Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
22. apríl 2021

Dlhodobý koronavírus

V Tatrách učia ľudí opäť dýchať, kvôli covidu totiž mozog zabúda ako na to

Reportáž z centra respiračnej fyzioterapie, ktoré aktuálne školí odborníkov z celého Slovenska, aby vedeli pomôcť ľuďom po covide.

V Tatrách učia ľudí opäť dýchať, kvôli covidu totiž mozog zabúda ako na to
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Reportáž z centra respiračnej fyzioterapie, ktoré aktuálne školí odborníkov z celého Slovenska, aby vedeli pomôcť ľuďom po covide.

Pani Jana je profesorkou biochémie, prekonala ťažký covid a tri týždne strávila na pľúcnej ventilácii. Patrí medzi tých šťastnejších, čím dlhšie totiž človek strávi na prístrojoch, tým menšia je jeho pravdepodobnosť prežitia. Jej sa to však podarilo, z covidu sa dostala a mohla ísť domov.

Nebolo to však bez dôsledkov. Pľúcna ventilácia síce zachraňuje život, no vysoký tlak, ktorým sa do tela vháňa kyslík, ničí pľúcne mechúriky. Nedostáva sa do nich totiž vzduch, a tým akoby vysychajú a tuhnú. Ak sa však tento stav zachytí dostatočne skoro, dá sa pľúcne tkanivo zachrániť.

Postcovidové komplikácie sa netýkajú iba ľudí, ktorí strávili čas na prístrojoch. Mnohí pacienti i s relatívne ľahkým priebehom aj týždne po prekonaní ochorenia bojujú s veľkou únavou či dýchavičnosťou. Postcovidový syndróm síce ešte nie je uznaný ako oficiálna diagnóza, štatistiky však ukazujú, že trápi mnohých ľudí.

Presne tomuto problému sa venujú v Sanatóriu doktora Guhra v Tatranskej Polianke, ktoré je, dá sa povedať, slovenským expertom na respiračnú fyzioterapiu. Tento typ terapie už dnes kvôli koronavírusu ponúkajú mnohé fyzioterapeutické centrá, v Tatrách sa mu však venovali aj pred pandémiou a počas nej sa stali oficiálnym centrom, ktoré teraz školí celé Slovensko.

Práve preto sme sa doň išli z denníka Postoj pozrieť. Už iba vzduch, ktorý hneď po príchode do Tatranskej Polianky človek vdýchne, vysvetľuje, prečo je slovenské centrum respiračnej fyzioterapie práve tu. Čistý a svieži vysokohorský vzduch už sám osebe musí pľúcam pomáhať a zrejme si to uvedomoval aj samotný zakladateľ sanatória doktor Michal Guhr.

Sanatórium založil začiatkom 20. storočia tatranský rodák Michal Guhr. Od začiatku sa špecializovalo na respiračné ochorenia. FOTO – Marek Votruba.

Ten žil a pôsobil na prelomí 19. a 20. storočia. Pochádzal z neďalekej dedinky Veľký Slavkov, to mu však nezabránilo v tom, aby študoval medicínu v Nemecku, Viedni aj Budapešti, neskôr prebrázdil celú Európu a navštívil aj Spojené štáty. Na cestách sa venoval výskumu liečby respiračných ochorení, no a keď sa vrátil do rodného regiónu, založil sanatórium, ktoré sa špecializovalo práve na túto oblasť.

Respiračná fyzioterapia má teda v Tatranskej Polianke veľkú tradíciu, i keď metódy sa od začiatku 20. storočia radikálne zmenili. Hovorí sa, že Guhr svojich pacientov napríklad vystavoval radikálnym zmenám teplôt, čím u nich chcel budovať odolnosť. Pacienti tak napríklad ležali zabalení v dekách na slnku a keď sa dostatočne zohriali a spotili, v rámci procedúry ich následne hodili do ľadovej vody.

Podobné praktiky však neboli Guhrovou extravaganciou a terapiu studenou a teplou vodou sa tento tatranský lekár podľa knihy Dr. Michal Guhr – lekár srdca i duše naučil počas svojho pobytu v Južnej Virgínii.

Mozog kvôli covidu zabudne, ako správne dýchať

Ako nám pri našej návšteve vysvetľuje fyzioterapeut a garant covidového programu v sanatóriu Martin Jendrichovský, dnes sa pri liečbe sústreďujú na takzvanú dychovú prácu pacienta a rôznymi technikami ju opravujú. V podstate sa dá teda povedať, že ľudí učia opätovne dýchať.

„Keď analyzujeme pacientov, ktorí k nám prichádzajú, dominantným príznakom je dýchavičnosť. No a tým, že trochu zvlhčíte sliznice, tento problém nevyriešite. Pacient má totiž obrátený dychový vzorec hore nohami,“ vysvetľuje na margo rôznych pseudorespiračných terapií, ktoré sa začali objavovať na trhu.

Najdôležitejším krokom je teda oprava toho, ako človek dýcha. Ako totiž vysvetľuje Jendrichovský, množstvu pacientov po prekonaní covidu zostane úzkosť z toho, že sa nebudú môcť dostatočne nadýchnuť.

„Vplyvom tejto úzkosti a napätia je mechanika ventilácie stiahnutá a vo vnútri vlastne nepracujete, nefunguje vám jadro,“ hovorí. Samotná úzkosť z toho, že sa telu nedostane dosť kyslíka, teda spôsobuje, že doň prúdi menej kyslíka, ako by reálne mohlo.

V dôsledku toho organizmus funguje neustále akoby v pohotovostnom režime, „aktivačné symptómy sú nabudené a pacient ich nevie stíšiť. Alarmy má stále zapnuté a to je energeticky náročný stav,“ dodáva Jendrichovský.

Aj to môže byť dôvod, pre ktorý bývajú ľudia aj dlho po covide veľmi unavení. Tento stav sa pritom môže naplno prejaviť, až keď sa človek vráti do normálneho života, do práce, zažije stres alebo fyzickú námahu, kyslíková rezerva sa rýchlo vyčerpá a človek sa vráti do dychovej tiesne.

„No a to opäť zapne alarmy, čo vás znova vyčerpáva a takto sa točíte v bludnom kruhu niekoľko mesiacov. A nemuseli ste mať ani zápal pľúc,“ hovorí fyzioterapeut. Celý systém sa tak rozladí.

Martin Jendrichovský je garantom programu respiračnej fyzioterapie pre covidových pacientov. FOTO – Marek Votruba

Inzercia

V Tatranskej Polianke rôznymi technikami telu pomáhajú vrátiť sa do pôvodného nastavenia. „Keď dva mesiace fungujete v náhradnom vzorci, mozog akoby zabudol, ako normálne dýchať, a nevie to upraviť. My mu v tom pomôžeme,“ hovorí Jendrichovský s tým, že tieto poruchy sa dajú opraviť veľmi rýchlo.

Stačí z pamäti vytiahnuť normálny vzor tým, že sa navodí bežný stav. Základom je, aby si pacient uvedomil, ako dýcha. Ide o techniku kontrolovaného dýchania, pri ktorej sa pracuje s uvedomením si prúdenia vzduchu.

Ľudia dýchali zle už pred covidom

Druhým stupňom je kontaktné dýchanie. „Cez kontakt znížime napätie, ak je ho niekde viac, ako by malo byť, prípadne ho, naopak, inde zvýšime. A zároveň sledujeme pulzáciu jadra, ktoré tvorí brušná a hrudná dutina, aby vymieňanie plynov pracovalo synchrónne,“ hovorí Jendrichovský.

Pri terapii zväčša nepoužívajú špeciálne prístroje, iba základné pomôcky. Hlavnou miestnosťou je tak telocvičňa zaplnená žinenkami, na ktorých pri cvičeniach pacienti ležia. To je však až druhá fáza celého procesu.

V sanatóriu pri terapii nepoužívajú sofistikované nástroje, základom je práca pacienta. FOTO – Marek Votruba

Najprv pacient prechádza individuálnou terapiou, kde si uvedomí, ako dýcha, potom prejde do skupinovej terapie, no a keď sa mu podarí napraviť dýchací vzorec a zvládne techniku správneho dýchania, nasleduje zvyšovanie aeróbnej záťaže.

