Aktuálne 18. apríl 2021

Kolúzna väzba Návrh na jej skrátenie podalo hnutie Sme rodina aj rezort spravodlivosti

TASR
TASR

Návrh poslankyne Národnej rady Petry Hajšelovej upravuje maximálnu dĺžku trvania kolúznej väzby najviac na päť mesiacov. Predloženou novelou chce tiež upraviť dôvody väzby, argumentuje potrebou eliminovať nadužívanie väzby.

Návrh poslankyne Národnej rady Petry Hajšelovej upravuje maximálnu dĺžku trvania kolúznej väzby najviac na päť mesiacov. Predloženou novelou chce tiež upraviť dôvody väzby, argumentuje potrebou eliminovať nadužívanie väzby.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

TASR

Poslankyňa Hajšelová z hnutia Sme rodina vo svojom návrhu ponecháva možnosť za určitých okolností rozhodnúť o ponechaní obvineného v kolúznej väzbe viac ako navrhovaných päť mesiacov. Väzba by sa dala predĺžiť vtedy, ak sa preukázalo, že obvinený pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.

V návrhu tiež poslankyňa navrhuje skrátiť základnú lehotu väzby zo sedem mesiacov na šesť mesiacov. "Návrh zákona má za cieľ väzobne stíhaným osobám, t. j. osobám, na ktoré sa hľadí pri zachovaní prezumpcie neviny ako na nevinné osoby, časovo sprísniť zásah do ich práv," ozrejmila.

Skrátiť chce tiež lehoty väzby v prípravnom konaní. V prípade prečinu by sa lehota skrátila zo sedem na šesť mesiacov, v prípade zločinu z 19 na 12 mesiacov. Ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, lehota 25 mesiacov by sa znížila na 19 mesiacov.

Hajšelová chce zároveň skrátiť celkové lehoty väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom.

"Ak je vedené trestné stíhanie pre zločin, skracuje sa lehota 36 mesiacov na lehotu 24 mesiacov. Ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, skracuje sa lehota 48 mesiacov na lehotu 36 mesiacov," píše sa v dôvodovej správe návrhu.

Návrhom legislatívy chce tiež upraviť dôvody väzby, argumentuje potrebou eliminovať nadužívanie väzby. Súd by mal podľa návrhu povinnosť najprv zvážiť využitie inštitútov nahrádzajúcich väzbu, pričom samotná väzba by prichádzala do úvahy iba v prípadoch, keď nie je možné ju nahradiť.

Pri súčasnom posudzovaní podmienok väzby stačí podľa poslankyne preukázať, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, má znaky trestného činu. Jej návrh prináša spresnenie o preukázaní, že skutok naplnil všetky znaky trestného činu.

Poslankyňa sa pri návrhu odvoláva na právne úpravy v Českej republike i Rakúsku, ako aj na štatistiky Slovenskej advokátskej komory, ktoré hovoria, že trvanie väzby, ani kolúznej, sa "nemôže v demokratickej krajine podriaďovať nedostatočnosti vyšetrovacích kapacít štátu. Podľa štatistík Ministerstva spravodlivosti počty väzobne stíhaných osôb u nás narastajú". 

V prípade schválenia by novela mohla byť účinná od 1. augusta.

Odborníci vítajú návrh rezortu spravodlivosti

Ministerstvo spravodlivosti tiež predložilo návrh, v ktorom avizuje skrátiť základnú dĺžku trvania kolúznej väzby na päť mesiacov v prípade dôvodnej obavy z kolúzneho správania obvineného.

Základná sedemmesačná lehota by zostala pri obvineniach z trestného činu spáchaného zločineckou alebo teroristickou skupinou, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej či teroristickej skupiny alebo pre trestný čin, pri ktorom hrozí doživotie. Tiež v prípade obvineného, u ktorého bolo kolúzne správanie preukázané.

Ministerstvo navrhuje, aby vždy pri rozhodovaní o vzatí do väzby súdy najskôr zvážili možnosť jej nahradenia inštitútmi náhrady väzby. Návrh novely trestného poriadku je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Návrh rezortu spravodlivosti pokladá za správny rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave Lucia Kurilovská a vysokoškolskí pedagógovia Tomáš Strémy i Adrián Jalč.

Kurilovská návrh víta, ale uvažovala by aj nad legislatívnou úpravou, ktorú majú v Českej republike. „Oni kolúznu väzbu dali na tri mesiace, ako základnú dĺžku trvania väzby. Päť mesiacov je určite kompromis oproti tomu, keď teraz máme sedem mesiacov základnú dĺžku trvania väzby,“ uviedla.

Strémy z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave upozornil, že väzba je považovaná za krajný právny prostriedok (ultima ratio).

„V podmienkach Slovenskej republiky pri kolúznej väzbe platia rovnaké pravidlá, pokiaľ ide o jej trvanie, ako pri iných typoch väzby, čo nie je v iných právnych úpravách také samozrejmé,“ upozornil Adrián Jalč z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Doplnil, že popri prísnych podmienkach väzobného stíhania u nás trvajú trestné konania neúmerne dlho.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Aktuálne

Diskusia 0