Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
27. apríl 2021

Oscarom ocenený Chľast

Pocta obyčajnému životu

Tak už poznáme nových držiteľov Oscara. Najlepším filmom minulého roka by mala byť Krajina nomádov.

Pocta obyčajnému životu

Dánsky film režiséra Thomasa Vinterberga Chľast. V hlavnej úlohe Mads Mikkelsen.

Nomadland, v preklade Krajina nomádov, sa hádam ešte objaví v našich postpandemických kinách. Určite je dobré, že prináša tému starnutia, aj keď je možno až príliš viazaná na americké reálie. Tým však nechcem spochybňovať umeleckú hodnotu filmu, ktorý som nevidela a na ktorý sa vyslovene teším.

Aj ostatné filmy nominované v kategórii Najlepší film však boli pre európskeho diváka možno priveľmi zviazané s americkými fenoménmi (Chicagsky tribunál, Mank, Judas and the Black Messiah...). Viacero z týchto filmov preto bude mať prirodzene v Európe pomenej divákov.

Ale ocenenie v kategórii Najlepší cudzojazyčný film dostal tentoraz naozaj veľmi európsky film, ktorému absolútne rozumieme a môže sa nás veľmi dotknúť, lebo je v ňom veľa z toho, čo tu riešime.

Hovoríme o dánskom filme s výstredným slovenským titulkom Chľast.

Dánsky film, v ktorom účinkujú najmä štyria bieli muži v strednom veku, navyše chlapi v nie veľmi atraktívnom povolaní, teda učitelia.

Žiadna veľká sociálna dráma, žiadna veľká love story, žiadny impozantný či bombastický príbeh. Len obyčajný život s každodennými nákupmi, manželskými hádkami, rodičovskou vyhorenosťou a takou tou bezútešnosťou, ktorá prepadne občas každého človeka v istom veku.

Chlapi možno kedysi mali aj iné ambície, ako len učiť. Zdieľať

Chlapi v strednom veku zistia, že stratili životnú iskru, ide z nich len únava, možno aj trochu smútok či nuda. A pred nimi je ešte polovica života. Čo ostáva? Chodiť do roboty, trápiť sa so žiakmi, ktorým sa nechce učiť, starať sa o deti, nakupovať a nejako prežívať unavené manželské vzťahy či samotu.

Nie sú tu pritom žiadne veľké existenčné problémy. Krajina, v ktorej tí štyria žijú, je priam vzorová. Dokonca sa tu pestuje aj patriotizmus, teda láska k vlasti či k prírode, ktorá je súčasťou tejto hrdej, no pokornej a dobre spravovanej krajiny.

Chlapi možno kedysi mali aj iné ambície, ako len učiť. Ale zjavne sa necítia nejakí pokorení, že to ďalej nedotiahli a že sú len učitelia. Zdá sa, že toto je v ich krajine celkom dobrá a úctyhodná pozícia. A prijali to, že sú a budú učitelia.

(Spomínam si na americký film Bokovka, v ktorom je tiež hlavnou postavou učiteľ, tiež má problém so vzťahmi a alkoholom, ale ten učiteľ stále dáva najavo, že v skutočnosti je spisovateľom, že to je jeho pravé poslanie.)

Samotná škola vyzerá priam ukážkovo, dokonca aj systém školského vzdelávania a výchovy. Nepochybujem o tom, že ak tento film videli niektorí slovenskí učitelia, môžu aj závidieť. Nehovoriac o študentoch.

Obdivovať môžeme aj to, ako učitelia bývajú. Je to aj trošku skromné, aj trošku luxusné, taký ten pôsobivý škandinávsky štýl, ktorý sa páči mnohým z nás.

A nie je to ani sociálna dráma v tom zmysle, že by učitelia nemali na hypotéku. Naopak, chlapi oslavujú narodeniny jedného z nich v naozaj hoch reštaurácii, kde sa pojedá kaviár, pijú len tie najdrahšie alkoholy a na cenu sa nepozerá.

A ešte je tu blízkosť mora, ktoré mení horizonty.

Napriek tomu všetkému je tu veľa smútku, beznádeje, osamelosti, odcudzenosti, stratenosti.

V takom stave naozaj siahnete aj po uletenom nápade, ktorý by vás mohol z tej pustatiny vytrhnúť a vrátiť vám radosť zo života a aj trošku úspechu. Netreba nič veľké, ale aspoň aby vás študenti počúvali, aby vás ich rodičia neponižovali a aby ste s manželkou okolo seba nechodili doma ako cudzie bytosti, ktoré už spája len prevádzka domácnosti či deti.

Inzercia

Niet divu, že dajú šancu hypotéze istého psychológa, že stačí udržiavať 0,5 promile alkoholu v krvi, aby sa človeku vrátila jeho iskra či šarm. Netreba žiadne veľké výkony, žiadne veľké úsilie, žiadne osobnostné premeny. Je to vraj rýchle a účinné.

Stačí si naliať a človek opäť môže byť taký, ako kedysi aj bol, možno kedysi pred upadnutím do strastí stredného veku, teda zábavný, uvoľnený, žoviálny.

A potom sa to vyvíja tak, ako čakáte. Žiadne nečakané príbehové zvraty. Zdieľať

Nevyzerá to spočiatku zle. Dokonca aj divák má po chvíľke chuť ísť si naliať aspoň deci dobrého vína. Život ide ľahšie, má grády. Akoby sa vracala ľahkosť mladosti.

Ale rýchlo vám začne byť jasné, že toto nemá dobré vyhliadky, na to predsa len už všetci vieme o alkoholizme dosť.

Začiatok je skvostný, chlapi sa zabávajú ako malí chalani, zažívajú drobné úspechy, obnovuje sa blízkosť s manželkou, opäť nachádzajú zmysel vo svojej práci (tento film je vlastne veľkou poctou učiteľskému povolaniu).

Funguje to.

A potom sa to vyvíja tak, ako čakáte. Žiadne nečakané príbehové zvraty. Presne tušíte, čo príde. A aj to príde. Schyľuje sa k problémom, aj k tragédii. Logické vyústenie. Ale nič veľmi mravoučné. Neodnesiete si poznanie, že alkoholu sa netreba dotknúť, lebo je to iba čisté zlo.

Ale ako prostriedok na riešenie životnej krízy nefunguje ideálne.

Bod obratu vyzerá až trochu všedne. Experiment sa skončil, treba sa opäť ponoriť do toho všedného dňa, prijať ho, zmieriť sa s ním. Jedna tragédia všetkých poznačila. Ale dačo sa zmenilo.

Študenti skladajú skúšky, ich učitelia majú pocit, že dobre robili svoju robotu, že to malo zmysel. Manželia majú šancu spolu zostarnúť. Sentimentálne? Iste, ale nevyruší vás to. Iba poteší.

No a ešte príde veľkolepá záverečná scéna. Zase nič bombastické, ale veľmi krásne. Dá sa to aj bez prezrádzania pointy opísať dvoma slovami. Učiteľ tancuje. Smiešne? Nie, je to fascinujúci obraz, ten tanec je katarzia par excellence.

Je to teda taký veľmi európsky film, v ktorom ide o veľmi bežné problémy. Ale týkajú sa, alebo budú sa týkať väčšiny z nás.

Ten film nemá ambície meniť svet, naprávať nespravodlivosti, vyzdvihovať menšiny či niečo podobné. Ukáže, ako sa môže život zadrhnúť, hoci navonok funguje normálne, bez veľkých tragédií či drám.

Vyzerá to síce na čisto dánske či škandinávske reálie, ale len na prvý pohľad. Ako žiť dobre jednoduchý bežný život, robiť dobre svoju robotu, mať dobré vzťahy, to riešime všetci.

Či sme Dáni, Američania alebo Slováci, či sme bieli, čierni alebo dúhoví.

Odporúčame