Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozvoj osobnosti Spoločnosť
02. máj 2021

Poznanie v atmosfére strachu

Známkovanie alebo život!

Nenavrhujem školu bez známok, ale takú školu, v ktorej známka poslúži rastu žiaka a nedegraduje sa na verdikt o jeho bytí.

Známkovanie alebo život!

ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR/Roman Hanc

„Vážený pán profesor, som takmer osemdesiatročný starý otec, ale dovolím si Vám napísať ako študent, ktorým som kedysi bol, a ako prejav vďačnosti, ktorú cítim, keď si čítavam Vaše články, ktoré si uchovávam aj pre svoje dve vnúčatá, jednu prváčku a druhú tretiačku na lýceu. Ide o to, že deti sa (možno) vrátia do školy a správy, ktoré im prichádzajú od učiteľov, sú typu: ,Konečne vás preskúšame – zo všetkých predmetov a zo všetkých naraz – a keďže je to bežný školský rok, samozrejme, niektorí prepadnú a iní prejdú.‘ Považujem to za útočný prejav nedôvery voči tým, ktorí celý rok tvrdo pracovali, a možno aj ako prejav ľahostajnosti voči tomu, čo zažili mladí ľudia za posledný rok. Moje vnučky by teda radšej zostali posledné mesiace školského roku doma, napriek tomu, že sa vždy túžili vrátiť do školy. Títo profesori mi pripomínajú Jannacciho venovanie pri jeho piesni Súd Boží: ,Tomu, kto sa účastní na epochálnych udalostiach, ale neuvedomuje si ich!‘, možno totiž nevedia, ako využiť tento príhodný čas, ktorý si vyžaduje zmenu ich postoja.“

Ďakujem tomuto dedkovi, ktorý mi pripomenul, že v týchto posledných mesiacoch sme nestratili možnosť známkovania, ale životy, nie časti programu, ale rastu a že vyhrážanie sa nemôže byť odpoveďou dospelého človeka.

Poznanie nerastie v atmosfére strachu zo skúšky, ale v atmosfére radosti z objavovania. Je to aj otázka chémie, krv sa v skutočnosti zhromažďuje tam, kde je to potrebné: radosť sa týka celého tela a obzvlášť zavlažuje hrudník a hlavu; strach, naopak, zachvacuje iba hrudník, pričom mozog paralyzuje.

Mali by sme si položiť otázku: keby som nemohol použiť strach na to, aby som deti prinútil študovať, študovali by?

Ak sa zo známky spraví cieľ sám osebe, potom prioritou bude ho iba prekonať, akokoľvek ho zdolať. Zdieľať

Inteligencia rastie v smere zdola hore (telo – mozog), sprava doľava (od pravej mozgovej hemisféry zodpovednej za emócie/predstavivosť/tvorivosť k ľavej hemisfére, ktorá má na starosti výpočty/analýzy/procesy). V škole sa však model prenosu poznania často prevracia: zľava doprava (vedomie, že Odysea má 24 kapitol, je dôležitejšie ako ich samotné prečítanie), zhora dole (vysvetlenie básne prichádza skôr, ako si ju žiaci môžu sami vychutnať).

Aby bolo možné tento neprirodzený spôsob vzdelávania vynútiť, začal sa používať strach, ktorý zalarmuje telo a emócie spôsobom reakcie, ale nie akcie. Je to ako trénovať niekoho na bežecké preteky tým spôsobom, že mu za pätami pustíte zúrivého psa, namiesto toho, aby potešenie z behania rástlo deň za dňom a zdokonaľovalo sa so všetkým vynaloženým úsilím.

V systéme, v ktorom je výsledná známka priemerom – bohužiaľ, málo „váženým“ (ako sa skúma v docimológii – vede o hodnotení testovania), čo znamená, že skúškam je prikladaná rôzna váha na základe priebehu celého ročníka, a nielen druhého štvrťroka – výkonov študenta, sa známkovanie považuje za cieľ poznania a stotožňuje sa so životom. Avšak známkovanie má byť iba prostriedkom, ktorý slúži na dva účely: kvantifikovať dosiahnutie konkrétneho cieľa a premeniť chybu na zdroj poznania.

Ak sa zo známky spraví cieľ sám osebe, potom prioritou bude ho iba prekonať, akokoľvek ho zdolať (v takom prípade chyba nie je zdrojom poznania, ale odsúdením) a priamo sa tým podporí nezdravé súperenie medzi žiakmi (ešte stále málo poznáme alebo praktizujeme kooperatívne učenie).

Ale vedieť sa prekĺznuť cez číhajúcu sieť známok a obstáť v konkurencii spolužiakov nie sú ciele poznania (v skutočnosti potom tí „nedostatoční“ zostávajú stále nedostatočnými a tí „výborní“ výbornými).

Inzercia

Nenavrhujem školu bez známok (ale za tie roky som sa naučil, aké dôležité je kombinovať slovné hodnotenie so známkovaním: vysvetliť žiakovi, v čom pochybil, aby sa z toho poučil, a tak sa chyba stala prameňom jeho poznania, a vyzdvihnúť veci, ktoré urobil dobre), ale takú školu, v ktorej známka poslúži rastu žiaka a nedegraduje sa na verdikt o jeho bytí („ty si tvoj výkon“).

Keď dostane žiak slabú známku, bude sa nabudúce snažiť „urobiť viac“, iba ak vie, že „je viac“ ako výsledok známkovacieho hodnotenia.

Strach sa dá nahradiť len zodpovednosťou, úzkosť zvedavosťou a únava výzvou. Zdieľať

Škola ako montážna linka, ktorá identifikuje produkt s osobou, zabúda na život (používa lexikón pripomínajúci prostredie účtovných uzávierok či firiem: register, hodnotenie, školský výkon/prospech, podlžnosti/kredity, postup/prepadnutie), no škola ako remeselná dielňa namiesto toho dáva prednosť vzťahu medzi učiteľom a žiakom, zameriava sa na rozvoj jedinečného štýlu a na uskutočnenie majstrovského diela (tu sa používa vitálne dôležitá slovná zásoba: úsudok, príbeh žiaka, rast, silné a slabé stránky, pochybenie/objav).

Každý učiteľ bude musieť nájsť vhodnú stratégiu na eliminovanie strachu vzhľadom na vek svojich žiakov a preberaného učiva.

Napríklad ja si testy a skúšanie naplánujem so žiakmi vopred, len tak sa stanú príležitosťou na objavovanie: nemám záujem zisťovať, čo všetko študent nevie (hneď chápem, či študoval alebo nie), ale čo môže objaviť na základe toho, čo študoval (čím viac študuje, dokonca aj nad rámec úloh a vie sa zorganizovať, tým viac ho skúška odmení), pretože sa snažím klásť plodné otázky takým spôsobom, vďaka ktorému ľudský mozog objavuje (prechádza od toho už známeho k neznámemu), otázky, ktoré si nevyžadujú opakované uzavreté odpovede, ako sa bežne v škole očakáva (čo je skôr typické pre nejaký výcvik, zaškolenie), ale moje otázky pobádajú študentov k objavom, ktoré nakoniec môžu prekvapiť aj mňa samého (často som musel obohatiť alebo napraviť to, čo som si myslel).

Len tak sa študent môže stať protagonistom poznania, len tak sa zo skúšky môže stať dialóg a krásna hra po dlhom tréningu.

Strach sa dá nahradiť len zodpovednosťou, úzkosť zvedavosťou a únava výzvou. Odstráňme strach z tých posledných mesiacov školy, čo neznamená, že sa budeme vyhýbať tomu, čo je dôležité urobiť, ale že sa budeme skôr snažiť o záchranu (tal. recuperare – dobehnutie, znovuzískanie) životov, nielen známok.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame