KOMENTÁR: Da Ficiho kód

Generácia, ktorá tvorí tento web, bola v čase Novembra batoľaťom. Alebo maximálne v predškolskom veku. V klasických hnedých pančuchách, s klasickými hračkami.

Otázka na úvod textu k oslavám oných dní je možno príliš prostá: Ako máme my, nepamätníci, no užívači, prežívať sviatok slobody? Pokušení, ako ho nezvládnuť, je niekoľko.

Najprv k teóriám o tom, že revolúciu „vybavila“ ŠtB. Milujem konšpirácie. Často sú úsmevné. Je to však znovu tak typické pre našu mentalitu, že odmietnutie akéhosi vzoprenia či hrdinstva už nie je do smiechu. Okrem faktu, že ŠtB bola vtedy „na ihlách“, čo dokazujú spisy, treba reflektovať, že takýto prístup k jednej z najväčších udalostí nášho národa, bol a vždy bude škodný. Konšpirácia o dobrých komunistoch, ktorí pochopili „znamenia čias“, podkopáva odvahu a statočnosť všetkých, čo vyjadrili svoj postoj. Či na námestí alebo vo svedomí.

Naša generácia by mala radšej počúvať svojich rodičov a starých rodičov a vykašlať sa na teóriu o milej ŠtB, lebo tá vyhovuje práve ľuďom, čo vždy parazitovali a parazitujú na prostote tohto národa. My, ešte mladí, musíme znovu vyjsť do ulíc. Ale aj metaforicky. Lebo pravá sloboda je vládou svedomia (lord Acton).

Sme mladí, ale to nevylučuje zodpovednosť. Bavme sa o nej, napríklad pri pohľade do dnešnej správy vecí verejných, keď „výročie vlastnej porážky slávia komunisti v Čechách návratom do vlády v piatich krajoch, na Slovensku si pripíjajú otvoreným druhým pilierom“. (Schutz) Po dvoch desaťročiach tu súd vytrestá rádio za informovanie z tlačovej konferencie. Napríklad. A nebudeme pokračovať, veď je sviatok...

Čo osoží tomuto kraju, keď si bude nová krv brúsiť svedomie v puboch? Keď bude preferovať zábavu a ľahostajnosť pred knižnicami, formovaním a uvažovaním? Svedomie ľudí, ktorí nás dnes spravujú, je v úbohom stave a podobá sa na to boľševické.

Reči o tom, že si to zaslúžime, lebo sme takí a onakí, sú prinajmenšom rovnakou urážkou tohto národa, ako špekulácie o jeho podiele na Novembri. Žvásty o našej zakrpatenosti urážajú národ, ktorému aj britská panovníčka vzdala úctu tým, že sa na Devíne poklonila utrpeniu, „ktorým prešiel tento bolestiplný národ, aby si obhájil svoju slobodu a ľudské práva“. (Srholec)

Treba ísť znovu do ulíc. Kľúče od slobody sú však vo svedomí.

Pavol Rábara
Foto: Jozef Mak

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo