Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
05. máj 2021

Česi bijú na poplach

Európska komisia chce určovať rozsah slobody prejavu

V Česku vznikla iniciatíva, ktorá vyzýva občanov, aby jej to nedovolili.

Európska komisia chce určovať rozsah slobody prejavu

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. FOTO TASR/AP

Európska komisia prišla s iniciatívou zaradiť takzvané „nenávistné prejavy“ medzi trestné činy, ktorých definície a trestné sadzby môžu byť harmonizované na európskej úrovni. Keď sa to podarí, chce EK ako ďalší krok z centrálnej úrovne tieto definície a sankcie aj sama stanovovať. Následne by boli záväzné pre všetky členské krajiny.

Doteraz medzi takzvané „EÚ-zločiny“ patrili len tie najzávažnejšie, často s cezhraničným prvkom ako terorizmus, pašovanie drog, obchod s bielym mäsom, pranie špinavých peňazí a podobne. Pre nenávistné trestné činy platí od roku 2008 akurát rámcové rozhodnutie, ktoré núti členské krajiny kriminalizovať niektoré verbálne prejavy (napríklad popieranie holokaustu). Už to je vážny zásah do slobody prejavu, no samotný postup pri týchto trestných činoch ponecháva EK na pleciach členských štátov Únie.

Komisii sa však postup členských štátov proti „nenávistným prejavom“ zdá nejednotný a nekoordinovaný. Nepáči sa jej napríklad, že okruh skupín, proti ktorým sú „nenávistné prejavy“ namierené, nie je všade jednotný. Sama chce teda definovať skutkové podstaty trestných činov v tejto oblasti, ako aj sankcie za ne.

„To by nás malo znepokojovať z mnohých dôvodov,“ píše britský právny profesor Andrew Tettenborn v internetovom magazíne Spiked. „Je prinajmenšom zarážajúce, že nadnárodná entita, akou je EÚ, stanoví de facto maximálnu úroveň slobody prejavu, ktorú povoľuje svojim členským štátom tolerovať, a vyžaduje, aby aktívne potláčali čokoľvek, čo je za touto hranicou – aj keď toto presahuje rozsah súčasného európskeho práva. Navyše, aj pokiaľ z nejakého dôvodu podporujete kriminalizáciu verbálnych útokov na etnické a náboženské menšiny, osoby so zdravotným postihnutím alebo seniorov, návrh spájať tieto trestné činy s terorizmom a obchodom s narkotikami je hrubo neprimeraný. Toto najskôr nie je tým, čo si jednotlivé štáty predstavovali, keď podpisovali európske zmluvy…“

Celý článok profesora Tettenborna s názvom „Vojna EÚ proti slobode prejavu“ si v českom preklade môžete prečítať TU.

Kritiku si tiež vyslúžilo, že Európska komisia v zverejnenej „cestovnej mape“ menuje ako diskusných partnerov hlavne verejné inštitúcie na medzinárodnej a národnej úrovni či „skupiny, ktoré sa stávajú terčom nenávistných prejavov“. Zjavne teda nemá záujem, aby aj široká verejnosť príliš diskutovala o odobratí práva definovať hranice prejavu svojim voleným zástupcom na národnej úrovni a jeho presune do Bruselu.

Na rozšírenie okruhu „únijných zločinov“ je nutný súhlas Európskeho parlamentu a jednomyseľný súhlas vlád členských štátov. Práve tu sa môže sformovať odpor proti iniciatíve EK.

Inzercia

Veľmi silný nesúhlas je prítomný v susednej Českej republike. Na iniciatívu EK už 18. apríla upozornila organizácia Společnost pro obranu svobody projevu (SOSP). Angažuje sa v nej aj u nás dobre známy a rešpektovaný publicista Marian Kechlibar.

SOSP vyzvala českých občanov, aby vyjadrili svoj nesúhlas s iniciatívou EK priamo na jej stránke. Do uzavretia možnosti vyjadriť sa 20. apríla sa počet komentárov pod cestovnou mapou zvýšil z 270 na 1536. Mnohé z nich sú z Česka a väčšinou nesúhlasné.

„Tento návrh by bol ohrozením slobody prejavu a miešaním sa do vnútorných záležitostí členských krajín,“ píše napríklad Jan Valtr. „V strednej Európe máme so snahami obmedzovať slobodu slova tie najhoršie skúsenosti z doby komunistickej totality. Pokiaľ bude táto legislatíva prijatá, je pravdepodobné, že povedie k občianskym protestom a k zvýšeniu tlaku na vystúpenie krajiny z EÚ.“

Proti sa postavila aj česká Aliance pro rodinu. Vo svojom stanovisku Aliance poukazuje na to, že pojem „nenávistný prejav“ je vágne definovaný, a teda ľahko politicky zneužiteľný. Existuje tendencia zahŕňať pod „nenávisť“ všetko, čo sa komukoľvek politicky hodí, od hrubých vulgárnych prejavov až po kultivovane vyjadrenú kritiku minorít. Príkladom takého politicky motivovaného a účelového zneužívania je podľa českej Aliance pro rodinu aktuálne stíhanie bývalej fínskej ministerky vnútra Päivi Räsänenovej, o ktorom informoval aj Postoj TU.

„Mojím osobným snom je Česká republika, z ktorej trestného zákona boli vymazané všetky verbálne trestné činy,“ píše Marian Kechlibar na svojej stránke o českej Společnosti pro obranu svobody projevu.

Český pohyb za slobodu slova stavia aj Slovákov pred otázku: Nielen ako sa postavíme voči úmyslom Európskej komisie (každý môže napríklad osloviť slovenských europoslancov e-mailom, prípadne občiansky tlačiť na vládu Eduarda Hegera, aby v mene SR iniciatívu EK vetovala). Otázkou je tiež postoj slovenskej verejnosti voči sústavne sa zužujúcim mantinelom toho, čo je dovolené hovoriť, u nás. O úskaliach a zneužívaní slovenského „náhubkového zákona“ z roku 2016 Postoj písal napríklad TU.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame