchovná prítomnosť otca v rodine? Aký vplyv to môže mať na budúce, nielen duchovné, smerovanie detí?
Muži a otcovia dnes v Cirkvi ako laici chýbajú. Prečo je to tak? Prečo sa chlapci potichu vytratia z kostola, v lepšom prípade po birmovke, oveľa častejšie však už po povinnom prvom svätom prijímaní? Súvisí to s duchovnou neprítomnosťou otcov v ich živote? Ak je to tak, aké pozitíva prináša aktívna duchovná prítomnosť otca v rodine? Aký vplyv to môže mať na budúce, nielen duchovné, smerovanie detí?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

zastolom.sk

Byť skutočným mužom a otcom je výzva

Ilustračná foto: pixabay.com

Autorka: Zuzana Rigdová 

Muži v Svätom písme

Z pohľadu Písma je odpoveď jednoznačná. Kdekoľvek sa pozrieme, všade sa objavujú prevažne silní a pevní muži. Zoznam je veľmi dlhý: Noe, Mojžiš, Adam, Jozue, proroci, evanjelisti, Zachej, svätý Jozef a podobne. Písmo jasne ukazuje, že ak sa muž postaví Božiemu vedeniu čelom, dobrá z toho plynúce ho presahujú ďaleko do ďalších generácií. Dodnes všetci čerpáme z pevnosti, rozhodnosti a ochotynačúvať Božiemu hlasu týchto Božích mužov. Muž má svoje pevné miesto v spoločnosti, a zvlášť v rodine. Ako hlava rodiny je predobrazom Boha v rodine a táto zodpovednosť je obrovská. Vtláča tvár Boha do života svojej manželky a detí na celý život. Veľa životných príbehov má pramene práve v duchovnej prítomnosti alebo neprítomnosti otca v rodine. Preto muž, ak má byť správnym otcom, potrebuje byť napojený na Boha. Čo mužovi pomáha stať sa Božím mužom a dobrým otcom?

Dôvera

Muž celý život hľadá odpoveď na otázku: „Som dosť dobrý, mám na to?“ Moji synovia sa ma na to pýtajú stále, teda už v mladom veku Boh do muža vkladá túto celoživotnú dilemu. A je to jedine Otec, kto vie dať mužovi pevné presvedčenie, že mu naplno verí a dôveruje. Z tohto presvedčenia sa rodí zrelosť muža, cez ktorú vie dôveru odovzdať svojim deťom. Bez toho, aby žil s Bohom, nebude mať v sebe zdravé sebavedomie, nebude nachádzať pravé sebauistenie.

Priateľstvá a spoločenstvo

Muž môže mať tendenciu sa uzatvárať so seba, ale ak je srdce muža otvorené priateľstvám, vytvára to efekt synergie. Muži rastú v jednote, povzbudení, vzájomnej pomoci. Na Slovensku sa tejto dôležitej mužskej formácii, cez vzťahy, venujú rôzne spoločenstvá, ako sú saleziáni, paulíni, spoločenstvo Otcova stodola a podobne.

Vízie a odvaha

Muž potrebuje mať naplnenú rolu živiteľa, životnú úlohu. Nič nie je horšie, ako deprimovaný, apatický muž bez iskry, ktorý len nejako pláva životom, zvaľujúci svoje neúspechy na všetkých okolo neho. Muž je Bohom povolaný byť aktívny, rozhodný, byť líder. Dobrým príkladom je Jozef v Starom zákone, ktorý tým, že počúval Boha a mal múdrosť a odvahu, zažíval neuveriteľné veci. Po vyložení sna faraónovi o ňom sám vladár povedal: „Pretože Boh toto všetko zjavil, niet rozumnejšieho a múdrejšieho, ako si ty“ (Gen 39). Svoju múdrosť využil v prospech iným:„Keď hlad ťažil celú egyptskú krajinu, Jozef otvoril sýpky a predával Egypťanom obilie“ (Gen 56). Takáto výzva veľa robí aj s dnešným mužom. Z mojej skúsenosti môžem potvrdiť, že sme dlho v rodine riešili otázku bývania. Ale až keď sa do toho manžel obul, začali sa dvere otvárať a otvárajú sa dodnes a výsledkom je vízia skorého sťahovania do nového domu. Bol to úplne kľúčový moment, keď som pochopila, že na túto otázku má môj manžel pre našu rodinu zvláštne požehnanie. Biblické „ženy, podriaďujte sa mužom“  (Kol 3, 18) nesie v sebe aj odkaz požehnania cez mužské rozhodnutia.

Živé a mŕtve otcovstvo

Keď sa pozrieme na vývoj pohľadu na otcovstvo, dovtedajší, veľmi neangažovaný pohľad v rodine, zmenil francúzsky psychoanalytik Jacques Lacan (1901-1981), ktorý videl v otcovi symbolický zmysel zákazu a prísľubu. Tieto umožňujú dieťaťu (synovi aj dcére) odvážiť sa vykročiť do sveta, čo je dôležité pre budovanie sebestačného ega. Význam otcovstva zdôrazňoval aj americký psychiater Milton H. Erickson (1901-1980). Absencia otcov bola, podľa neho, spojená s vysokým výskytom zlyhaní v škole, skorou sexuálnou aktivitou, tehotenstvom v tínedžerskom veku, samovraždami mladých a delikvenciou. Psychoanalytik Cormac Gallagher dokazuje, že neurózy a poruchy v dospelom živote ukazujú na neprítomnosť otca počas výchovy. V časoch, keď títo psychológovia poukázali na tento nový pohľad na otcov, bol to určite veľmi progresívny pohľad na vec, aj keď možno nepochopený dobou.

Aký je dnešný otec? 

Dnešný otec je určite viac angažovaný v rodine. Po roku 2000 sa zaviedol pojem „nový otec“, ktorý sa stotožňuje s rovnocennou participáciou na výchove detí so svojou manželkou. Dnešní psychológovia sa zhodujú, že „deti, ktoré mali skúsenosť s aktívne zapojeným otcom, prejavujú vyšší kognitívny rozvoj, získavajú sociálne zručnosti, majú menej problémov so správaním, sociálnou stabilitou, a získavajú silný potenciál pre pevné manželstvo“ (Filadelfiová, 2008). Deti potrebujú v detstve zažiť stabilitu rodiny, vidieť pomoc a porozumenie medzi manželmi, mať s otcom hlboký vzťah, aby sa v nich zakorenili základné hodnoty na celý život, akými súochrana života, hodnota človeka, prirodzená smrť a podobne. S hrozbou prichádzajúcich rôznych vplyvov doby je táto potreba ešte naliehavejšia. Keďže slovenské obyvateľstvo zažíva nebývalú demografickú krízu a postupne starne, potrebujeme generáciu, ktorá sa nebojí zakladať si stabilné rodiny. Preto potrebujeme mať mužov, ktorí od rodiny neutekajú, ktorí rodiny nerozbíjajú, ktorí nestrácajú identitu manžela a otca. Tieto vzory sa totiž prenášajú na ďalšie generácie.

Ak by dnešný otec aj nebol zvlášť angažovaný, posledný pandemický rok prikoval doma aj toho najzarytejšieho odporcu rovnocennej deľby práce v domácnosti a v starostlivosti o deti. Väčšina z nich tento fakt aj ocenila. Sami sme zažili dlhé obdobie, keď naše tri staršie deti rástli a manžel prichádzal podvečer. Cítila som sa na všetko sama, neustále pod tlakom povinností a časového sklzu a náš vzťah sa postupne potichu preklápal len do organizačnej roviny. Na druhej strane, mám čerstvú skúsenosť počas obdobia „korony“, keď manžel pracuje výlučne z domu už rok. Po prvotnom zvykaní si toto považujem za jednu z mála pozitív tejto situácie. Starší chlapci prichádzajú do citlivého veku puberty, prítomnosť otca bytostne potrebujú v čo najväčšej miere a ja jeho prítomnosť doma veľmi oceňujem.

