S primárkou pediatrie Fakultnej nemocnice Prešov Janou Čurillovou sme sa rozprávali, prečo u nich stúpa počet detí s covidovými komplikáciami.
S primárkou pediatrie Fakultnej nemocnice Prešov Janou Čurillovou sme sa rozprávali, prečo u nich stúpa počet detí s covidovými komplikáciami.
Celkovo počet hospitalizovaných detí na Slovensku na covidových oddeleniach nie je dramatický. Zisťovali sme aktuálne počty detí v nemocniciach v najväčších mestách a bol to práve Prešov, ktorý zasvietil s miernym nárastom počtu aktuálne hospitalizovaných detí. S primárkou pediatrie Fakultnej nemocnice Prešov Janou Čurillovou sme preto hovorili o dôvodoch, rozprávali sme sa tiež o vyššom počte hospitalizovaných detí s postcovidovým syndrómom PIMS na východe Slovenska aj o tom, kedy by rodičia mali zbystriť pozornosť a nechať dieťa vyšetriť lekárom.
K dnešnému dňu sú u nás hospitalizované tri deti, celkovo sme mali u nás 42 detí s PCR pozitívnou covid infekciou. Je pravdou, že v poslednom období, od konca februára, v marci a apríli, sme oproti predošlým mesiacom zaznamenali zvýšený počet hospitalizovaných detí. Na našom oddelení sme vyčlenili časť oddelenia pre covid pozitívne deti už v októbri 2020, ale v tom čase sme tam mali deti len ojedinele. Od februára je ich počet výraznejší. Súvisí to s celkovo vyššou premorenosťou infekcie v populácii, časť detí zároveň chodila do škôl.
V marci a apríli sme mali hospitalizované aj deti v adolescentnom veku, ktoré prichádzali so zápalom pľúc. Nebol to však typický zápal pľúc ako u dospelých pacientov, s hroziacou umelou pľúcnou ventiláciou. Naši pacienti mali pozitívny röntgenový pľúcny nález, sťažené dýchanie, vysoké teploty a niektoré z nich si vyžadovali na pár dní aj kyslík.
Vo februári a marci osem pacientov v tomto veku muselo byť hospitalizovaných so zápalom pľúc a štyria z nich museli dostať kyslík. Nehrozila tam však potreba umelej ventilácie, ale kyslík potrebovali.
Vysoké teploty, únava, bledosť a dusivý kašeľ, ktorý ho veľmi vyčerpáva, nevie dodýchnuť a u nás potom diagnostikujeme zápal pľúc.
Hlavne keď sú neklesajúce teploty, respektíve keď samotné dieťa udáva, že sa mu zle dýcha a má dusivý kašeľ, odmieta piť tekutiny, nevládze.
Mali sme úmrtie trinásťročného chlapca, ktorý mal však iné závažné vrodené diagnózy. Tento chlapec zomrel na ťažký zápal pľúc.
Prekvapivé bolo, že u nás hospitalizovaní adolescenti nemali žiadne chronické ťažkosti alebo vrodené poruchy imunity. Neboli to teda deti s oslabeným organizmom, u ktorých by bol odôvodnený ťažší priebeh covidovej infekcie s postihnutím dolných ciest dýchacích. Boli to doposiaľ zdravé deti a potvrdili sme u nich ložiskové zápalové zmeny na pľúcach.
Áno. Aj teraz sme mali prípad, ktorý súvisel s postcovidovou komplikáciou. Išlo o dieťa s nie úplne jasným priebehom, prišlo však z covid pozitívnej rodiny. Keď sme začali podrobnejšie rozoberať, či ide o postcovidovú komplikáciu, zistili sme, že náš pacient mal asi pred mesiacom v piatok a v sobotu vysoké teploty, bolesti svalstva a nádchu. Mama si myslela, že už pôjde v pondelok k obvodnému lekárovi, v nedeľu však ustali teploty a chlapec bol úplne zdravý. Na vyšetrení s ním neboli. O týždeň ochoreli starí rodičia, ktorí žili s chlapcom v rodinnom dome, potvrdená PCR covid infekcia a o ďalší týždeň ochoreli rodičia chlapca a tiež boli covid pozitívni. Tento prvák na základnej škole veľmi pravdepodobne infekciu priniesol zo školy domov a nakazil ďalších v rodine. O štyri týždne po príznakoch nepoznanej covid infekcie sa objavili znovu vysoké teploty a až počas hospitalizácie u nás sa vysvetlil pôvod covid infekcie aj v ich domácnosti u väčšiny členov. Dieťa – náš pacient – bolo pôvodným zdrojom nákazy.
Deti môžu byť aj takmer „nemí“ prenášači s minimom bezvýznamných prejavov, ako je nádcha, zvýšené teploty, ľahký kašeľ. U detí môže covid infekcia prebehnúť veľmi rýchlo. Rodičia si myslia, že to bola bežná viróza.
Áno, často to môže byť len únava, dieťa polihuje, je unavené. Môže to trvať aj pár hodín. Takéto dieťa môže byť rýchlym prenášačom, u ktorého sa vírus namnoží.
Ilustračné foto: Pixabay
Kožné prejavy môžu súvisieť s postcovidovou komplikáciou, označovanou skratkou PIMS (pediatric inflammatory multisystemic syndrom). Toto ochorenie sa môže objaviť štyri až šesť týždňov po prekonaní covidovej infekcie.
Medzi základné prejavy PIMS patria vysoké teploty, výsev na koži, červené, svrbivé dlane a chodidlá nôh, začervenané spojovky oboch očí, červený malinový jazyk, bolesti hrdla, bolesti brucha a hnačky.
Tieto deti prídu často na chirurgiu s podozrením na zápal slepého čreva, majú teploty, bolesti brucha, prípadne zvracanie plus spomínaný výsev. Pri podrobnejšej analýze predchorobia zistíme, že deti mali cca pred mesiacom jeden-dva dni teploty, nádchu a kašeľ. Stav sa rýchlo upravil a dieťa väčšinou nebolo ani vyšetrené pediatrom. Väčšinou teda nájdeme úvod pravdepodobne prekonanej covid infekcie. Následne vyšetrujeme covidové protilátky, ktoré potvrdia naše podozrenie spolu s ostatnými laboratórnymi nálezmi svedčiacimi o PIMS.
U nás sme sa s takým prípadom nestretli. Vždy sme sa pri našich PIMS pacientoch nejakých covidových príznakov spätne dopátrali.
Mali sme zatiaľ štyri deti. Dve sme liečili u nás, dve sme po diagnostikovaní preložili do Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach, s ktorou úzko spolupracujeme a kde majú doposiaľ násobne väčší počet detí hospitalizovaných s PIMS.
Táto postcovidová komplikácia je vážna tým, že ide o systémové zápalové ochorenie, môže postihnúť celý organizmus a najviac sa obávame postihnutia srdca s možnými dlhotrvajúcimi komplikáciami.
Áno, keď sa ochorenie včas rozpozná a správne nasadí liečba. U našich pacientov, našťastie, liečba promptne zabrala, v priebehu pár dní jednotlivé príznaky ustúpili, klesli teploty, zmizol kožný výsev a ustúpili bolesti brucha, hnačky. Za dva-tri dni boli deti zrazu výrazne čulejšie, aj keď museli mať ešte prísny pokoj na lôžku, venóznu liečbu a kardiologické a laboratórne kontroly.
Keď rodič vidí u dieťaťa opísané príznaky, nemal by stav považovať za bežnú chrípku. Ak má dieťa neklesajúcu vysokú teplotu, je apatické, s výsevom na koži, vrátane červených dlaní a chodidiel, má prekrvené spojovky oboch očí, červený jazyk, bolesti brucha, prípadne hnačky, je potrebné ísť na vyšetrenie k lekárovi.
Toto je skupina detí, ktoré prídu s iným problémom, ako je zápal pľúc. Do nemocnice sú prijaté pre neklesajúce horúčky, hnačky, opakované zvracanie, neúspešné podanie liekov, dehydratáciu. Ďalej pre zápal priedušiek, u väčších detí aj pre bolesti hlavy, angínu, zápal obličiek. Mali sme tiež jedného diabetika, hemofilika, ktorí museli byť hospitalizovaní pre základnú diagnózu, ale zároveň boli covid pozitívni na covid oddelení. Nemali dýchacie ťažkosti.
To je rôzne, niektorí už vedia z rodinnej anamnézy, že niekto doma covid prekonal, iní sa to dozvedia z testu u nás.
Čím väčšie dieťa, tým by mala byť aj väčšia informovanosť a prístup zo strany rodičov k zodpovednému správaniu. Dieťa má úmerne svojmu veku chápať nutnosť dodržiavania opatrení. Minimálne troch základných – rúško, odstup a umývanie rúk. Nemocnice s počtom covidových pacientov sú desať- až štrnásťdňovým zrkadlením toho, čo sa deje vonku. Keď teraz vidíme, že v nemocniciach každý deň klesajú celkové čísla, je predpoklad, že aj premorenosť v populácii je menšia.
Treba si však uvedomiť aj nežiaducu stránku domácej izolácie. Dlhé nechodenie do školy, sedenie pri počítači, obmedzený pohyb vedú k nárastu obezity u detí, dlhodobým bolestiam brucha, kostným deformitám na rastúcom tele dieťaťa. Narušené sociálne kontakty majú za následok rôzne úzkostné až depresívne stavy aj u detí. Dlhé nechodenie do školy má celý rad negatív a nedá sa robiť donekonečna. Uvedomme si, že tínedžeri už druhý školský rok majú rozbitý. Maturanti druhý rok odídu zo školy ako absolventi s maturitným vysvedčením bez maturitnej skúšky. Teda je otázkou, dokedy ich chceme a môžeme držať doma.