Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
22. apríl 2021

Koniec éry CDU

Je reálne, že septembrové voľby v Nemecku vyhrajú Zelení

Pre Slovensko i Európsku úniu z toho vyplývajú viaceré riziká.

Je reálne, že septembrové voľby v Nemecku vyhrajú Zelení

Kandidátka Zelených na úrad spolkovej kancelárky Annalena Baerbocková so zeleným orlom počas zjazdu nemeckej strany Zelených 27. januára 2018 v Hannoveri. FOTO TASR/DPA

Spolkovú republiku čakajú 26. septembra voľby do Spolkového snemu (Bundestagu), ktoré môžu byť hneď z niekoľkých dôvodov historické. Už teraz je takmer isté, že po 16 rokoch sa skončí éra doterajšej kancelárky Angely Merkelovej. Pred tromi rokmi ohlásila, že toto volebné obdobie bude jej posledné.

No po prvýkrát v dejinách Nemecka sa môže stať, že úrad spolkového kancelára obsadí strana Zelených. Konkrétne jej kandidátka Annalena Baerbocková. Naznačuje to viacero trendov v nemeckej politike.

Samopoškodenie CDU i úpadok SPD

Predovšetkým, ako spoločný kandidát konzervatívneho dua CDU/CSU na spolkového kancelára sa nepochopiteľne presadil menej presvedčivý kresťanský demokrat Armin Laschet voči populárnejšiemu bavorskému krajinskému premiérovi a predsedovi kresťanských sociálov Markusovi Söderovi. Rozhodnutie padlo práve tento týždeň, bližšie ho analyzujeme TU.

V rovnaký deň, ako bol Laschet potvrdený ako kandidát CDU/CSU na spolkového kancelára, vyšiel predvolebný prieskum agentúry Forsa. Podľa neho by voľby do Bundestagu momentálne vyhrali Zelení s 28 percentami, kým kresťanskí demokrati by s 21 percentami skončili až na druhom mieste (pre porovnanie, v posledných voľbách pred štyrmi rokmi získali 33 percent).

Čitateľovi, ktorý sleduje nemeckú politiku len periférne, môže teraz v hlave zasvietiť kontrolka: „Zelení?! Nie je tradičným vyzývateľom kresťanských demokratov na nemeckej politickej scéne náhodou sociálnodemokratická SPD?“

Takto to naozaj zvyklo byť. No sociálni demokrati sa už niekoľko rokov nachádzajú v pozvoľnom úpadku. Na jednej strane im príliš nepomáha účasť vo veľkej koalícii s kresťanskými demokratmi, kde sú menším partnerom. Na druhej strane im ani nežičí celková situácia v ľavej časti nemeckého politického spektra.

Tam sociálnym demokratom konkurujú jednak Zelení – tí sa profilujú na environmentálnych a progresívnych témach, ktoré oslovujú mladých a solventných obyvateľov veľkých miest. A popri nich je tu ešte strana „demokratického socializmu“ Die Linke, majúca pôvod v niekdajšej východonemeckej komunistickej strane, ktorá zastupuje tradičné témy starej ľavice. Vládna SPD si v tomto priestore len ťažko hľadá vlastný profil.

Zeleným hrá do karát aj téma klimatických zmien, ktorá v nemeckých médiách a vo verejnom živote zaberá podstatne väčšie miesto, než to poznáme zo Slovenska. Podľa jedného prieskumu spred dvoch rokov až 68 percent Nemcov vo veku 14 až 24 rokov prežíva klimatickú úzkosť. To sa prejavuje často až obsedantnou snahou o osobný životný štýl, smerujúci k čo najväčšiemu redukovaniu vlastnej uhlíkovej stopy, hromžením na staršiu generáciu, ktorej sa vyčíta, že problém slabo chápe, a, samozrejme, politicky voľbou Zelených.

