Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
23. apríl 2021

7 dní v kocke

Ako „Čistič“ Kováčik slúžil bödörovcom

V rubrike 7 dní v kocke komentujeme hlavné udalosti týždňa.

Ako „Čistič“ Kováčik slúžil bödörovcom

TASR

1. Arabelin prsteň

Ak by Dušan Kováčik minulý rok nemal „nehodu“, ešte stále, až do leta tohto roku, by bol špeciálnym prokurátorom. Nakoniec je všetko inak a Kováčik smeruje pred trestný súd. Je obžalovaný zo založenia a podpory zločineckej skupiny a korupcie.

Príbeh prokurátora Kováčika pôsobí neuveriteľne. Ako z Mexika. Spolu s oligarchami bödörovcami a skorumpovanými šéfmi polície mal figurovať v zločineckej skupine, ktorá za úplatky vybavovala podnikateľom a mafiánom beztrestnosť či iné služby. Napríklad prístup k informáciám z polície.

Kováčik mal podľa obžaloby vynášať informácie v prospech mafiánskej skupiny sýkorovcov. Okrem toho je podozrivý, že účelovo brzdil trestné konanie v kauze Gorila a v desiatkach ďalších prípadov (Haščák ho mal prezývať Arabelin čarovný prsteň). Roky nepodal jedinú obžalobu.

Trochu menej sa vie o tom, že toto nulové skóre nakoniec prelomil. No aj z toho smrdela nadpráca – v prospech dvoch vplyvných majiteľov IT spoločnosti Eset. Kováčik obžaloval podnikateľa Mikurčíka, ktorý s pánmi z Esetu bojoval o hotel Carlton. Škoda, že väčšina médií tento prípad zhovievavo prehliadala. Je poučný.

V spore o historický bratislavský hotel obe strany zašli ďaleko za hranu a hrozili si trestným stíhaním. Nakoniec boli spoločníci Esetu Hrubý a Grund silnejší. Presadili si ovládnutie hotela a stíhanie Mikurčíka.

Ten tri roky tvrdil, že spoločníci Esetu, resp. ich zástupcovia, sa v tomto zápase spojili s podnikateľom Zoroslavom Kollárom a bödörovcami. Jeden mal dosah na obchodný register a súdy, druhí mali dosah na vedenie polície a prokuratúru. Mikurčíkove slová sa však ignorovali alebo odbíjali ako konšpirácie.

Po zadržaní Kováčika sa potvrdilo, že špeciálny prokurátor bol členom zločineckej skupiny bödörovcov, ktorá poskytovala „špeciálne služby“ podnikateľom. A nielen to. Archívy Threema-komunikácie Kočnera a jeho známych naznačili, že podozrenia o spolupráci majiteľov Esetu s justičným „vybavovačom“ Zoroslavom Kollárom (a jeho spoločníkmi bödörovcami) môžu mať reálny základ.

NAKA ovládaná bödörovcami začala veľmi rýchlo stíhať Mikurčíka a jeho manželku. Rovnako rýchly spád sme neskôr videli aj na Úrade špeciálnej prokuratúry. Minulý rok Kováčik stiahol „prípad Carlton“ na seba a bleskovo spísal obžalobu proti Mikurčíkovi.

Išlo o prvú a jedinú obžalobu, pod ktorú sa podpísal špeciálny prokurátor Kováčik. A môžeme mať dôvodné podozrenie, že mu nešlo o spravodlivosť, ale o riešenie jedného z miliónových obchodných sporov v prospech prominentných a štedrých „klientov“.

Jednoducho: za Kováčikom, jeho skupinou a zneužívaním prokuratúry na súkromné účely nevidieť len „našich ľudí“ z pozadia Smeru, ale aj tých z druhej strany. Tých, ktorí sa vydávajú za vzory slušnosti.

Rozdiel je len v prístupe médií a prokuratúry. Pri niektorých idú tvrdo a nadoraz. Pri inej sorte nedotknuteľných zhovievavo zatvárajú oči.

Takto by to pri vyšetrovaní Kováčikovej skupiny nemalo ostať. V prípade Carlton, do ktorého sa vložil špeciálny prokurátor s historicky prvou obžalobou, predsa nejde iba o možnú korupciu. Oveľa vážnejšie vyzerajú podozrenia, že polícia a prokuratúra sa hrubo zneužili na zničenie tých, ktorí sa opovážili skrížiť cesty oligarchom zo spoločnosti Eset.

2. Pravá tvár „zaľudí“

Odchod poslancov zo strany Za ľudí má zaujímavú dohru. Jeden si to namieril do mimoparlamentného Progresívneho Slovenska. Druhý do mimoparlamentnej Spolu.

Keďže ide len o dvoch poslancov, netreba z toho robiť predčasné závery. Zaujímavá je skôr symbolika. A jej obraz. Ten ukazuje, že postavy strany Za ľudí mali vždy bližšie k progresívcom (a ich registrovanému partnerovi) ako k Veronike Remišovej.

