Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
03. máj 2021

Politika a demografia

Matovičov prorodinný výstrel a poľská skúsenosť

V čom sa dá poučiť z rodinnej reformy PiS.

Matovičov prorodinný výstrel a poľská skúsenosť

Foto: TASR/Jaroslav Novák

Matovičova úvaha o veľkorysom náraste rodičovského príspevku, ktorý by mal byť financovaný zvýšením DPH, odštartovala okamžité veľké diskusie. V rámci nej už viackrát zaznel aj argument s Poľskom. Najčastejšie v tom zmysle, že masívna finančná pomoc rodinám ako nástroj na zvýšenie pôrodnosti príliš nefunguje.

K téme poľského programu 500+, ktorý bol najväčším sociálnym projektom vlády Práva a spravodlivosti (PiS), sa však žiada povedať viac. Na úvod aj trochu historického kontextu. Prorodinná politika v Poľsku bola po zmene režimu obetovaná na oltári ekonomickej transformácie. Napríklad až do roku 2013 bola platená len materská dovolenka v dĺžke polroka. Až druhá Tuskova vláda zaviedla možnosť predĺžiť platené obdobie o rodičovskú dovolenku, ale maximálne na jeden rok.

Pokiaľ ide o pôrodnosť, Poľsko patrí k najhorším krajinám v Európe a projekcie OSN mu predpovedajú, že ak bude pokračovať dovtedajší trend pôrodnosti a migrácie, jeho populácia do roku 2050 klesne z 38 na 33 miliónov.

Aj preto bola prorodinná reforma pre PiS programovou prioritou číslo jeden.

Základnou myšlienkou plánu 500+, ktorý sa začal uskutočňovať v roku 2016, bolo, že štát vyplatí rodičom na každé druhé a ďalšie dieťa do 18 rokov nezdanenú sumu 500 zlotých (cca 110 eur) mesačne. Najchudobnejšie rodiny mali túto dávku dostať už pri prvom dieťati.

Tento program si od začiatku kládol dva ciele, nielen zvýšenie pôrodnosti, ale aj zlepšenie sociálnej situácie rodín s viacerými deťmi. Tento druhý cieľ program naplnil a v Poľsku je na ňom v podstate konsenzus. Podľa dát Eurostatu klesol už v roku 2017 počet detí ohrozených chudobou z 24,2 na 17,9 percenta. Zlepšila sa aj kvalita života mnohodetných rodín. Mnohé si mohli prvýkrát dovoliť rodinnú dovolenku či dožičiť svojim deťom viac voľnočasových aktivít.

Nenaplnili sa ani katastrofické scenáre niektorých ekonómov, že vinou tohto programu čaká Poľsko grécka cesta do dlhového pekla. K žiadnemu rozvratu verejných financií nedošlo, skôr naopak. Deficit verejných financií sa držal na historických minimách, k čomu, samozrejme, prispelo obdobie ekonomickej konjunktúry.

Inzercia

Projekt 500+ mal aj výrazné politické dôsledky. PiS ním opozíciu zaskočil, Občianska platforma (PO) naň nedokázala reagovať, netrúfla si ho spochybniť, dokonca začala na PiS útočiť zľava a vyzývala na rozšírenie dávky na všetky rodiny s jedným dieťaťom. To sa v roku 2019 aj stalo. PiS týmto krokom tiež úplne vymazal ľavicu, ktorá počas tridsiatich rokov s takýmto masívnym sociálnym programom nedokázala prísť. Konzervatívci ju tak projektom 500+ prevalcovali na jej vlastnom ihrisku.

Ak chce táto vláda takúto debatu začať, je to dobrá správa. Šéf najsilnejšej koaličnej strany by ju však mal politicky otvárať úplne inak. Zdieľať

Teraz k demografii. Na zásadné hodnotenie ešte neuplynulo dosť času. Vývoj však zatiaľ nenasvedčuje optimistickým prognózam niektorých politikov PiS, ktorí pri zavádzaní programu 500+ ohlasovali aj nový babyboom. V prvom roku zavedenia reformy sa síce narodilo 382-tisíc detí, teda o 13-tisíc viac ako v roku 2015, následne v roku 2017 ich bolo dokonca 402-tisíc. V roku 2019 to však už bolo len 375-tisíc a v roku 2020 len 355-tisíc, hoci čísla zrejme podobne ako v iných krajinách stlačila nadol aj pandémia. Medzi poľskými demografmi však panuje v súvislosti s vplyvom programu 500+ na zvýšenie pôrodnosti skôr skepticizmus.

No aj v tejto debate existujú viaceré interpretačné uhly. Počet poľských žien v reprodukčnom veku sa aj v dôsledku zníženej pôrodnosti v rokoch 1983 až 2003 zmenšuje o niekoľko desiatok tisíc ročne. Bývalá poľská ministerka sociálnych vecí Elzbieta Rafalska preto tvrdí, že bez programu 500+ by bol populačný prepad ešte výrazne väčší.

Čo z tejto poľskej skúsenosti vyplýva pre Slovensko? Určite to, že prorodinná politika je silná politická téma, s ktorou konzervatívni politici dokážu u voličov bodovať. Stačí si všimnúť skupinu občanov (rodiny s viacerými deťmi), ktorých problémy boli roky prehliadané.

Zároveň sa potvrdzuje, že ani významná finančná motivácia nemusí fungovať ako zázračný recept na zvýšenie pôrodnosti. Ďalšie poučenie z poľskej skúsenosti teda znie, že o tejto téme sa treba baviť v širších súvislostiach. Dôležitú úlohu pri rozhodovaní ľudí o tom, či budú mať deti, zohrávajú aj iné faktory ako peniaze. Napríklad kvalita sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti, dostupnosť predškolských zariadení, čo je v niektorých regiónoch Slovenska vážny problém, či kultúra skrátených pracovných úväzkov pre ženy-matky.

Ak chce táto vláda takúto debatu začať, je to dobrá správa. Šéf najsilnejšej koaličnej strany by ju však mal politicky otvárať úplne inak než bombastickými výkrikmi. Pretože takto ju môže akurát zabiť ešte skôr, ako ju poriadne začal.

Odporúčame