Je ale veľmi dôležité pochopiť, že muži dnes majú aj ďaleko dôležitejšiu úlohu vo výchove, a tou je byť prítomní duchovne. Potrebujú byť pevným duchovným pilierom svojej manželke a deťom, príkladom žitia svojej viery v každodennom živote.

Prečo v kostoloch chýbajú muži?

Ľubo (41) sa venuje téme mužskej spirituality v spoločenstve, kde s manželkou chodia. Na otázku, prečo muži v kostoloch chýbajú, odpovedá: „Ženy sú v súčasnej dobe v kostoloch iniciatívnejšie ako muži. Muži v kostoloch chýbajú, pretože tam nenachádzajú to, čo hľadajú. Keďže muži sú stvorení ako aktívni, hľadajú aktivitu a zdieľanie, a to, žiaľ, nachádzajú v krčmách, nie v kostoloch. Čo by pomohlo, sú malé spoločenstvá mužov, kde vedia a môžu byť sami sebou. Samo osebe je to dosť výzva pre slovenskú mentalitu, ktorá nás skôr vedie k potrebe problémy zakrývať, ako o nich otvorene hovoriť. Tu vnímam priestor pre kňazov, aby vytvárali mužom takéto prostredie.“ Je dobré, aby si muži hľadali sami takéto spoločenstvo alebo si ho so súhlasom kňaza založili. Na Slovensku podobné malé spoločenstvá pre mužov fungujú celkom úspešne, príkladom je projekt Chlapskí chlapi, programy Otec a syn (prerodiny.sk) či Otcova stodola (jedenmuz.sk). Vtedy nestratia dynamiku svojej mužskosti a zároveň nebudú vyháňaní pocitom nudného odriekania modlitieb.

Čo otec seje, mnohonásobne bude žať 

V každom prípade – čo dal otec tým dnešným otcom? A ako sa im darí odovzdávať vieru? Ľubo o duchovnom vedení otca v svojom detstve hovorí: „Od malička som bol vedený k viere, aj za cenu nepríjemností v škole a môjho otca v práci, keďže komunizmus veriacich ľudí perzekvoval. To si s odstupom času veľmi vážim na rodičoch a zvlášť na otcovi. Viera sa u nás doma dokazovala činmi.“ Keďže sám je dnes otcom troch synov, jeho túžba odovzdať vieru ďalej je pevne zakorenená. „Prajem si, aby moje deti nevnímali vieru cez povinné náboženstvo, ale cez celoživotný vzťah. Tiež vnímam, že v dnešnej dobe je veľmi dôležité viesť deti k základným princípom Božej morálky, aby mali jasný názor na rodinu, postavenie muža, ženy, ochrany života, neskôr voči politickým témam.“

Vlado (47) spomína na svoje detstvo: „Čo sa otca a jeho vedenia v rodine týka, najvýraznejšie mi utkvelo v pamäti, že sme chodili pravidelne do kostola aj pred rokom 1989. Otec mal tým pádom problémy v práci, ale napriek tomu nikdy nevstúpil do Komunistickej strany a absolvoval som všetky sviatosti – krst, sväté prijímanie, birmovku“. Dnes je z Vlada otec, kresťansky aktívny muž, hudobník v gospelovej kapele. Otec do neho vložil celoživotný základ, ktorý sa neskôr mnohonásobne zúročil. O svojej túžbe odovzdať vieru ďalej hovorí: „Snažím sa v synovi zakoreniť vieru tak, aby ju nestratil ani v čase životných búrok. Prajem si, aby zostal v kontakte s Bohom celý svoj život.“

To dobré, čo zasial jeho otec, sa ďalej mnohonásobne zúročuje a rozmnožuje, je to znak požehnania na ďalších generáciách. Vladov otec bol pevný v postojoch, hoci ho to určite stálo nemálo. Vlado tak videl, že muž má jasný cieľ a hodnoty a nepúšťa sa ich, aj keď je to náročné. Podobný úžasný príklad mal pred očami svätý Ján Pavol II. To, ako sa on modlil, začalo silným obrazom jeho otca, dôstojníka - muža, ktorého rešpektovalo pol armády. Ako malý chlapec videl denne svojho otca na kolenách vrúcne sa modliť, čo bolo viac ako slová. Ak je doménou muža nehovoriť toľko, o to viac musí byť zrelosť jeho postojov zrejmá z jeho konania, činov.

Milan (60+) je hlboko veriaci otec siedmich detí a takisto vníma otcov vklad viery do jeho života ako zásadnú vec pre jeho ďalšie smerovanie: „Celkovo otca môžem pochváliť za to, čo som cez neho dostal a že som obstál v skúškach viery v ťažkých časoch, aj keď som urobil chyby, aj keď boli časy krízy vo viere. Dokázal som sa s pomocou Božou zorientovať.“ To, čo dostal, chce posunúť ďalej: „Tak si neraz uvedomujem, že mojou úlohou vo vzťahu k deťom je odovzdať im štafetu dedičstva otcov, praotcov. To najcennejšie, čo sme od nich dostali a čo sa nepominie, je viera, nádej a láska. Ako výzvu pre seba cítim hádam tú najťažšiu súčasť tejto štafety, a to vieru. Chcem presvedčiť svoje deti o tom, že stojí za to bojovať o večné dobro.“

Ako mužov priťahoval Ježiš?

Skúsme si predstaviť Ježiša a jeho apoštolov niekde podvečer pri Genezaretskom jazere, kde opekali ryby, pili víno, bolo im spolu dobre. To isté sa odohráva dnes medzi mužmi na letných terasách pri večerných rozhovoroch. Rovnako vtedy aj dnes sa bavili a bavia o politike, aktuálnej situácii v krajine, patrí tam smiech, doberanie, blízkosť. Apoštolov nepriťahoval obraz „náboženstva“, priťahoval ich blízky priateľ Ježiš, ktorému dôverovali. Ježiš ich poznal po mene a rozumel im. Dával im dôveru do ich skutkov, zúročoval ich dary, aby boli potom, naplnení Duchom Svätým, schopní neuveriteľných vecí. 

Muž, ak je v Cirkvi pochopený, cíti prijatie, pochopenie a je zavolaný do konkrétnej služby, vie byť obrovským prínosom, a to nielen v rámci Cirkvi. Ak je správne ukotvený, zreje v mužskosti, odvahe a múdrosti. Svoje o tom vie aj Martin Janus z Otcovej stodoly: „Často je pohľad muža na vieru taký klasický: že je len otázkou nedeľnej návštevy kostola a nemá nič spoločné s každodennou realitou, ktorú žijú ako muži v rodine či v práci. My muži sme poväčšine praktické typy a ak viera je pre nás viac teóriou a zákonom ako vzťahom a skúsenosťou, tak sa ťažšie dokážeme do nej vložiť, prijať ju a prežívať. A práve preto sa v Otcovej stodole snažíme cez rôzne semináre a obnovy vytvárať priestor a príležitosť pre to, aby mohli muži stretnúť Boha novým spôsobom, zažiť pozvanie do reálneho vzťahu s ním, poznať svoju identitu a začať žiť vieru naplno v každodennom živote.

Priestor pre rast k skutočnej mužnosti a otcovstvu teda je, aj skúsenosť a dôvod zanechať stopu viery. Čo s tým urobíte, chlapi?“

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0