Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
02. máj 2021

Nový seriál

Dáni otvárajú problematiku odoberania detí v prípade domáceho násilia

Sú zásahy sociálky v prípade podozrenia na zneužívanie v rodine vždy primerané?

Dáni otvárajú problematiku odoberania detí v prípade domáceho násilia

Na snímke seriálová Holly spolu s bratom Theom. Zdroj foto: Skylink 7

Barnevernet. S nórskou inštitúciou zastrešujúcou sociálnoprávnu ochranu detí sa u nás spájajú najmä negatívne konotácie. Vďaka niekoľkým medializovaným prípadom sa stala symbolom inštitúcie, ktorá rodinám nepomáha, skôr naopak. Škandinávske krajiny sú povestné svojím striktným prístupom k témam domáceho a sexuálneho násilia. V prípade najmenšieho podozrenia vedia v záujme detí zasiahnuť veľmi rýchlo a adresne.

Sú však ich rozhodnutia vždy správne?

Túto otázku rozvíja nový dánsky seriál s názvom Výkrik bez ozveny (Ulver kommer). Tento osemdielny seriál z roku 2020 mal slovenskú premiéru v pondelok 26. apríla na stanici Skylink 7. Taktiež je k dispozícii v internetovej televízii Skylink Live Tv, ktorú je možné si zadarmo vyskúšať počas jedného mesiaca.

Za dejom príbehu stojí scenáristka Maja Jul Larsen, ktorá sa dlhodobo venovala výskumu domáceho násilia. Skúmala najmä to, akým dilemám čelia úrady, ktoré zo svojej právomoci vstupujú do neznámych rodín a menia ľuďom životy. Seriál získal deväť ocenení, medzi nimi aj víťazstvo v kategórii Najlepší medzinárodný seriál na filmovom festivale v Zürichu.

O tom, že v Dánsku je téma bezpečnosti detí prioritou, svedčí aj to, že premiérka Mette Frederiksonová sa pri nástupe do funkcie označila ako „ministerka detí“. Vo svojom novoročnom prejave v roku 2020 povedala, že znevýhodnené deti by mali byť adoptované a že podmienky pestúnskej starostlivosti by mali byť „stabilnejšie“. Všetky tieto vyjadrenia odzneli ešte pred nástupom pandémie, ktorá vyhnala počty prípadov domáceho násilia nahor.

Je však najlepším riešením na problémy rodín práve odoberanie detí, adopcia či pestúnska starostlivosť?

Ako zistiť, kto klame?

Dej príbehu sa začína vo chvíli, keď štrnásťročná Holly odovzdá v škole esej, v ktorej má opísať svoj bežný deň. Kým jej spolužiaci píšu o hraní videohier či výletoch do prírody, Holly v eseji detailne opisuje praktiky domáceho týrania. Jej učiteľ po prečítaní kontaktuje sociálku a k prípadu je pridelený sociálny pracovník Lars, ktorý ma preveriť, či je v rodine Holly všetko v poriadku.

Lars prichádza do školy, kde sa snaží získať si dôveru vystrašenej Holly. Tá sa mu zverí s tým, že týchto činov sa na nej a bratovi dopúšťa jej nevlastný otec. Lars sa spoľahne na svoju dlhoročne budovanú intuíciu a jej slovám uverí. Ešte v ten deň je Holly spolu s mladším bratom odvedená zo školy priamo do novej rodiny, ktorá ich preberá do pestúnskej starostlivosti. Rýchlosť zásahu je šokujúca.

S novou situáciou sa najťažšie vyrovnáva Hollyn osemročný brat Theo. Je preňho ťažké pochopiť, prečo sa odrazu nemôže vidieť s mamou a otcom. Ťažko znáša pobyt v novom prostredí, odmieta jesť a uteká z domu. Práve strach o brata trápi Holly, ktorá pociťuje výčitky a uvažuje, či urobila dobre, keď danú esej napísala.

Situácia je ťažká aj pre rodičov Simona a Deu, ktorí sa v jednom okamihu dozvedia, že svoje deti už neuvidia. Aspoň do času, kým sa neprešetria podozrenia vyplývajúce z Hollynej eseje. Dea pracuje v materskej škole a je to typ milujúcej a starostlivej matky. Jej oddanosť manželovi je bezhraničná a má sklon veriť skôr jemu ako slovám svojej pubertálnej dcéry. Tie vníma len ako pomstu a snahu upútať na seba pozornosť.

Matkina oddanosť manželovi je bezhraničná a má sklon veriť skôr jemu ako svojej pubertálnej dcére. Zdieľať

Simon je Hollyn nevlastný otec a vzťah s ňou je z jeho strany skôr korektný ako vrúcny. Jediné, čo ho v tejto situácii trápi, je strata vlastného syna Thea spolu so stratou dobrého mena a rozvrátením rodiny. Rozhodne sa teda so sociálkou bojovať.

Rodičia si najmú právničku a podniknú všetko pre to, aby pred súdom preukázali Larsov unáhlený postup a Hollynu nedôveryhodnosť. S postupným pribúdaním dôkazov sa ukazuje, že Holly má skutočne tendenciu klamať či sklon prikrášľovať realitu. Pomaly tak prichádza aj o Larsovu dôveru a musí čeliť obvineniam zo psychickej nerovnováhy.  

Bola jej esej len pomstou nevlastnému otcovi alebo tu máme dočinenia s fenoménom domáceho násilia, ktoré je omnoho komplikovanejšie a sofistikovanejšie, ako sa na prvý pohľad môže zdať?

Inzercia

Pandémia a domáce násilie

Seriál podľa môjho názoru výstižne zobrazuje dilemu, ktorej pri riešení prípadov domáceho násilia čelia úrady. Na jednej strane je tu váha priamych dôkazov, ktorá často nemusí byť dostatočná, a na druhej strane zas obavy o bezpečnosť detí. Divák sám až do posledného okamihu netuší, či Holly klame alebo nie. Jej rodina totiž navonok vyzerá úplne idylicky. Maska dokonalosti mizne až za zatvorenými dverami.

Súčasťou deja je aj moment, keď otec Simon zavesí na sociálne siete video, ktoré zachytáva násilné odtrhnutie jeho syna Thea sociálnym pracovníkom Larsom. Tento príklad dobre ilustruje, ako môžu byť postupy sociálky dezinterpretované, ak verejnosť nepozná ich celkové pozadie a kontext.

Pošramotená povesť, diskreditácia a obvinenia zo zaujatosti či nekompetentnosti sú len špičkou ľadovca obvinení, ktorým musí sociálny pracovník Lars čeliť. Podobnú skúsenosť majú v reálnom živote mnohí jeho kolegovia vykonávajúci túto činnosť v rámci svojho zamestnania.

Osamelosť, nedôvera, podozrievanie a zľahčovanie sú zas fenomény, s ktorými sa musí vyrovnávať Holly po tom, ako sa rozhodla prehovoriť. Každý pokus o strhnutie masky ideálnej rodiny pred spoločnosťou sa totiž trestá.

Odhaliť pravú tvár inak dokonalého násilníka môže byť pre väčšinu ľudí šokom. Majú tendenciu vyrovnať sa s ním prižmúrením očí, popieraním či nedôverou a zaujatosťou voči obeti. Deti v takýchto prípadoch bývajú označované za klamárov a ich výpovede sú zmetené zo stola ako vymyslená záležitosť.

Odhaliť pravú tvár inak dokonalého násilníka môže byť pre väčšinu ľudí šokom. Zdieľať

Ing. Jana Pěchová z českého Detského krízového centra túto skúsenosť potvrdzuje. „Situácie, že by si dieťa niečo ,vymyslelo‘, sa podľa našich skúseností nestávajú. Deti môžu byť manipulované rodičom, aby niečo povedali, ale samy si príbeh nevymyslia,“ približuje Pěchová.

Potvrdzuje tiež vyťaženosť českých liniek dôvery v čase pandémie. „Pandémia priniesla dištančné vzdelávanie a s ním aj rok trvajúcu izoláciu detí od kamarátov, učiteľov a ľudí, ktorých môžu v normálnej situácii požiadať o pomoc,“ približuje.

Rovnaký trend zvýšeného záujmu o kontakt potvrdzujú aj linky pomoci na Slovensku. Tie zaznamenali od vypuknutia pandémie takmer 200 % nárast dopytu po svojich službách. Pre nedostatok personálnych kapacít až polovicu z týchto kontaktov nemohli vybaviť. Okrem problémov ako samota, úzkosti či depresie trápi deti vo vyššej miere aj domáce násilie.

Na rozdiel od škandinávskych krajín sa na Slovensku stretávame skôr s opačným problémom, a to s nepružnou a oneskorenou reakciou orgánov činných v trestnom konaní či sociálnych pracovníkov. Chýba aj pevná a stabilne financovaná sieť bezpečných ženských domovov, kam by sa mohli ženy v prípade potreby spolu s deťmi uchýliť. O tom, ako pandémia zasiahla už aj tak výrazne podvyživené azylové domy pre ženy, sme už na Postoji písali.

Seriál Výkrik bez ozveny môže byť v tomto kontexte skvelou pomôckou na pochopenie komplexnosti problematiky domáceho násilia. Divák sa vďaka nemu bližšie zoznámi s rozhodovacím procesom úradov, vstúpi hlbšie do psychológie postáv, spolu s nimi hľadá pravdu či robí rozhodnutia. Vďaka tomu možno dokáže byť lepšie pripravený, keď sa takýto prípad objaví aj v jeho okolí. 

Odporúčame