Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
28. apríl 2021

Afganistan

Najdlhšia americká vojna sa končí. Zlyhaním

Spojené štáty sa od mája začnú sťahovať z Afganistanu. Ich dvadsaťročnú misiu môžeme hodnotiť ako neúspech.

Najdlhšia americká vojna sa končí. Zlyhaním

TASR

Americký prezident Biden vysvetlil sťahovanie vojakov ako nevyhnutnosť. Spojené štáty sa pokúšali skrotiť a ovládnuť Afganistan 20 rokov. Nikdy sa im to nepodarilo. Dokonca ani vtedy, keď mali v krajine viac ako 100-tisíc vojakov a tisícky kontraktorov zo súkromných bezpečnostných agentúr.

Pod kontrolou mali väčšinou len hlavné mesto s dosadenou vládou a zopár strategických koridorov. Prevažnú väčšinu územia ovládal – a ovláda – Taliban. De facto jasný víťaz vojny…

Ústup Američanov z Afganistanu zrejme nebude úplný. Ponechávajú si otvorenú možnosť leteckých útokov. V Kábule zrejme ostanú kontraktori – ozbrojené sily súkromných agentúr najatých bezpečnostnými službami. To však bude stačiť nanajvýš tak na ochranu amerických diplomatov a ich rodín v hlavnom meste. Aj to len obmedzene.

Spojené štáty už nariadili svojim ľuďom v Kábule, ktorých práca nie je nevyhnutná, aby si začali baliť veci. Dôvod: ich ochrana už nemôže byť taká intenzívna ako doteraz.

Američania v Afganistane škaredo narazili a nakoniec musia so zvesenou hlavou vypratať priestor.

To je však stále len tá menšia časť problému.

Vojna proti terorizmu

Invázia Američanov do Afganistanu bola len malá časť väčšej, mimoriadne ambicióznej hry. George W. Bush ju po páde Dvojičiek nazval ako vojnu proti terorizmu.

Mal to byť veľký pokus o prekreslenie politickej mapy sveta. Spojené štáty chceli odstrániť nepriateľské režimy vo viacerých krajinách a presadiť nový globálny poriadok – na svoj obraz. Bush ciele pomenoval ako „os zla“, kam po Afganistane zaradil Irak, Irán a Severnú Kóreu.

Nasledovala príprava invázie do Iraku. Ako dôvod sa uviedli informácie tajných služieb o zbraniach hromadného ničenia v rukách Saddáma. Neskôr sa ukázalo, že to bol výmysel. No v čase príprav na vojnu poslúžil spoľahlivo. Konšpiračnú teóriu o zbraniach hromadného ničenia vytrvalo šírili politickí lídri, tretí sektor, médiá. Platilo to aj o Slovensku.

V roku 2002 americká vláda rozšírila „os zla“ o ďalšie tzv. darebácke krajiny: Kubu, Líbyu a Sýriu.

Po Afganistane a Iraku sa teda bojovalo aj o Líbyu a neskôr aj o Sýriu.

Výsledky boli po rokoch všade slabé, resp. zúfalé.

V Afganistane západní spojenci uviazli. V Iraku sa po odstránení Saddáma presadili dve sily: iránski šiíti a radikálni suniti pod vlajkou Islamský štát. Líbya je rozvrátená a ovládaná zradikalizovanými ozbrojenými skupinami. Sýria je na tom podobne ako Irak. Sčasti je v rukách Iránu, z druhej časti je v rukách sunitských islamistov.

Inzercia

„Nový globálny poriadok“ v réžii Spojených štátov sa nevydaril.

Éra liberálnej demokracie

Americké vízie o novej mape sveta neboli len bezpečnostné a politické. V ich pozadí boli aj intelektuálne a filozofické princípy.

Krátko po roku 2000 ešte stále vo svete vládla eufória z pádu komunizmu a z víťazstva liberálnej demokracie. Filozof Francis Fukuyama ohlásil koniec dejín. Ľudstvo už podľa neho nebude hľadať ideálne spoločenské usporiadanie, lebo ho našlo – a všetky iné ako fašizmus či komunizmus definitívne zlyhali. Fukuyama videl budúcnosť v globálnom nástupe liberálnej demokracie. A v Spojených štátoch ako lídrovi slobodného sveta.

Intelektuálne elity predpokladali, že odstránením autokratických režimov a „oslobodením“ krajín Blízkeho východu sa vytvoria predpoklady pre liberálnejší spoločenský poriadok, ktorý bude viac-menej prozápadne naklonený. Podobne ako sme to videli na príklade Japonska, Južnej Kórey či postnacistického Nemecka.

Aj tieto ambície padli. Svet sa neriadil predstavami Fukuyamu, ale skôr predpoveďami Samuela Huntingtona a jeho Zrážky civilizácií. Namiesto globálnej identity tu ostávajú ako hybné sily identity civilizačno-náboženské, kultúrne a národné.

„Oslobodenie“ Afganistanu viedlo k rozmachu Talibanu, v „oslobodenom“ Iraku si vybudovali základňu kájdisti, resp. Islamský štát. Národy Stredného či Blízkeho východu sa cítia slobodne pod miestnymi autoritatívnymi vodcami. Nie pod operačným systémom, ktorý im nanucuje Západ.

Platí to dokonca aj o veľkej časti moslimov, ktorí sú už niekoľko generácií usadení v západnej Európe. Tisícky z nich po roku 2010 s nadšením opustili Európu a narukovali so zbraňou v ruke do služieb kalifátu.

Sumár

Spojeným štátom a ich spojencom sa vo vojne proti terorizmu podarilo dosiahnuť len nultý krok. Odstránenie miestnych vlád. Celkom však zlyhávali pri druhej a dôležitejšej úlohe – v získaní a udržaní vplyvu na dobytom území. Toto im počas dvadsiatich rokov vojny proti terorizmu nevyšlo nikde.

Dôsledky: bezpečnostná situácia v Afganistane, Iraku, Líbyi či Sýrii je dnes podstatne horšia než pred rokom 2001. Váha medzinárodného terorizmu za 20 rokov prudko narástla. Aj na Blízkom východe, aj v Európe. A autorita Spojených štátov a Západu ako lídra slobodného sveta je dnes veľmi vážne narušená.

A nie, nebolo to Trumpom.

Môžu za to tí, ktorí sa podujali prevychovať svet podľa svojich predstáv. Teda dronmi, raketami a bombami.

Odporúčame