Pri každej strane je najpodstatnejší jej genetický kód. A ten je v prípade Za ľudí pomerne jasný. Mal to byť Kiskov projekt, úzko previazaný s novou progresívnou stranou okolo Štefunka a Trubana. Kiska aj progresívci od roku 2017 do roku 2019 riešili, či založia jednu stranu (prípadne spoločnú úniu) alebo pôjdu samostatne – a spoja sily až po voľbách. Väčšina oslovených váhala, či sa pridať k PS-Spolu alebo ku Kiskovi. Výsledok bol nepodstatný. Väčšina postavičiek v týchto stranách je vzájomne zameniteľná.

Kiska bol do tejto hry povolaný ako ten, kto má pozbierať stredových a akože konzervatívnych voličov, ktorí by Progresívne Slovensko nevolili. Volebný nábor dopadol úsmevne. Na oboch koncoch, progresívnom aj Kiskovom. Dôvod: oba projekty boli tak trochu umelé.

Kiska po voľbách zamával klobúkom a zmizol. Stranu ovládla Remišová, svojho času považovaná za dvojku v OĽaNO Igora Matoviča. Poslanci ako Tomáš Valášek či Miroslav Kollár ostali zaskočení. Budúcnosť si predsa projektovali pri Kiskovi a progresívcoch. Nie pri Remišovej, Matovičovi a Borisovi Kollárovi.

Podobne to vyzerá aj s ďalšími postavami Za ľudí, ktorí ešte zo strany neodišli. Aj Remišovej stranu, aj koalíciu, v ktorej uviazla, vnímajú už od začiatku (od volieb) ako bremeno.

Inzercia

Ak si niekto láme hlavu, prečo poslanci Za ľudí utekajú z vládnej koalície do drobných mimoparlamentných strán, odpoveď treba hľadať v rodnom liste „projektu“. Ten nemá s Remišovou, Matovičom a Borisom Kollárom nič spoločné.

Naopak, spoločnú mal mať budúcnosť s progresívcami.

Pri prestupoch Valáška a Miroslava Kollára je vlastne všetko tak, ako má byť.

3. Zrušme povinné rýchlotesty

Je pekné, že koalícia sa vie zhodnúť na uvoľňovaní pandemických opatrení. V čase, keď počty hospitalizovaných prudko klesajú, by sme sa mali vracať k slobodnejšiemu režimu.

Problémom však stále ostáva pravidelné povinné testovanie – pre tých, ktorí potrebujú chodiť do práce. Efektivita Ag testovania sa pritom blíži k nule.

Dáta sú jednoznačné. Koncom januára sme cez Ag testy zachytávali približne jedno percento testovaných. Už vtedy viacerí vedci a lekári namietali, že účinnosť tohto programu je otázna. Dnes, resp. za posledný týždeň je v troch krajoch počet pozitívne otestovaných menší ako 0,2 percenta (ide o Bratislavský, Nitriansky a Trnavský kraj).

Vysoké náklady na plošné testovanie teda neprinášajú primerané výsledky.

Riešením by mala byť dostupnosť rýchlotestov pre dobrovoľných záujemcov, ktorí majú dôvod testovať sa (pre podozrenie z ochorenia, pre kontakt s pozitívnou či rizikovou osobou a pod.). Celoštátne vynucovanie testovania je v tejto fáze pandémie zbytočné mrhanie peniazmi. A silami zdravotníkov.

Obavy, že dobrovoľné testovanie nebude fungovať, sú celkom mimo reality. Skúsenosť ukazuje, že ľudia, ktorí na to mali dôvod, rýchlotesty ochotne využívali. Opakovane.

Napokon, stačí sa pozrieť na to, ako sa Slováci správajú pri nosení rúšok v exteriéroch. Od pondelka sa táto absurdná povinnosť konečne zrušila (boli sme jednou z mála krajín, kde ľudia aj na jar pobehovali po parkoch so starostlivo zakrytými dýchacími cestami). Výsledok? Ľudia vo väčšine prípadov po pondelku vonku nenosia rúška.

Nosia poctivo respirátory. Aj tam, kde sú celkom sami.

4. Boris Kollár v rozbehu

Boris Kollár rád opakoval, že si cení politické pravidlá hry a vyhýba sa konfliktom s partnermi. Tento týždeň svoje zvyky porušil. Jeho poslanci predkladajú zákon o skrátení väzby, hoci na podobnom zákone pracuje aj ministerstvo spravodlivosti. SaS a ministerka Kolíková to vnímajú ako porušenie koaličnej dohody. A majú pravdu.

Je zjavné, že účelom misie kollárovcov je pomôcť väzobne stíhanému Pčolinskému. Návrh poslancov totiž neskracuje len základnú lehotu kolúznej väzby. Tá nie je až taká podstatná. Pár mesiacov hore-dole. Zmyslom návrhu je obmedziť predĺženie základnej lehoty.

Ak by sme tento nápad skúmali v politickom vákuu, mohli by sme ho privítať. Väzba má byť nevyhnutné preventívne opatrenie na nevyhnutný čas. Jej automatické predlžovanie by mala byť bežná prax.

Trochu inak to vyzerá, ak sa na nápad poslancov Sme rodina pozrieme cez motív (alebo cez názov ich strany). Teda cez snahu podržať bývalého šéfa SIS, o ktorom tvrdia, že je nevinný a že jeho stíhanie je nedorozumenie.

Odpoveď prišla v stredu, keď sme sa dozvedeli, že Pčolinský je stíhaný aj za ďalší korupčný prípad.

Odporúčame