Viac ako ochranársky spolok

Bolo by však nesprávne redukovať Zelených na stranu ochrancov prírody. Táto strana vznikla v roku 1980 a ochranárske hnutie bolo len jedným z jej zdrojov. Nemeckí Zelení sa vyvinuli z celkového ducha 60. rokov, z vtedajšieho študentského a protestného hnutia, respektíve z prúdov takzvanej novej ľavice, ktoré vtedy vznikli.

Napríklad jedna z historických osobností strany Zelených, dnes 81-ročný Hans-Christian Ströbele, si meno urobil ešte v 70. rokoch ako obhajca teroristov z Rote Armee Fraktion (RAF). V minulom desaťročí zase Ströbele žiadal legalizáciu incestných vzťahov, lebo ich trestnoprávny postih podľa jeho mienky už nepasuje do našich čias.

Ešte v 80. rokoch Zelení na svojich snemoch chodili vo svetroch, aby ukázali svoju odlišnosť od tradičných parlamentných strán. V roku 2013 vznikol okolo Zelených v Nemecku škandál, lebo na verejnosť vyplávali stranícke materiály z roku 1987, kde jedna z vnútrostraníckych frakcií prejavovala nezdravé porozumenie voči pedofílii.

Na druhej strane, Zelení sa oproti svojim začiatkom značne zmenili. Niektorí nemeckí komentátori hovoria, že sa stali „meštiackou stranou“ či novou „ľudovou stranou“ (teda stranou pre všetky spoločenské vrstvy), tak ako CDU a SPD. Na prelome milénia sa o túto zmenu postaral najmä Joschka Fischer, vtedy jeden z najpopulárnejších politikov Spolkovej republiky.

Aj Fischer začínal na konci 60. rokov ako militantný ľavicový radikál. Usilovne študoval spisy Karla Marxa či Mao Ce-tunga a vyvolával pouličné bitky s políciou. Politické násilie mu podľa jeho vlastných slov neskôr znechutil až terorizmus Rote Armee Fraktion.

V každom prípade, v roku 1998 vytvorili sociálni demokrati pod vedením Gerharda Schrödera koalíciu so Zelenými a z Joschku Fischera sa stal vicekancelár a spolkový minister zahraničných vecí. V tejto funkcii zostal až do roku 2005. Do čias niekdajšieho bojovníka proti „západnému imperializmu“ Fischera spadá napríklad zásah NATO voči Srbsku kvôli Kosovu v roku 1999.

No premena Zelených na „buržoáznu“ stranu neznamenala rezignáciu na progresívne kultúrno-etické témy. Napríklad v roku 2015 vznikol v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko politický konflikt, lebo tam vládnuci Zelení chceli do školských osnov zakomponovať LGBT-témy a rodovú ideológiu. Aj v týchto témach inokedy mdlá CDU dala vtedy najavo svoj nesúhlas a nazvala plány krajinskej vlády „programom na prevýchovu občanov“.

Rôzne koaličné kombinácie

Avšak medzitým si už na krajinskej úrovni Zelení vyskúšali aj koalíciu s CDU. Od roku 2016 vládnu spolu s kresťanskými demokratmi ako menším (!) partnerom práve v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko. Na druhej strane, v hlavnom meste Berlín vládne takzvaná červeno-červeno-zelená koalícia SPD, Die Linke a Zelených pod vedením sociálnych demokratov.

Pre Spolkovú republiku ako celok prichádzajú po prípadnom víťazstve Zelených v jesenných voľbách do úvahy obidve možnosti: Teda veľká koalícia s kresťanskými demokratmi (model Bádensko-Württembersko) alebo koalícia s SPD a Die Linke (model Berlín, akurát so Zelenými ako najsilnejšou stranou).

Kým v prípade prvej možnosti by bolo možné dúfať, že CDU bude krotiť najväčšie excesy Zelených, v prípade zeleno-červeno-červenej vlády sa Nemecko a sprostredkovane i Európska únia môžu pripraviť na politicko-spoločenské zemetrasenie.

