ROZHOVOR: Diplomacia a zbrane patria k sebe

"EÚ by sa mala zobudiť a uvedomiť si, že rečnením sa sloboda, ani mier nezabezpečí," tvrdí v rozhovore o americkej diplomacii politológ Tomáš Zálešák.

Americké voľby poznajú svojho víťaza. V čom spočívali základné rozdiely medzi súperiacimi kandidátmi?
Je tu jeden rozdiel, ktorý sa ťažko hovorí, lebo sa stal predvolebným zaklínadlom republikánov, ale je za ním pravdivá skutočnosť. McCain je skúsenejší, je za ním väčšia historická pamäť. Pokiaľ by bol prezidentom, reagoval by okamžite, s vytrénovanými inštinktmi. V prípade Obamovej administratívy bude chvíľu trvať, kým vyprchajú počiatočné ilúzie.

Aké ilúzie máte na mysli?
Obama sa vyjadril, že vidí svet ako celok, v ktorom všetci stojíme spolu. Napríklad USA a EÚ môžu nájsť veľa položiek, v ktorých môžu a dokážu stáť spolu. Ale žiaľ, pokiaľ ide o Kim Čong Ila alebo Ahmadinedžáda, tam sa ten počet bodov, v ktorých je možné stáť spolu prudko zužuje. A to sa týka aj Putina.

V čom vidíte kľúč Obamovej úspešnosti?
Do Obamovej obľúbenosti zapôsobila finančná kríza, vtedy je celkom pochopiteľné, že verejnosť sa odkláňa od voľného trhu a má viac dôvery k politike viacerých regulácií. To však ešte nič nehovorí o dlhodobých perspektívach a dôsledkoch. A zapôsobila aj únava z predchádzajúceho obdobia, lebo tá nepriniesla jednoznačné výsledky.
Objavili sa aj komentáre, že je Obamovou výhodou, že nie je zasiahnutý čierno-bielym videním studenej vojny. Otázkou je, či je to naozaj prednosť. Ak by to malo spočívať len v kratšej pamäti, tak by to prednosť nebola.

Čo považujete za najväčšie omyly Bushovej vlády?
Nepovedal by som vojnu v Iraku, aj keď politické ošetrenie vojny v Iraku bolo veľkou chybou Bushovej prvej administratívy. Chybná bola aj domnienka, že zvrhnutím tyrana (Saddáma Husajna) dôjde k demokratickému vývoju v irackej spoločnosti akýmsi samopohybom. Nebola dostatočná politická predstava, čo bude o rok, dva. Chýbal politický účel.
Druhou chybou bola určitá miera odcudzenia medzi Spojenými štátmi a EÚ. Podiel viny nesie aj EÚ, ale k Európe sa dalo pristupovať diferencovanejšie a opatrnejšie. Tak by sa dopracovalo k väčším úspechom.

V čom konkrétne sa urobili chyby?
Keby sa robilo len to, čo v druhej administratíve robila Condoleeza Riceová, tak by možno situácia bola o troška lepšia. Keby sa v tej prvej fáze nepodcenil nástroj získavania spojencov. Hoci by možno neprispeli vojensky, prispeli by politickým konsenzom, čo je tiež dôležité. To stojí v pozadí každej vojny.

Vidíte nejakú nádej, že zvolenie demokratického prezidenta napraví chyby dvoch republikánskych období?
Provokatívne to poviem tak, že si v povojnovej histórii Spojených štátov sotva spomeniem na nejakú demokratickú garnitúru, ktorá by napravila chyby predchádzajúcej republikánskej administratívy, bez toho, aby ju neskôr neprekryla chybami vlastnými.
Obamova politika nebude môcť robiť politiku úplnej diskontinuity s Bushovou administratívou. Budú musieť zohľadňovať rozhodnutia, ktoré boli urobené počas predošlej administratívy.

Myslíte, že Obama v prípade víťazstva splní sľuby o stiahnutí vojsk z Iraku do roku 2010?
Existuje naivná predstava, že niektoré konflikty vo svete sa dajú vyriešiť systémom „hit and run“. Keď raz vojdem s vojskami do krajiny, vždy nesiem dlhodobejšiu zodpovednosť. Niekedy je problém americkej administratívy pripustiť si to a bude si to musieť pripustiť aj Obamova administratíva. Bude to chvíľu trvať a pre niektorých darebákov vo svete to môže znamenať nejaký čas na nádych.
Mne sa zdá, že stiahnutie vojsk je trochu unáhlený súd. Ak sa to aj stane, nebude to zadarmo. Závisí to aj od toho, aký politický cieľ si v Iraku budúca administratíva vytýči. Nikdy tam nebude demokracia amerického typu. Ale je rozdiel, či tam bude skorumpovaná vláda alebo tam bude totálny chaos a genocída. Vojna v Iraku nie je len ekonomická záležitosť, je to otázka stability celého regiónu, od ktorej sa odvíja svetová bezpečnosť.

Čo s ďalšími ohniskami nepokojov?
Krízová situácia pravdepodobne vznikne okolo Iránu a to môže byť ešte komplikovanejší problém ako Irak. Dovtedy by bolo treba koncentrovať zdroje a energiu v Iraku. Generál Petreus urobil v regióne kus práce. Situácia je vážna, no nie zúfalá.

Je podľa vás v poriadku americká tendencia privlastňovať si právo byť svetovým „peacekeeperom“?
Amerika má slobodnú konštitúciu, najstaršiu písanú na svete. Väčšina kontinentálnych štátov za ten čas vystriedala množstvo ústav a koľko z nich bolo demokratických? Je tu Veľká Británia, ale to je veľmoc druhého rádu. Potom sú tu „relevantné“ mocnosti ako Rusko, v ktorom miznú nepohodlní novinári. Je tu ešte Čína. Máme aj lokálnych hráčov, ktorí buď majú jadrové zbrane alebo sa ich pokúšajú získať. Vo svete je množstvo destabilizovaných oblastí... A koľko z liberálnych demokracií je schopné sa ubrániť a urobiť aspoň nejakú vojenskú akciu, či už na obranu vlastnej slobody alebo skončenie týrania niekde inde? Diplomacia je nutná, ale nemôže existovať sama o sebe. Thomas Hobbes hovoril, že zmluvy bez zbraní sú púhe slová. Fridrich Veľký Kurfirst hovoril, že diplomacia bez zbraní je orchester bez nástrojov. Sú to dve veci, ktoré patria k sebe. EÚ by sa mala zobudiť a uvedomiť si, že rečnením sa ani sloboda, ani mier nezabezpečí.

Takže v ľudstve nenastal taký pokrok, že by sa konflikty dali riešiť bez zbraní?
Sme homo sapiens, ktorý má isté danosti, ktoré sa nemenia. Človek je nedokonalý, hriešny, smrteľný a moc ho korumpuje. To by si mali uvedomiť aj Spojené štáty, že moc sama o sebe ich ešte nerobí svätými, ani múdrymi.

Mária Škvarlová
Foto: konzervativizmus.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo