Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Komentáre a názory
29. apríl 2021

Obete, dlhy, pôrodnosť

Predpovedám vám, ktoré krajiny vyjdú z pandémie ako víťazi

Hoci som počas tejto pandémie, keď som sa hral na proroka, neraz škaredo padol na hubu, skúsim znova svoje šťastie.

Predpovedám vám, ktoré krajiny vyjdú z pandémie ako víťazi

Ilustračné foto – TASR/AP

Chcem vám predpovedať, ktoré európske krajiny vyjdú na konci doby koronovej ako víťazi a ktoré ako porazení.

Samozrejme, ako vždy je na také predpovede ešte skoro. V tom je aj čaro proroctva, môžem sa zase mýliť a nebudem mať problém priznať si to.

Skoro je ešte preto, lebo niektoré krajiny sa dostali až teraz na vrchol tretej vlny (Nemecko), kým vírus dá inde nateraz pokoj (Portugalsko). Vôbec nie je vylúčené, že celkový obraz sa na jeseň ešte zmení, napríklad pre slabú zaočkovanosť v krajinách so silnými sklonmi k antivaxerstvu a koronaskepticizmu.

Tieto krajiny budú skôr v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe, aj také Francúzsko je horúcim kandidátom. Môže sa teda stať, že tam, kde sú na tom už teraz veľmi zle, budú v konečnom vyúčtovaní na tom ešte horšie.

Odvážim sa povedať, že v globálnom porovnaní je Európa ako celok porazená, príliš jednoznačne dominuje v doterajšej bilancii úmrtnosti a jedine Latinská Amerika nám v tom robí konkurenciu.

Víťazom je Brusel

Za jediného dlhodobého víťaza považujem pritom Brusel. Po hanbe so spoločným nákupom vakcín sa síce nedá očakávať, že v krátkom horizonte bude veľká ochota členských krajín odovzdať Bruselu ďalšie právomoci, tie však Brusel s Fondom obnovy už získal: 750-miliardový fond je prvým spoločným európskym dlhom, ktorý automaticky vytvára tlak na zavedenie spoločných európskych (zelených a digitálnych) daní.

Zároveň dokáže Brusel cez kontrolu použitia týchto peňazí pretlačiť svoju zelenú a digitálnu agendu na úroveň členských štátov. Niekomu sa to páči, niekomu nie, v každom prípade slúži Fond obnovy na to, aby Brusel držal vzdorovité vlády členských štátov v šachu.

Na vytvorenie svojho zoznamu víťazov a porazených používam tri kritériá: V prvom rade, lebo na ľudských životoch záleží najviac, počet obetí na covid-19 a na lockdowny v jednotlivých krajinách. Ako druhé kritérium beriem rast štátneho dlhu, ako tretie pôrodnosť.

Priznávam, že tie kritériá sú diskutabilné. V osobnom živote napríklad odmietam dlhy, nemôžem však zároveň nevidieť, že sú motorom našej čoraz šialenejšej ekonomiky. (Niektoré nemecké banky napríklad prešli vo vedení bežných účtov na „negatívne úroky“, takže od nejakej výšky vkladu klient platí peniaze za to, že smie banke prenechať svoje peniaze.)

S ohľadom na neudržateľnú predlženosť väčšiny štátov vychádzam z toho, že raz bude nejaký ten „haircut“ a štátom bude odpustená časť ich dlhov. Ak bude ten haircut rovnomerný, nezadlžené štáty sa budú hnevať, mierne zadlžené štáty sa môžu tešiť a šialene predlžené štáty budú mať stále problém.

Aj pôrodnosť (alebo lepšie povedané: prepad pôrodnosti v časoch moru) je určite arbitrárnym kritériom, no predsa len sa mi zdá, že vo vývoji pôrodnosti sa skrýva nejaká tá pravda o životaschopnosti spoločnosti – a o jej odolnosti voči krízam.

Dlhý zoznam porazených

Začínam s porazenými. Pripravte sa na dlhý zoznám. Čo majú spoločné chudobné (východné a balkánske) krajiny mimo EÚ, členské štáty V4 a viac-menej celý románsky juh Európy? V prvom rade to, že sedia spolu v najhoršej dvadsiatke sveta v počte obetí pandémie (s ešte vyššou nadúmrtnosťou ako následok lockdownov). A v druhom rade to, že pôrodnosť sa počas korony katastroficky prepadla.

Uvádzam zopár čísel: Srbsko, ktoré je obdivované pre svoju očkovaciu kampaň, malo v roku 2020 nadúmrtnosť nad 13 percent, srbská pôrodnosť nemala už kam padnúť, no aj tak padla v roku 2020 o 2,8 percenta, dokonca počas druhej svetovej a juhoslovanských vojen sa narodilo viac detí.

Inzercia

Kým Viktor Orbán vykonáva bezprecedentne aktívnu politiku na podporu demografie, v Maďarsku stúpla pôrodnosť presne deväť mesiacov od začiatku pandémie, aby v decembri a v januári padla o osem a desať percent.

Taliansko hlásilo za minulý rok okolo 800-tisíc úmrtí a už len 404-tisíc pôrodov. To je najnižšie číslo od roku 1861, keď čerstvo zjednotené Taliansko malo však len 26 miliónov obyvateľov. Rekordéri v EÚ v priemernej dĺžke života boli Španieli, o to miesto v dôsledku korony prišli, musia si deliť druhé miesto s Talianmi a Švédmi. Čo je horšie: už aj beztak žalostná španielska pôrodnosť sa prepadla o 20 percent.

Rozdiely medzi porazenými sú len so zreteľom na nové dlhy: východniari a Balkánci mimo EÚ na ne nemali, nemohli si ani dovoliť dlhé lockdowny, výrok srbského prezidenta Vučića, že „aj my sa vieme hrať na opitých milionárov“, platil iba na nákup vakcín.

V krajinách Vyšehradskej štvorky a na románskom juhu je nárast zadlženosti významný, Gréci minuli podľa MMF už 13,9 percenta svojho HDP na korona-kompenzácie. Pritom nejaký ten dlh už mali pred koronou. Nuž, všetky tie krajiny si hovoria: preplatí nám to Brusel z Fondu obnovy. Dúfajme, že tá stávka vyjde.

Rakúšania a Briti sú na tom zle, no nie až tak

Medzi „relatívnych porazených“ by som zaradil svoju domovinu Rakúsko. Úmrtnosť na koronu a nadúmrtnosť na lockdown sú trošku nižšie ako na východe a na juhu, pôrodnosť klesla priemerne, no kompenzácie stáli doteraz gigantickú sumu 11,7 percenta HDP, tretina z toho len pre osem mesiacov zavreté gastro a hotelierstvo. Je to druhý najvyšší ukazovateľ v rámci EÚ – a minister financií sa tým ešte chváli.

V tej istej skupine relatívne porazených vidím veľa iných krajín, napríklad aj Britániu: strašný počet obetí, 16 percent HDP vydaných na protipandemický boj, no aj najúspešnejšia očkovacia kampaň Európy, vďaka ktorej to majú pravdepodobne za sebou. A pykať za spoločný európsky dlh už nemusia.

Relatívny víťaz je podľa mňa Nemecko. Má trošku nižšiu úmrtnosť ako Rakúsko, v roku 2020 mal značne nižšiu nadúmrtnosť ako Rakúsko, výdavky na pandémiu (11 percent HDP) sú síce tiež obrovské, ale Nemci si to mohli dovoliť, lebo pod financmajstrom Wolfgangom Schäublem dlhé roky znížili dlh. Nemecko, už teraz hegemón Európy, bude ešte mocnejšie.

A kto sú víťazi?

A teraz ešte ten krátky zoznam. Medzi relatívnych víťazov by som dal Švajčiarsko a Švédsko. Mali kratšie lockdowny alebo žiaden, ich ekonomika sa prepadla len o také tri percentá a museli preto aj menej minúť na kompenzácie (Švédsko len 4,2 percenta), ich dlh rastie menej. Obetí bolo veľa, ten biľag zostane.

Absolútni víťazi žijú vo zvyšku Škandinávie: obetí bolo málo, také Nórsko nezaznamenalo žiadnu zvýšenú úmrtnosť, aj výdavky spôsobujúce dlh boli relatívne nízke (Dánsko 5,1 percenta, Fínsko 2,5). No najmä: už aj beztak pomerne dobrá pôrodnosť v Škandinávii nijako neklesla, vo Švédsku len o 0,5 percenta.

Čo sa z toho – ak moje proroctvo nebude úplne vedľa – dozvedáme? Napríklad to, že jedno neznesiteľné klišé, ktoré už neviem počúvať, nesie v sebe štipku pravdy: bohatí sa stanú bohatšími a chudobní chudobnejšími. Vyzerá to zatiaľ tak. Aspoň na severanov to sedí. A pritom sa ešte veselo rozmnožujú.

Odporúčame