Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
23. apríl 2021

Svet v kocke

Zrodil sa homo hygienicus

Ako nás zmenila pandémia, rozruch v Bosne a verdikt v kauze vraždy Georgea Floyda. 

Zrodil sa homo hygienicus

Ilustračné foto: TASR/AP

Prinášame komentovaný prehľad svetových správ z tohto týždňa. Jeho autormi sú Jozef Majchrák (o pohľade nemeckého filozofa na dôsledky pandémie), Christian Heitmann (o rozruchu v Bosne a Hercegovine) a Lukáš Krivošík (o verdikte v prípade vraždy Georgea Floyda).

Zrodil sa homo hygienicus

Český týždenník Echo priniesol zaujímavý a provokatívny rozhovor s nemeckým filozofom Matthiasom Burchardtom, ktorý hovorí o spoločenských dopadoch pandémie.

Podľa neho pandémia covidu zrodila nový typ človeka, ktorého nazýva homo hygienicus. Tento typ všetkým svojim spoločenským aktivitám nadraďuje jedinú perspektívu. Všetky svoje životné prejavy a všetky vzťahy, v ktorých žije, vytvára podľa virologického imperatívu: vyhýbaj sa kontaktu, nenakaz sa, staraj sa o svoje zdravie. „Môj homo hygienicus bol stvorený obrazmi naháňajúcimi hrôzu a následnými politickými krokmi. Je vytváraný strachom, naplňuje určitú doktrínu správania sa, starostlivosti, hygieny, sterility. Je to ako zimný spánok toho ľudského v nás,“ tvrdí Burchardt.

Problematické to podľa neho začína byť vo chvíli, keď sa z tohto hygienického pohľadu stáva jediná životná perspektíva, dokonca politická ideológia. V takomto prípade to môže viesť k totalitnej forme moci. „Všetko, čo je riskantné – spievať v kostole, objať človeka, zájsť si na koncert, chodiť do školy - sa nevyplatí, pretože všetko sú to oddnes miesta s výskytom nebezpečenstva. Kresťanská idea: 'miluj blížneho svojho' sa po novom prekladá ako 'boj sa blížného svojho'.“

Burchardt polemizuje s tým, že ide len o dočasnú záležitosť, ktorá sa po nejakom čase vráti do normálu. Žiaden nový normál podľa neho nebude a spoločenské škody zostanú trvalé. „Traumatizácia spoločnosti, straty v kultúre, ale najmä hospodárske deformácie a spoločenské trhliny vyústia do zničeného sveta. Pociťujem veľké obavy, či sa náš poničený svet dokáže ešte niekedy zahojiť.“

Upozorňuje aj na to, že online ekonomika sa pred našimi očami zmocňuje reálnej ekonomiky a tiež na politické dôsledky. Politicky sa homo hygienicus chová ako izolovaná bytosť, ktorá sa už nesolidarizuje s ostatnými. Vzniká tak priestor na politickú situáciu rozdeľuj a panuj.

Podľa Burchardta smeruje ľudstvo k akémusi transhumanizmu, čo je predstava, že človeka možno s pomocou vedy a techniky optimalizovať. „Choroby, smrť, utrpenie v tomto novom poňatí už nie sú osudom danými elementami, ktoré patria k životu, ale je potreba ich technicky poraziť. Tým sa človek pomaly stáva strojom a dúfa, že prekoná fázu homo humanus“. Toto je podľa neho agenda hráčov zo Silicon Valley, ako je Bill Gates.

Podľa nemeckého filozofa ich k tomu môže viesť dobrý motív vyriešenia, sociálnych či ekologických problémov, problém je v tom, že väčšina ľudí sa tejto ich diskusie, v čom spočíva dobrý život, nemôže zúčastniť. „To je predstava, že pre každý životný problém by malo existovať nejaké technické riešenie a že ním je treba ľudstvo za každú cenu obšťastniť. Čo však dnes znamená aj narušenie a zničenie doterajších foriem života. Môj homo hygienicus sa rodí vo chvíli, keď sa humánny spôsob života kvôli hygienickým opatreniam nedá viesť. Takže už nechodíme na bohoslužby, nestretávame sa s priateľmi, nenakupujeme v obchode, ale prechádzame do online ekonomiky, sledujeme seriály na Netflixe a v istom slova zmysle sa z nás stávajú nemateriálne, bezkontaktné, izolované bytosti. Tak vzniká obyvateľ novej doby, ktorý už svoje šťastie nehľadá v reálnom priestore, ale v digitále,“ myslí si Burchardt.

Kto chce rozbiť Bosnu?

Minulý týždeň vyvolala v Sarajeve značný rozruch správa, podľa ktorej Európska únia podporuje rozpad Bosny a Hercegoviny. EÚ správu dementuje, no diskusia žije vlastným životom.

Premiér Slovinska Janez Janša mal údajne prísť s nekonvenčným návrhom: vraj nechal v Bruseli kolovať akýsi „non-paper“, neoficiálny dokument navrhujúci zjednotenie Kosova s Albánskom a Srbska s Republikou srbskou v Bosne. Chorvátmi obývané regióny zas mali byť zjednotené do „Veľkého Chorvátska“. Bosna a Hercegovina má by podľa tohto dokumentu najväčším problémom na západnom Balkáne, bez šance na členstvo v EÚ. Obzvlášť háklivé je, že Slovinsko 1. júla prevezme predsedníctvo v Rade EÚ.

Olej do ohňa priliala správa, že sa údajne aj slovinský prezident Borut Pahor pri nedávnej návšteve Bosny vypytoval na možnosti mierumilovného rozdelenia štátu. Viac nebolo treba, následne vzplanula ohnivá diskusia o tom, či sa chystá EÚ naozaj rozbiť Bosnu. Bosniaci tušili za všetkým slovinsko-chorvátsku konšpiráciu, Srbi sa zas radovali, že konečne skoncujú s „produktom Daytonskej zmluvy“.

V Bosne žijú tri „konštitutívne národy“, polovicu obyvateľstva tvoria moslimskí Bosniaci, necelú tretinu Srbi a zvyšok Chorváti. Obzvlášť bosnianski Srbi sa netaja tým, že existenciu Bosny a Hercegoviny považujú za dočasný fenomén, po ktorom má nasledovať nezávislosť a pričlenenie k Srbsku.

Ani väčšina Chorvátov nie je so svojou situáciou spokojná. Spolunažívanie s Bosniakmi sťažuje, že aj v rámci spoločnej federácie sú v menšinovej pozícii, to je dôvod, prečo sa dožadujú vlastnej tretej entity. Obzvlášť časť Chorvátov žijúca neďaleko chorvátskych hraníc by sa najradšej od Bosny odtrhla a zjednotila so Záhrebom. Omnoho skeptickejšie to vnímajú Chorváti žijúci vo vnútrozemí, ktorí si sú vedomí, že by ich politický vplyv po rozdelení Bosny značne poklesol.

Politikou EÚ bola snaha posilniť Bosnu a Hercegovinu ako štát troch národov a ponúknuť jej perspektívu na členstvo v Únii. To sa však nepodarilo, politiku naďalej dominujú nacionalisti, prekvitá korupcia a klientelizmus a málokto si dnes robí ilúzie, že Bosna sa v ďalšom desaťročí stane členom Únie.

Inzercia

Hlavným podporovateľom rozbitia Bosny a Hercegoviny je Milorad Dodik, nacionalistický politik bosniansko-srbskej strany SNSD a srbský člen trojčlenného predsedníctva BiH. Počas svojej politickej kariéry sa opakovane vyhrážal vyhlásením nezávislosti Republiky Srbskej a správy o „non-paperi“ vzal za príležitosť vyhlásiť potrebu rokovania o „dezintegrácii“ štátu.

EÚ aj Janez Janša správu o „non-paperi“ rýchlo dementovali, no diskusia pokračuje. Vhod prišla nielen srbským, ale aj bosnianskym nacionalistom zo strany SDA, nový škandál im pomáha utvrdzovať medzi voličmi dojem, že len oni ich dokážu zachrániť od srbskej nadvlády. Špekulácie kŕmi aj skutočnosť, že predseda Európskej rady Charles Michel pôvodne potvrdil, že akýsi non-paper dostal, no neskôr to poprel.

Chorvátsko len pred mesiacom predstavilo vlastný „non-paper“, volajúci po „transformácii“ celej Bosny a podpory jej členstva v EÚ aj NATO. Podľa chorvátskeho ministra zahraničných vecí Grlića Radmana sa návrh stretol s pozitívnym ohlasom v Bruseli.

Väčšina odborníkov rozdelenie Bosny odmieta. Obávajú sa obnovenia vojny ako v 90-tych rokoch, keď prišlo o život okolo stotisíc ľudí.

Upokojí Ameriku súdny verdikt vo veci smrti Georgea Floyda?

Derek Chauvin, 45-ročný bývalý príslušník polície mesta Minneapolis, bol dvanásťčlennou porotou uznaný vinným z vraždy druhého a tretieho stupňa a zo zabitia 46-ročného Afroameričana Georgea Floyda. Rozhodnutie o výške trestu má ešte padnúť, no Chauvinovi hrozí teoreticky až 75 rokov za mrežami.

V čase vynesenia verdiktu boli v Minneapolise rozmiestnení dodatoční príslušníci polície a Národnej gardy. Panovali totiž obavy z nepokojov.

K smrti Georgea Floyda došlo pri policajnom zásahu 25. mája minulého roka, keď mu Chauvin deväť minút kľačal na krku. Prípad vyvolal vlnu rozhorčenia a verejných protestov (vrátane násilných) proti policajnej brutalite a rasizmu v Spojených štátoch i za hranicami.

Verdikt poroty privítal americký prezident Joe Biden, viceprezidentka Kamala Harrisová i bývalý prezident Barack Obama. No vytĺkanie politického kapitálu z prípadu zo strany amerických demokratov ešte môže mať zaujímavé dôsledky.

Demokratická kongresmanka Maxine Watersová totiž ešte pred vynesením verdiktu apelovala na demonštrantov, aby „zostali v uliciach“ a „boli konfrontačnejší“, pokiaľ by porota Chauvina oslobodila. Republikáni to ostro odsúdili ako nabádanie na násilie.

Kritici tiež demokratom pripomenuli dvojitý meter. Ešte na začiatku roka tvrdili, že bývalý prezident Donald Trump nahuckal podobným spôsobom demonštrantov vo Washingtone a tí následne vtrhli do Kapitolu.

Sudca Cahill, ktorý predsedal procesu vo veci smrti Georgea Floyda povedal Chauvinovmu obhajcovi, že „kongresmanka Watersová vám možno dala niečo, čo môže viesť k zrušeniu celého tohto prípadu v odvolaní“.

Nech už proces s Chauvinom dopadne akokoľvek, téma adekvátnosti policajných zásahov bude v Spojených štátoch rezonovať aj naďalej. V rovnaký deň, ako porota uznala bývalého policajta z Minneapolisu vinným z vraždy Georgea Floyda, v meste Columbus v štáte Ohio zastrelil policajt šestnásťročnú čiernu tínedžerku, ktorá pri potýčke ohrozovala nožom inú ženu.

Polícia prípad momentálne vyšetruje. Aj keď reakciou časti verejnosti bol reflexívny nesúhlas.

Na verejnosť sa dostali aj kamerové záznamy polície, ktoré najmä ukazujú, ako rýchlo sa celý incident zomlel. No zdá sa, že tínedžerka naozaj išla práve do inej ženy vraziť nôž, keď ju policajt zastrelil. Ako upozornil konzervatívny publicista Rod Dreher, rámcovanie o zlom policajtovi, ktorý zastrelil čierne dievča, sa v tomto prípade nezdá ako správne. Skôr sa dá hovoriť o policajtovi, ktorý zachránil život čiernej ženy - tej, proti ktorej smeroval nôž zastrelenej. 

Odporúčame