Istú šancu má ešte „semaforová koalícia“ Zelených s SPD a liberálnou FDP či „jamajská koalícia“ Zelených, CDU a liberálov. No FDP sa v niektorých ohľadoch vymedzuje voči Zeleným silnejšie než kresťanskí demokrati.

Inzercia

Štyridsaťročná právnička Annalena Baerbock, ktorá sa na jeseň môže stať novou spolkovou kancelárkou, sa prezentuje ako stredová tvár Zelených, ktorá si vie vypočuť aj zástupcov nemeckého priemyslu. Navyše, nechala sa počuť, že jej ide o Nemecko, v ktorom sú „škôlky a školy najkrajšími miestami“. To by mohlo osloviť aj konzervatívca.

Lenže Zelení sa medzičasom tiež naučili hrať hru, ktorú otvorila Angela Merkelová. Tá vycítila dopyt časti verejnosti po environmentálnych témach a jej prevrat v energetike chcel krajinu oslobodiť tak od jadra, ako aj uhlia. Lovu CDU v zelených vodách zase kontrujú Zelení lovením v „meštiackom“ rybníku. Tým, že sa chcú prezentovať ako zodpovedná občianska strana.

Kritici im však vyčítajú, že ide len o taktiku. Takpovediac vyhodiť smerovku doprava a aj tak napokon zabočiť vľavo.

Čo chcú Zelení dosiahnuť

Nemecký magazín Focus sa pozrel na program Zelených bližšie. Ich verdikt? „Volebný program predpokladá masívne zvýšenie výdavkov v oblasti klimatickej politiky, rovnako ako v sociálnej politike, a k tomu ešte investičný program v hodnote 50 miliárd eur ročne…“

Infraštruktúrne výdavky majú smerovať okrem iného do „neprerušenej siete cyklotrás“, do obnoviteľných zdrojov energie či do železníc. Financované to má byť z vyšších daní „pre bohatých“ či z majetkových daní. Znie to dobre, až pokiaľ nenazriete do štatistiky OECD, podľa ktorej má Nemecko už teraz najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie medzi členskými krajinami.

Dôraz na obnoviteľné zdroje sa má týkať aj pohonných hmôt automobilov, lietadiel či využívania ropy a zemného plynu v priemysle a pri vykurovaní. Vystúpenie z uhlia sa má namiesto roku 2038 stihnúť už do roku 2030 a dovtedy má byť výroba elektriny z uhlia ďalej zdražená. Má to energetiku stimulovať, aby sa čo najskôr uhlia vzdala, no v praxi to opäť môže predražiť ceny energií. Lenže podľa niektorých odhadov Nemci už teraz platia jedny z najvyšších cien za elektrinu na svete, asi 2,5-krát viac, než je medzinárodný priemer.

Zelení chcú do roku 2050 vytvoriť ekonomiku, ktorá nebude produkovať odpad, ale všetko má byť recyklovateľné. Postarať sa o to má hospodárstvo. Na firmách tiež má byť, aby v celom svojom dodávateľskom reťazci zabezpečili dodržiavanie sociálnych a ekologických štandardov. V praxi to môže znamenať dodatočné náklady pre súkromný sektor a drahšie koncové produkty pre zákazníkov. Firmy majú ručiť nielen za to, že žiadny z ich dodávateľov neprevádzkuje napríklad detskú prácu, ale tiež, že v dodávateľskom reťazci nedochádza k „mzdovému dumpingu“.

Ak „mzdový dumping“ znamená, že nemecké firmy platia nižšie platy vo svojich zahraničných fabrikách (napríklad na Slovensku), potom si tie firmy môžu položiť otázku, prečo by vôbec mali vyrábať v iných krajinách. Na toto môžu doplatiť krajiny, ako sme my, odkázané na zahraničných investorov.

Nemeckí zamestnanci sa však môžu tešiť na zvýšenie minimálnej mzdy z 9,50 na 12 eur na hodinu. Zelení chcú presadiť aj nájomný strop. Regulácia nájomného napríklad v prípade Slovenska znamenala, že v centre Bratislavy boli historické budovy v havarijnom stave, lebo vlastníci nemohli svojim nájomcom zvýšiť nájomné. Niet dôvodu myslieť si, že to časom v Nemecku nepovedie k podobným dôsledkom.

Spomínajú aj Čaputovú

V programe Zelených nechýbajú ani povinné kvóty pre zastúpenie žien v správnych a dozorných radách súkromných (!) firiem. Či sľub zrušiť paragraf trestného zákona, ktorý zakazuje propagovanie ukončenia tehotenstva. A popri tom veľa, veľa inklúzie, diverzity a tolerancie, ktorá sa, samozrejme, nevzťahuje na „netolerantných“. Príznačné je, že program Zelených má podkapitolu s názvom „Pravicový extrémizmus“, kým zmienka o tom ľavicovom chýba…

Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, Zelení pokladajú napríklad cieľ NATO, aby členské krajiny na svoju obranu vynakladali aspoň 2 percentá HDP, za pomýlený. V kapitole o európskej politike je kritizovaná „nesolidárnosť“ tých členov Únie, ktorí odmietajú prerozdeľovanie utečencov. No program nemeckých Zelených sa explicitne nadchýna tým, že Slováci za svoju prezidentku zvolili Zuzanu Čaputovú.

Európska únia sa pre nemeckých Zelených má stať hlavným nástrojom boja proti globálnym klimatickým zmenám. Cieľom je, aby sa oteplenie Zeme obmedzilo na 1,5 stupňa Celsia.

Do roku 2030 má byť 45 percent energie v EÚ vyrábaných z obnoviteľných zdrojov. Do roku 2050 to má byť dokonca 100 percent. Aj pre Úniu má byť vystúpenie z uhlia záväzné do roku 2030. Pre priemysel v stredoeurópskych krajinách, ako je Slovensko (napríklad pre košickú hutu) alebo Poľsko, môžu z týchto cieľov vyplynúť citeľné problémy.

Zelení tiež chcú prehĺbenie hospodárskej a menovej únie, kritizujú napríklad „daňový dumping“ – teda že niektorí členovia EÚ majú nižšie dane ako iní. Európsky parlament má dostať právo na vlastnú zákonodarnú iniciatívu. Pod obranou „európskych hodnôt“ možno medzi riadkami čítať kritiku Poľska a Maďarska…

Angela nám bude ešte chýbať

Ak Zelení vyhrajú voľby do Spolkového snemu, možno očakávať, že využijú politickú váhu Nemecka, aby svoje predstavy vnútili celej Únii. To bude znamenať významné zhoršenie pozície Európy ako miesta pre prácu, výrobu a podnikanie.

Zároveň by Zelenými ovládané Nemecko posilnilo zrejme odstredivé tendencie v EÚ. Možno by ju zničili, keďže sa iste nájdu členské krajiny, pre ktoré budú ich priority neakceptovateľné.

Aj napriek „cool“ imidžu, ktorý nemeckým Zeleným vytvárajú ľavicovo-liberálne médiá, v nemeckej verejnosti sa s touto stranou spájajú aj iné prívlastky. Ide o charakteristiky ako „Verbotspartei“ (strana zákazov), „Empörungspartei“ (strana pohoršovania sa), či „Besserwisserpartei“ (strana mudrlantov).

No do volieb stále zostáva päť mesiacov. Deň po medializovanom prieskume verejnej mienky, z ktorého Zelení vzišli ako najsilnejšia strana, bol zverejnený ešte jeden prieskum od agentúry Allensbach. Ten vidí ako víťaza volieb CDU/CSU s 28 percentami a Zelených „až“ na druhom mieste s 23 percentami.

Odporúčame