Postupne tak zvyšujú dychovú prácu pacienta, ako však upozorňuje Jindrichovský, idú na to takým štýlom, aby si to pacient ani neuvedomil. Počas dvoch-troch týždňov tak ľudia zvyšujú svoj výkon a na konci terapie dýchajú lepšie ako pred covidom.

Skúsenosti im totiž ukazujú, že niektorí pacienti, ktorí k nim prišli s postcovidovým syndrómom, mali poruchu dýchacieho vzorca už aj roky pred covidom. „Vy si to ani nemusíte uvedomovať. Môže to mať aj sedemročné dieťa, stačí, ak zažilo obdobie psychologickej záťaže,“ hovorí fyzioterapeut z Tatranskej Polianky.

Kľúčom k vyzdraveniu je chôdza

Výhodou Tatier je aj klíma, ktorá sama osebe zvyšuje aeróbnu záťaž, a to sa využíva pri takzvanej klimatickej liečbe. Tú v istej forme praktizoval aj zakladateľ sanatória Guhr. „Tatranská klíma je ľahko dráždivá, vďaka čomu mobilizuje samouzdravovacie mechanizmy,“ vysvetľuje Jendrichovský. Kvôli nadmorskej výške a polohe je totiž pre človeka náročnejšia, telo sa musí pri dýchaní viac namáhať, a tým sa pľúca cvičia.

Samotné Tatry boli pri našej návšteve vyľudnené, v sanatóriu to však žilo. V jeho okolí sa prechádzali pacienti, iní sedeli na dvore na lavičkách či v jedálni pri stoloch. Aj tu však bolo poznať, že sa nachádzame uprostred pandémie. Každý nový pacient musí pred vstupom prejsť testovaním a aj potom sú všetci každý týždeň pretestovávaní. V jedálni, ktorá je zvyčajne centrom socializácie na každom stolíku svieti nápis, že si k nemu môže sadnúť maximálne jedna osoba.

Obmedzeniam sa nevyhlo ani zariadenie, ktoré sa stará o postcovidových pacientov. FOTO – Marek Votruba

Akí ľudia do sanatória prichádzajú najčastejšie? Väčšinu tvoria pacienti, ktorí prekonali ľahký až stredne ťažký covid, a iba niekedy sa vyskytne niekto po naozaj ťažkom priebehu. Väčšina z nich totiž neprežije.

Jendrichovského tím však nepomáha iba ľuďom v sanatóriu. Od začiatku pandémie k nim chodili ľudia z nemocníc, ktorým dávali školenia o tom, ako možno respiračnou fyzioterapiou pomôcť aj ľuďom, ktorí práve prechádzali covidom.

Vďaka nej napríklad možno oddialiť potrebu kyslíkovej podpory – pacient sa totiž naučí dýchať tak, aby vyvíjal čo najmenšiu námahu a získal čo najväčšiu zásobu kyslíka, správna poloha zasa môže značne znížiť záťaž pľúc. Taktiež môže táto fyzioterapia zvýšiť šance na prežitie pľúcnej ventilácie.

Spolu so svojím tímom Jendrichovský vytvoril aj webovú stránku, kde si každý podľa svojich príznakov môže vyklikať personalizované video s cvikmi alebo technikami, ktoré mu môžu pomôcť zlepšiť dýchanie.

A čo radí ľuďom, ktorí prešli covidom a ani po týždňoch sa necítia fit a trpia dýchavičnosťou? „Chôdzu,“ hovorí so smiechom. Znie to veľmi, možno až príliš jednoducho, no ako hovorí Jendrichovský, ide o najprirodzenejšiu ľudskú činnosť.

Ak sa ani po týždňoch stav nezlepší, je čas ísť k odborníkovi. Niekedy stačí iba jednorazová návšteva fyzioterapeuta, počas ktorej človek zistí, kde robí pri dýchaní chyby a ako ich opraviť.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva