Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hegerova vláda Komentáre a názory
05. máj 2021

Nová vláda

Premiér s malou šancou na zápis do dejín

Čo môžeme čakať od vlády Eduarda Hegera.

Premiér s malou šancou na zápis do dejín

Foto: TASR/AP

Vláda Eduarda Hegera získala včera dôveru. Na scénu vstupuje ako kabinet síce s veľkou podporou v parlamente, ale s malou šancou pretaviť ju do hlbšieho zápisu v dejinách.

Politická podpora vlády v parlamente sa v dôsledku vládnej krízy zmenila len minimálne a koalícia stále disponuje ústavnou väčšinou. Čo je fakt, pri ktorom stojí za to sa pristaviť.

Vlády s ústavnou väčšinou sú na Slovensku skôr ojedinelým javom. Predtým takouto podporou disponovala akurát prvá vláda Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2002. Od vlády s takýmto silným mandátom sa oprávnene očakávajú veľké veci. Snaha meniť krajinu, ako sa často zvykne hovoriť.

Takáto atmosféra tu existovala aj pri vzniku Matovičovej vlády. Živil ju aj samotný Igor Matovič, ktorý počas rokovaní o vzniku novej vlády hovoril, že ústavnú väčšinu potrebuje na uskutočnenie „paradigmatických zmien“, ktorými by Slovensko „zásadným spôsobom posunul dopredu“. Touto ambíciou obhajoval aj účasť hnutia Sme rodina vo vláde.

Za rok, ktorý sme prežili v tieni pandémie, skresala vládna koalícia na čele s Igorom Matovičom tieto očakávania na dreň. Keď dnes počúvame hlasy znejúce naprieč krajinou, tak očakávania od kabinetu Eduarda Hegera sú vyslovene skromné. Skončenie chaosu, normálna komunikácia a návrat od emocionálnych predstavení ku každodennej vládnej agende.

V súvislosti s touto vládou si už ani nekladieme otázku, čo zásadné presadí, ale hoci má za sebou deväťdesiat poslancov, pýtame sa, či vôbec dokáže vydržať do konca volebného obdobia. Zdieľať

V súvislosti s touto vládou si už ani nekladieme otázku, čo zásadné presadí, ale hoci má za sebou deväťdesiat poslancov, pýtame sa, či vôbec dokáže vydržať do konca volebného obdobia.

Tento pohľad je racionálny. V ostatných mesiacoch sme mali možnosť zistiť, koľko deštrukčných prvkov má v sebe zakódovaných táto koalícia. Od osobnosti predsedu najsilnejšej vládnej strany cez ignorovanie štandardných spôsobov riešenia politických konfliktov až po najmenší koaličný subjekt, ktorý drží pokope len z posledných síl.

Inzercia

Neboli sme tiež svedkami ničoho, čo by nás oprávňovalo myslieť si, že v tejto koalícii existujú lídri, ktorí dokážu dotiahnuť do konca politicky komplikovaný projekt bez toho, aby sa pritom vláda otriasla v základoch.

Potom je tu objektívny fakt hodnotovej nesúrodosti tejto koalície. To, čo pre jednu jej časť bude veľkým krokom vpred, môže tá druhá považovať za útok na svoj svet. A to je prekážka, na ktorej prekonanie treba veľa politického kumštu.

Niet sa preto čo diviť, že napriek podpore ústavnej väčšiny parlamentu sa na Eduarda Hegera pozeráme ako na prevádzkového premiéra, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečiť, aby sa jeho zostava nerozpadla, kým sa v riadnych voľbách opäť rozdajú karty.

Aj v tejto úlohe môže podať solídny výkon a zabezpečenie slušnej vládnej prevádzky má tiež veľkú hodnotu. Najmä ak sa obzrieme za tým, čo sme tu mali doteraz.

To, že by jeho vláda dokázala zužitkovať unikátnu situáciu a využiť vysokú podporu v parlamente na odvážne „paradigmatické“ zmeny, však nevyzerá reálne.

Teraz sa žiada napísať, že pre nového premiéra je veľkou výzvou, aby takto narysovaný osud zvrátil. Výzva pre neho to určite je. Lenže Eduard Heger zatiaľ vôbec nepôsobí ako politická osobnosť, ktorá by to mohla dokázať.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame