Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
04. máj 2021

Načo potrebujeme vodu

Surovina, ktorá poháňa ekonomiku

Kampane na šetrenie vodou sa zväčša zameriavajú len na domácnosti. Je to však len časť toho, koľko vody priamo či nepriamo potrebujeme a spotrebúvame.

Surovina, ktorá poháňa ekonomiku

Ilustračné FOTO TASR – Ján Siman

Súčasťou balíka opatrení, ktoré má vykryť pôžička z Plánu obnovy, je aj 150 miliónov eur na tzv. adaptačné opatrenia na zmenu klímy, ochranu biodiverzity a reformu národných parkov. Spomenutá adaptácia zahŕňa aj lepšie hospodárenie s vodou.

Ak hovoríme o opatreniach na zadržiavanie vody v krajine, mnohí si predstavia rôzne jazierka, tône, mokrade, drobné hrádze, tí rozšafnejší aj veľké vodné nádrže a priehrady. A keď hovoríme o význame vody pre krajinu, prvá predstava sa nám spojí tiež s prírodou.

Ide nepochybne o jej prirodzenú funkciu, no pri potrebe zabezpečenia dostatku vody je v hre aj mnoho ďalších, ktoré sú podstatné pre ľudskú činnosť a ktoré si neraz priamo neuvedomujeme.

Začnime teda tými na prvý pohľad zjavnými.

V roku 2019 bola spotreba pitnej vody na jedného obyvateľa Slovenska viac ako 78 litrov na deň. Od roku 2015 sa tento objem spotreby veľmi nemení. Okrem toho, čo vypijeme, využijeme pri varení či umývaní sa, netreba zabúdať, že veľké množstvo tejto spotreby pitnej vody doslova spláchneme.

Z podzemných zdrojov sme v roku 2019 vyčerpali viac ako 246 miliónov kubíkov vody a z povrchových zdrojov sme úpravou získali takmer 46 miliónov kubíkov. Takmer štvrtina vody sa „stratila“ počas prepravy v potrubiach.

Voda a pôda

Vieme, že voda v krajine funguje ako klimatizačný systém. Ochladzuje vzduch, čím znižuje celkovú teplotu, vyparovaním produkuje oblačnosť a prináša zrážky. V podstate ide o systém, ktorý sa dokáže udržiavať sám. Podmienkou jeho fungovania však je, že voda sa z povrchu odparuje postupne a toto postupné uvoľňovanie zabezpečuje vegetácia. Tá udržiava zásobu vody v krajine nielen svojou biologickou masou, ale aj stabilitou pôdy, ktorá nie je vystavená priamemu pôsobeniu slnka a vetra.

Ľudská činnosť v krajine, aj v minimálne rozvinutých a organizovaných spoločnostiach, je však priamo spojená s poľnohospodárstvom. Trvalé obrábanie pôdy ju necháva odkrytú a vystavenú živlom značnú časť roka a vegetačného cyklu. Nato, aby bolo možné tento systém udržať, je nevyhnutý prísun vody takpovediac z externého zdroja. Zavlažovanie z povrchového či podzemného zdroja zároveň s opatreniami proti erózii. Teda aby prirodzený prísun vody zo zrážok neviedol k deštrukcii pôdy a likvidácii jej produkčného potenciálu.

Slovensko disponuje významnými zdrojmi povrchovej aj podzemnej vody, najmä vďaka hornatému charakteru krajiny, ktorý prirodzene produkuje zrážkovú vlhkosť. Problémom slovenských poľnohospodárov však nie je primárne nedostatok vody, ale zastaralá a nedostatočná infraštruktúra zavlažovacích systémov.

Podľa údaja, ktorý sa uvádza v návrhu Plánu obnovy, sucho či nedostatok vody ročne spôsobujú poľnohospodárom straty vo výške 236 miliónov eur.

Medzi rokmi 1990 a 2015 klesla rozloha obrábanej pôdy, na ktorej je k dispozícii funkčný zavlažovací systém, z 320-tisíc na 60-tisíc hektárov. Tieto systémy ďalej zastarávajú a zvyšujú tak celkový investičný dlh v sektore. Ročná spotreba vody na závlahy sa z pôvodných 250 miliónov kubíkov znížila na 10 až 20 miliónov kubíkov. Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sa medzi rokmi 1961 až 2005 zo štátnych peňazí vybudovalo až 484 čerpacích staníc. Vtedy však štát s investíciami do zavlažovania skončil. A jednotliví farmári nemajú dosť peňazí, aby si veľké systémy závlah budovali sami.

Na Slovensku sa pritom obrába viac ako milión hektárov pôdy. Poľnohospodári teda zväčša využívajú povrchové zdroje a vlastné závlahové studne, ktoré nie sú súčasťou komplexného a prepojeného systému.

Okrem absentujúcich investícií čelia zavlažovacie systémy aj vandalizmu. Mnohé sú v stave, ktorému už nepomôže žiadna rekonštrukcia, a v podstate na poliach už len zavadzajú.

Inzercia

Podľa plánov, ktoré zostavilo ministerstvo životného prostredia v programe H2Odnota je voda, opatrenia na boj proti nedostatku vody si vyžadujú 140 miliónov eur a najväčšia časť z týchto peňazí by mala smerovať do poľnohospodárstva.

Na zadržiavanie vody v krajine chce podľa tohto programu vyčleniť ministerstvo 70 miliónov eur. Napríklad obnovou mokradí, hradením bystrín, obnovou meandrov či výstavbou vodných nádrží. Ďalších 25 miliónov je potom vyhradených na budovanie a modernizáciu závlahových systémov.

Treba zároveň povedať, že poľnohospodárstvo nie je najväčším spotrebiteľom vody. Popritom, že takmer všetka odobratá voda ide na zavlažovanie, ide o jednotky percent z celkového množstva.

V roku 2018 poľnohospodári využívali 5,5 percenta z celkového odberu povrchovej vody a 3,9 percenta z celkového odberu podzemnej vody. Zároveň podiel poľnohospodárstva na celkovom odbere klesá. Medzi rokmi 1995 – 2018 sa znížil odber povrchovej vody o viac ako 82 percent a podzemnej vody o 55 percent.

Voda a priemysel

Najväčší podiel na spotrebe vody má priemysel. Ak prechádzame kontinuálne od poľnohospodárstva k tomuto odvetviu ekonomiky, veľkým spotrebiteľom je napríklad potravinársky priemysel.

V roku 2018 tvoril podľa potravinárskeho priemyslu na celkovom priemyselnom odbere podzemnej vody 23 percent z objemu viac ako 1000 litrov za sekundu. Pokiaľ ide o povrchové zdroje, z tých si priamo priemysel ukrojil tri štvrtiny celkového odberu.

Potravinársky priemysel je pre nároky na hygienu náročný na odber zdravotne neškodnej pitnej vody. Ak si laicky predstavíme povedzme fungovanie konzervárne, tak v celom procese je potreba vody enormná. Už samotné pestovanie napríklad ovocia a zeleniny si vyžaduje množstvo závlahovej vody, nasleduje čistenie a príprava, plnenie do konzerv a fliaš a sterilizácia konzervovaných potravín.

Ak vieme, že potravinársky priemysel spotrebúva zhruba štvrtinu z celkovej priemyselnej spotreby, vidíme, že gro vody potrebuje na produkty, pri ktorých priamo vodu nevnímame. Sem môžeme zaradiť napríklad farmaceutický priemysel, papierenstvo, drevárstvo, kde je voda priamou súčasťou procesu výroby. Svoje nároky má aj energetika – ak si uvedomíme, že jedným z kľúčových faktorov havárií v Černobyle či Fukušime bola porucha chladenia.

Netreba preto apriori zavrhovať ani veľké vodné diela. Tie jednak môžu byť zdrojom pitnej vody (po nevyhnutnej úprave), dokážu regulovať povodňové stavy, produkujú elektrinu, ale sú aj zásobárňou vody pre priemysel.

To, ako veľmi dokáže nedostatok vody vplývať aj na sektory, ktoré si s ňou priamo nespájame, nám ukazuje aktuálny problém na Taiwane. Tento ostrov trpí momentálne rekordným suchom a zároveň patrí medzi celosvetovo najväčších výrobcov čipov, využívaných v elektronike a automobilovom priemysle. Ide pritom o odvetvie, ktoré je technologicky mimoriadne náročné na spotrebu vody. Taiwan po vypuknutí pandémie nestíhal pokrývať celosvetový dopyt elektrotechnického priemyslu, keďže protipandemické opatrenia viedli k zavedeniu homeofficov a online vzdelávania. Sucho tieto problémy ešte zvýraznilo a fabriky po celom svete, ktoré vyrábajú elektroniku a autá, majú problémy s výrobou. A to už sa môže bytostne dotknúť aj Slovenska. Naša exportná ekonomika totiž stojí na automobilovom priemysle.

Nedostatok vody v krajine tak nie je len otázkou toho, že prídeme o príjemné prostredie v prírode. Môže aj priamo ohrozovať živobytie miliónov ľudí po celom svete – od slabej úrody až po prácu vo fabrikách, ktorá na prvý pohľad nemá s prírodou nič spoločné.

Odporúčame