Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
19. apríl 2021

Návrat KDH

Osviežujúca „nezáživnosť“ Milana Majerského

Po Alojzovi Hlinovi a vedľa Igora Matoviča je konvenčnosť Majerského najsilnejšou stránkou.

Osviežujúca „nezáživnosť“ Milana Majerského

Predseda KDH Milan Majerský počas tlačovej konferencie Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) 9. apríla 2021 v Bratislave. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Ak ste si pred týždňom pozreli videorozhovor Michala Magušina s Milanom Majerským, možno váš dojem z nového predsedu KDH vystihli reakcie niektorých našich čitateľov v diskusii: „nuda“, „uspávač hadov“, „je to celé také paralenové“…

Dojem suchopárnosti sa javí ako nevýhoda v dynamickej modernej zábavokracii, v ktorej má väčšina voličov len krátky rozsah pozornosti, a preto politike dominujú exhibicionistickí performeri, keďže iba oni dokážu na chvíľu upútať pozornosť publika.

No v prospech Milana Majerského a jeho nového KDH hovorí jeden zásadný argument: časť slovenskej spoločnosti je už po roku vlády Igora Matoviča unavená práve zo spomenutého exhibicionizmu a performerstva. A z politiky, kde v prípade tej istej osoby je jeden správny krok vzápätí negovaný tromi nerozvážnymi a celé je to korunované ešte finálnym strieľaním do vlastnej nohy.

Niektorí už pociťujú nostalgiu po konvenčnejšom štýle politiky, ktorá bola možno „nudnejšia“, ale diala sa v rámci istých mantinelov a bola preto relatívne stála a predvídateľná. Zatiaľ tomuto voličskému dopytu vychádza v ústrety predovšetkým HLAS Petra Pellegriniho. Je dobre, ak sa aj napravo od stredu sformuje ponuka, ktorá chce zaujať pokojnejšou politikou a pritiahne časť voličov, ktorých stratila súčasná garnitúra.

Problém si uvedomujú aj vo vládnej koalícii. Jej odpoveďou na dopyt po pokojnejšej politike má byť nový premiér Eduard Heger – nekonfliktný a konštruktívny mediátor.

No prvé týždne staronovej vlády naznačujú, že Igor Matovič bude aj po odchode na ministerstvo financií vládnemu kabinetu dominovať svojou osobnosťou a pútať na seba väčšinu pozornosti koaličných partnerov i verejnosti. Prirodzene, premiéra Hegera tým bude zatieňovať a s ním aj jeho pokusy o diskrétnejší politický štýl.

Staviť na návrat k normálnosti

Nad Milanom Majerským teda netreba lámať palicu. Ani zdanlivá „nezáživnosť“ nemusí byť osudovým nedostatkom. Akurát ju treba prezentovať ako „návrat k normálnejšej politike“.

Navyše, Majerský je v súčasnosti županom Prešovského samosprávneho kraja a predtým bol primátorom Levoče. To je tiež známkou konvenčnej politiky: najskôr niečo riadite v malom a keď to robíte dobre, uchádzate sa o dôveru voličov, aby vás posunuli riadiť čosi väčšie.

Kresťanskodemokratické hnutie má okrem jedného župana aj 220 starostov a približne 3-tisíc regionálnych poslancov. Na rozdiel od iných politických subjektov je to skutočná strana so štruktúrami vo všetkých kútoch Slovenska. Aj na regionálnom zakorenení KDH sa dá stavať, počas pandémie sa totiž práve samosprávy ukázali ako veľmi agilné. Slovensku by akiste prospel decentralizovanejší spôsob spravovania, akurát zatiaľ nikto nenašiel spôsob, ako pre tému regionalizácie nadchnúť voličov.

Samozrejme, sila KDH na samosprávnej úrovni má aj nevýhody. Nejeden populárny lokálny politik si po prestupe do celoštátnej politiky nevedel v nej nájsť miesto ani témy.

Iným problémom je, že ako župan si to Majerský nebude chcieť rozhádzať s vládou. Preto sa zrejme nebude príliš vyhraňovať voči OĽaNO, ktoré na kandidátov z kresťanských spoločenstiev nalákalo voličské hlasy a tie potom chýbali KDH pre vstup do Národnej rady.

Inzercia

Kresťanskí demokrati by mohli napríklad poukazovať na to, že títo parlamentní kresťania vlastne žiadne prevratné výsledky v presadzovaní konzervatívnej agendy nemajú (v rozpore s dojmom účelovo vytváraným progresívnymi kruhmi o zavádzaní „teokracie“ či „farskej republiky“ súčasnou vládou). Stačí si spomenúť, ako dopadli minuloročné hlasovania o obmedzení nedeľného predaja (bežný západoeurópsky štandard) či o miernom posilnení ochrany nenarodeného života.

A nie je to len o dvoch-troch vlajkových témach. Napríklad Renáta Ocilková minulý týždeň pripomenula, že táto vláda do svojej rómskej stratégie úplne zabudla zakomponovať čo i len zmienku o pastoračnej práci cirkví medzi Rómami, hoci tá má preukázateľný pozitívny efekt na inklúziu. Pre porovnanie, ešte aj sociálny demokrat Peter Pellegrini bol ako premiér pred tromi rokmi ochotný povzbudiť cirkvi v týchto aktivitách...

Deliace línie a dominantný spor

V rozhovore s Michalom Magušinom tvrdil Milan Majerský, že KDH pod jeho vedením chce staviť na odborné politiky, ktoré by posunuli Slovensko vpred. Je to zrejme aj spôsob, ako uniknúť imidžu, že KDH je výhradne jednorozmernou „cirkevníckou“ stranou. Snažiť sa vytvoriť odborne presvedčivú programovú ponuku v oblastiach, ako je zdravotníctvo alebo školstvo, je akiste chvályhodné. Ešte dôležitejšie je, aby sa popri predsedovi vedeli samostatne presadiť na verejnosti nositelia týchto tém.

No KDH čelí ešte jednej subtílnejšej výzve, ako sú „policies“. A tou je vnútorná fragmentácia tradičného jadra svojich voličov. Nejde len o jeho vymieranie, ale tiež o prehlbovanie rôznych zlomových línií, ktoré kresťanských konzervatívnych voličov od seba oddeľujú v otázkach ekonomiky, zahraničnej politiky, slobody prejavu a podobne.

Len jeden najnovší príklad za všetky: vyhostenie ruských agentov s diplomatickým krytím zo susedného Česka. Nemálo konzervatívnych kresťanov (vrátane otca zakladateľa KDH) je v tomto konflikte na strane Ruska. Ďalší sú geopoliticky na strane Západu. Väčšina by sa zrejme dala osloviť nejakou verziou originálneho slovenského stanoviska, aký sa k zahraničným otázkam snaží dlhodobo formulovať Vladimír Palko – a ako to robil, už keď pôsobil v KDH.

Ako medzi týmito zlomovými líniami v kresťansko-konzervatívnom prostredí prekorčuľuje Milan Majerský? A s tým súvisí posledná výzva súčasného KDH.

Igor Matovič vyhral voľby, lebo pochopil, čo bol v roku 2020 dominantný politický spor (otázka právneho štátu a pokračovanie Ficovho Smeru pri moci), a potom v ňom zaujal správne stanovisko tak, že sa stal logickou voľbou pre veľkú časť z tých voličov, pre ktorých išlo o prioritu.

Dominantný politický spor sa mení a často nie je úplne na prvý pohľad zjavný. Každé voľby so sebou nesú inú ústrednú otázku, ktorú majú rozriešiť.

Snaha Milana Majerského vrátiť KDH po ďalších voľbách do parlamentu sa bude odvíjať predovšetkým od jeho schopnosti rozpoznať obrysy aktuálneho hlavného politického sporu a zaujať v ňom správny postoj.

Odporúčame