Pod internetovú petíciu za záchranu ružomberskej Kalvárie sa za mesiac podpísalo takmer dvetisíc ľudí z celého Slovenska i zahraničia. Medzi nimi aj viacero známych osobností.

„Ružomberok patrí k slávnym mestám. Dal Slovensku toľko výnimočných osobností, že treba v ňom uchovať nedotknuté všetky ,pevné body´, ktoré sa podieľali na jeho sláve. Ružomberská Kalvária k týmto miestam isto patrí, a preto som rád podpísal petíciu za jej záchranu,“ povedal bývalý disident a politik František Mikloško.

Aj podľa poslanca Európskeho parlamentu Ivana Štefanca sú kalvárie symbolom našej identity a tradície. „Podporujem zachovanie tej ružomberskej, ako aj všetkých ostatných na Slovensku,“ uviedol europoslanec Štefanec.

Profesora a ekológa Mikuláša Hubu, ktorý je potomkom známeho ružomberského rodu Jančekovcov, spájajú s ružomberskou Kalváriou aj rodinné spomienky.

„Moja stará mama sa na Kalvárii lyžovala a moja mama, keď bola v Ružomberku ako dieťa na prázdninách, sa tam sánkovala. Ale to je len sentimentálna poznámka na okraj. Petíciu by som podpísal aj bez toho, lebo je to kúsok autentickej krajiny s krásnymi výhľadmi na Choč, Salatín i Tatry, ktorý má slúžiť verejnosti, a nie pár súkromníkom. Ružomberská Kalvária má svojho genia loci, a ako taká je aj so svojím okolím súčasťou nášho kultúrneho dedičstva,“ zdôraznil profesor Huba.

Rovnako aj profesorka Emília Hrabovec je presvedčená, že ružomberská Kalvária nie je len materiálnym pozostatkom z minulosti, ktorý nám má pripomínať zašlé časy. „Ružomberská Kalvária, rovnako ako stovky iných podobných pamiatok roztrúsených po celom Slovensku, je zhmotnením našich dejín a viditeľným sprítomnením ich odkazu, je výrazom duchovnej a kultúrnej identity slovenského národa, hlboko zakorenenej v kresťanstve, je stelesnením stáročí živej viery, zmyslu pre pravdu, krásu a mravnosť,“ konštatovala popredná slovenská historička.

„Likvidácia ružomberskej Kalvárie a všetkých ostatných podobných pamiatok nie je ničím menším než podtínaním našich koreňov, vytláčaním zhmotnenej pamäte národa do zabudnutia a vyprázdňovaním našej prítomnosti. Kto zbúra poslednú historickú kaplnku a posledný historický kríž, ten zbúra posledné zvyšky kresťanskej kultúry a zabije národ. Zostane iba zhluk ľudí, ktorí nevedia, kým sú a prečo sú tam, kde sú, bezcieľne blúdiac odnikiaľ nikam,“ dodala profesorka Hrabovec.

Pod petíciu za záchranu ružomberskej Kalvárie svoj podpis pridal aj prešovský arcibiskup metropolita Mons. Ján Babjak a viacerí ďalší kňazi z rôznych slovenských diecéz. „Okrem historicko-kultúrneho potenciálu má ružomberská Kalvária aj svoj duchovný potenciál, ktorý sám často oceňujem pri modlitbe krížovej cesty v Marianke. Aspoň svojím podpisom som chcel stopnúť záujmy ľudí, ktorí neraz nemajú bázeň už pred ničím,“ uviedol katolícky kňaz a známy odborník na Bibliu Jozef Jančovič.