Literárny cirkus Kolomana Kertésza Bagalu

Literárny cirkus rozložil svoje šapitó 13. októbra v bratislavskej A4. Po letnej festivalovej púti dostali možnosť zažiť literárnu akrobaciu aj Bratislavčania, študenti a všetci, ktorým do A4- nultého priestoru nebolo ďaleko. Hovoriac jazykom cirkusantov principál Koloman Kertész Bagala tam mal azda všetky svoje zvieratká. Našťastie však nemožno hovoriť o drezúre umelcov a už vôbec nie divákov, poslucháčov a čitateľov. Na oboch scénach cirkusu, chodbe, kaviarni opodiaľ i toaletách vládla až podozrivo príjemná atmosféra. Strácala sa hranica medzi tvorcami a recipientmi, čo je oproti slovenskému „ja hovorím, vy seďte a počúvajte“ milá skúsenosť.

Bulletin cirkus sľuboval program dlhý ale pestrý, priam plný nečakaných dramatických zvratov. Ostatne ďalším pozitívom bolo, že do cirkusu bolo možné kedykoľvek vstúpiť, nechať sa vtiahnuť do paralelného sveta inej atmosféry a keď vás atmosféra začala nadnášať ponad iných divákov, nadýchať sa realistického vzduchu vo foyer bolo celkom jednoduché. Tam vznikla tretia cirkusová scéna, o ktorej možno netušil ani sám vydavateľ pôvodnej tvorby Koloman Kertész Bagala. Diváci v čase potreby uvoľnenia od umeleckého napätia tam otvorene až zapálene diskutovali o súčasnej slovenskej literatúre, forme jej prezentácie, podobách a zmysle čítačiek.

Padali i tvorivé návrhy ako a kam posúvať prezentáciu novej literatúry a kam radšej nie. Odzneli názory o tom, ako literatúra „všelijakými cirkusmi“ stráca intímny charakter i také, že „vďaka Bohu ( alebo Bagalovi ? – pozn. red.) za možnosť sa aspoň trochu zorientovať v záplave informačného tlaku v priestore literatúry“, ak už človek Dostojevského dočítal a má chuť na niečo nové.

Odpoludnia bolo pre prítomných nečakane výnimočným zážitkom scénické čítanie z cyklu LiStOVáNí, dramatizáciou predstavili herci brnianskeho Městského divadla dielo Daniely Kapitáňovej Samko Tále: Kniha o cintoríne. Celkom úprimne, všetci boli nadšení. Vrátane autorky. Samkove výpovede nabrali nový rozmer pri dvojjazyčnom čítaní, jedným mladým mužom a jednou mladou ženou, takmer až prirodzeným striedaním sa, kombinovaním s hudbou. Čítanie malo dynamiku a rytmus a na počudovanie ani alúzia na pioniersky odev nevyznela trápne, ale hravo. A nakoniec autorka verejne vydavateľovi výrazným gestom prisľúbila ďalšiu knihu, ktorú zrejme už dlhšie očakávajú aj jej fanúšikovia.

Iný rozmer nadobudlo Daniel Hevier Experience, kde sa mág slov a slovných hračiek Daniel Hevier nenúteným štýlom pokúšal o zvukový happening s prítomnými divákmi. Tu si pán Hevier v záujme sugestívnejšieho zážitku mohol zvoliť aj autoritatívnejší postoj. O dvadsiatej sa začal baGALAvečer, ktorý sa hemžil slovenskými literárnymi „hviezdami“ a oči vábiacimi „cirkusantmi“. A potom nastal čas na Živý dôkaz, skutočne, fakt... Total brutal live, a to Lavrík, Horváth, Janček a Kerata aj s Bagalom. O tom sa však nepíše. Živý dôkaz treba zažiť. Aj ostatné lahôdky a sladkosti od Bagalu. Možno nabudúce v literárnej cukrárni.

Adriana Totiková
Autorka je študentka divadelnej réžie a dramaturgie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo