Pandémia koronavírusu nám naplno odhalila dôležitosť zdravotníckych povolaní. V prvej línii starostlivosti o pacientov boli najmä sestry a ošetrovatelia. Zároveň sa potvrdila aj skutočnosť, o ktorej zdravotníci hovoria už dlhé roky – nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Personál v nemocniciach, ktoré v tom-ktorom čase zažívali najväčší nápor pacientov, pracoval na doraz, s minimálnym oddychom. Do poddimenzovaných stavov zasiahla aj samotná nákaza, mnohí lekári, sestry a ošetrovatelia museli zostať v karanténe, viacerých vírus, žiaľ, pripravil o život.

Na celom Slovensku dnes funguje 29 stredných zdravotníckych škôl. Tento rok podľa údajov Školských výpočtových stredísk ministerstva školstva dostali 5190 prihlášok, čo je o 504 viac ako vlani. Tento prudký nárast sa nedá vysvetliť demografickou anomáliou, teda že by v populačnom ročníku bolo odrazu omnoho viac detí. Celkový počet prihlášok na netalentové odbory stredných škôl totiž oproti predchádzajúcemu školskému roku klesol o takmer dve tisícky.

Zároveň ak školy dodržia plánové počty prijatých, budú musieť zhruba polovicu uchádzačov zamietnuť.

Zdroj údajov: Školské výpočtové strediská ministerstva školstva

Zvýšený záujem o zdravotnícke školy zaznamenali napríklad aj v susednej Českej republike. Ide o tretinový, v niektorých prípadoch až 50-percentný nárast. „Tohtoročný záujem o štúdium všetkých, či už klinických, teda ošetrovateľských, alebo aj technických odborov, je enormný,“ cituje portál idnes.cz predsedu českej Asociácie zdravotníckych škôl Karla Štixa.

Otázkou, ako bude vplývať pandémia na záujem o zdravotnícke povolania, sa na Slovensku zaoberali aj samotné stredné zdravotnícke školy. „Naozaj tam bolo riziko, že si ľudia, ak sledovali správy, prvýkrát uvedomia, že aj zdravotníci umierajú na toto ochorenie. Mali sme obavu, že to bude mať negatívny vplyv na záujem o toto povolanie,“ hovorí pre Postoj Miroslav Sekula, prezident Asociácie stredných zdravotníckych škôl a riaditeľ školy v Lučenci.

„Ukazuje sa nám skôr opak. To znamená, že ten obraz zdravotníka ako hrdinu, ktorý bojuje o život spoluobčanov, asi prevážil, takže môžeme predpokladať, že aj toto prispelo k vyššiemu záujmu,“ dodáva.

Podľa Miroslava Sekulu mohla zavážiť aj budúca istota zamestnania. Pandémia spojená s rôznymi opatreniami viedla k obmedzovaniu ekonomiky, mnoho prevádzok bolo zavretých, veľa ľudí prišlo o prácu.

Zdravotnícke zariadenia sú dlhodobo personálne poddimenzované, takže pre vyštudovaných zdravotníkov nie je a zrejme dlhé roky ešte nebude problém nájsť si pracovné uplatnenie.

Do rozhodovania, najmä rodičov žiakov, mohol podľa Miroslava Sekulu vstúpiť ešte jeden faktor. Tým je premenovanie povolania praktická sestra na zdravotníckeho asistenta. Prijímačky na nasledujúci školský rok sú nateraz posledné, v ktorých figuruje povolanie praktickej sestry.

„Zatiaľ sú to všetko len úvahy. Lepšie to budeme vedieť vyhodnotiť až v septembri, keď nám prváci, ktorí nastúpia, vyplnia dotazníky a dozvieme sa, na základe čoho sa rozhodli pre toto povolanie. A uvidíme aj to, koľkí z prijatých nám reálne nastúpia,“ uzatvára Miroslav Sekula.

Ak vychádzame z údajov Školských výpočtových stredísk ministerstva školstva, vidíme aj regionálne rozdiely, ktoré by mohli naznačovať motiváciu v istote budúceho zamestnania. Najviac prihlásených je v Košickom kraji (940), nasleduje Prešovský (866) a Žilinský kraj (836). Značný záujem je aj v Banskobystrickom kraji (626). V „bohatších“ krajoch s väčšími možnosťami uplatnenia je záujem o stredné zdravotnícke školy nižší.

Záujem o medicínu

Ak sa pozrieme na záujem o vysokoškolské štúdium, počty prihlášok na lekárske fakulty v odbore všeobecné lekárstvo každoročne rastú. Počty prihlášok za tento rok zatiaľ neboli zverejnené, až neskôr teda uvidíme, či záujem o medicínu narástol podobne ako na stredných školách.

Kapacitne, rovnako ako v prípade stredných zdravotníckych škôl, počty záujemcov vysoko prevyšujú možnosti jednotlivých fakúlt.

Zdroj údajov: Centrum vedecko-technických informácií ministerstva školstva

Samozrejme, prijať každého, kto sa hlási, by bolo krátkozraké a kvalitu zdravotníctva by to do budúcnosti nijako neposunulo, skôr opačne. Nízke kapacity však nechávajú pred bránami lekárskych fakúlt aj kvalitných záujemcov.

Časť problému ide na vrub financií. Lekárske fakulty totiž istú časť svojej kapacity vyhradzujú pre zahraničných, ale najmä platiacich študentov. Slovensko je obľúbenou destináciou španielskych či nórskych medikov. Nemožno to však vnímať čierno-bielo ako odsúvanie slovenských uchádzačov. Študenti z cudziny fakultám prinášajú peniaze, ktoré môžu investovať aj do vzdelávania slovenských študentov.

Sčasti je príčinou aj rozdelenie kompetencií. Vzdelávanie medikov totiž riadi nielen ministerstvo školstva, ale aj ministerstvo zdravotníctva. A toto rozdelenie sa prenáša aj na úroveň fakultných a univerzitných nemocníc.

Kvalitné zdravotníctvo stojí na kvalitných školách

Ak si dovolíme malú odbočku, medzi „prihláškovo“ najatraktívnejšie odbory patrí aj učiteľstvo, teda ďalší sektor, ktorý sa borí s personálnym nedostatkom a vysokým priemerným vekom. Rovnako ako v prípade zdravotníckych povolaní teda nie je problémom samotný záujem, ale to, či absolventi týchto štúdií nastúpia do praxe.

V prípade zdravotníkov – lekárov a sestier je veľkým lákadlom uplatnenie v zahraničí. S kvalitným študijným základom zo Slovenska sú vítanou pracovnou silou v prakticky všetkých krajinách na západ od našich hraníc. Aj samotní medici pri prieskume toho, prečo nezostávajú pracovať v slovenskom zdravotníctve, neuvádzali na prvom mieste výšku platov. Trápilo ich najmä pracovné prostredie a technická vybavenosť slovenských nemocníc.

Toto všetko by malo byť podnetom pre kompetentných. Cesta k dostatku kvalitného personálu v slovenskom zdravotníctve sa totiž nezačína vtedy, keď medici končia štúdium. Vtedy sú už zväčša rozhodnutí, či po atestácii Slovensko opustia alebo zostanú. Prostredie v slovenských nemocniciach už dávno dobre poznajú.

Cestou nie je ani direktívne navyšovanie kapacít prijatých uchádzačov. Nesmie ísť totiž len o kvantitu, ale najmä o kvalitných uchádzačov. A za touto kvalitou musí stáť už kvalitné vzdelávanie na stredných školách, vrátane stredných zdravotníckych škôl. Dnes gro záujemcov o štúdium medicíny tvoria absolventi gymnázií.

A teda aj to, akí kvalitní budú naši lekári a naše sestry, stojí na tom, ako kvalitné budú naše školy.