Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
17. apríl 2021, 20:20

Prezývali ho uránový kráľ

Pred 100 rokmi sa narodil Štefan Roman. Uspel v Kanade, radil mu aj Nixon

Pred 100 rokmi sa narodil Štefan Roman. Uspel v Kanade, radil mu aj Nixon

Slovenská pošta pri príležitosti 100. výročia narodenia Štefana Romana vydala pamätnú poštovú známku. Foto TASR/Slovenská pošta

Jeden z najvýznamnejších zahraničných Slovákov sa zúčastnil Druhého vatikánskeho koncilu, gréckokatolíckej viere ostal verný po celý život.

Úspešný podnikateľský príbeh Štefana Boleslava Romana, rodáka z Veľkého Ruskova, sa začal písať v Kanade, kam odišiel ako 16-ročný. Začiatkom 50. rokov minulého storočia založil spoločnosť Denison Mines Limited a stal sa najväčším vlastníkom uránových baní na svete.

Nezabudol však ani na svoje slovenské korene. Patril ku kľúčovým osobnostiam Slovákov žijúcich v emigrácii a stál pri vzniku Svetového kongresu Slovákov (1970), ktorý v rokoch 1970 – 1988 viedol ako jeho predseda.

Od narodenia Štefana Boleslava Romana, prezývaného „uránový kráľ“, uplynie v sobotu 100 rokov.

Z chudobného chlapca kanadský miliardár

Štefan Boleslav Roman sa narodil 17. apríla 1921 vo Veľkom Ruskove (dnes Nový Ruskov). Spolu so súrodencami vyrastal v skromných pomeroch v rodine roľníka. Jeho osobnosť formovala aj príslušnosť ku gréckokatolíckemu obradu, ktorému ostal verný po celý život.

Po skončení základnej školy, začal študovať na poľnohospodárskej škole v Košiciach, ktorú však nedokončil, lebo v roku 1937, vo veku 16 rokov, odišiel spolu so starším bratom Jurajom a jeho ženou do Kanady. Pracoval na farme v Port Perry a popri neľahkej práci sa vzdelával a zdokonaľoval v angličtine.

Počas druhej svetovej vojny slúžil v rokoch 1941 – 1942 v kanadskej armáde, avšak zo zdravotných dôvodov ho z armády prepustili. Zamestnal sa v automobilke General Motors v meste Oshawa, v ktorej pracoval do roku 1945, keď začal s podnikateľskou činnosťou vo firme Concord Mining Syndicate. Tejto banskej spoločnosti sa darilo v západných provinciách Kanady a v Severnej Dakote v Spojených štátoch amerických.

Začiatkom 50. rokov minulého storočia kúpil Štefan Boleslav Roman pozemky pri jazere Elliot Lake v štáte Ontário, kde objavil ložiská uránu. Následne založil firmu Denison Mines Limited, z ktorej sa stala spoločnosť vlastniaca najväčšie uránové bane na svete.

Vďaka jeho podnikateľskej šikovnosti spoločnosť, v ktorej bol výkonným riaditeľom a predsedom správnej rady, dominovala nielen v oblasti obchodu s uránom, ale aj s naftou, plynom, uhlím či cementom v celosvetovom meradle. Jedným z jeho právnych poradcov bol aj neskorší prezident USA Richard Nixon.

Založil tiež firmu Romandale Farms Ltd., ktorá sa venovala chovu holsteinského rožného dobytka. Jeho plemenného býka vydražili za 1,45 milióna dolárov, čo sa zapísalo aj do Guinnessovej knihy rekordov.

Štefan Boleslav Roman vybudoval komplex banícko-priemyselných akciových spoločností, ktorých kapitálová hodnota sa v polovici 60. rokov 20. storočia odhadovala na 70 miliárd dolárov. V roku 1978 ho zaradili medzi desať najúspešnejších kanadských podnikateľov.

Pričinil sa o založenie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme

Aj napriek tomu, že do Kanady odišiel v mladom veku, nezabudol na svoj slovenský pôvod. Patril k významným organizátorom a mecenášom spoločenského a kultúrneho života kanadských i zahraničných Slovákov. Pôsobil ako redaktor a publicista Slovenského hlasu, orgánu Kanadského slovenského podporného spolku. Autorsky prispieval aj do časopisu Slovenské bratstvo.

V roku 1944 ho na kongrese v Oshawe zvolili za podpredsedu Kanadskej Slovenskej ligy. Bol jedným zo signatárov Rezolúcie Kanaďanov slovenského pôvodu, adresovanej kanadským delegátom na bezpečnostnej konferencii v San Franciscu.

Inzercia

Významne sa zaslúžil o vznik Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Pri príležitosti 1100. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu inicioval v Toronte medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili vplyvné cirkevné a svetské osobnosti.

Aj jeho zásluhou došlo v 60. rokoch minulého storočia k obnoveniu gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Pričinil sa tiež o vznik Eparchie sv. Cyrila a Metoda v Toronte. V Markhame pri Toronte dal postaviť Katedrálu Premenenia Pána, ktorú 15. septembra 1984 posvätil pápež Ján Pavol II. Katedrála stála 25 miliónov dolárov a má najväčšie zvony v Kanade. Je zväčšeninou kostola z jeho rodnej obce.

Snahy Štefana Boleslava Romana o zviditeľnenie Slovákov vo svete vyvrcholili v roku 1970, keď bol pri vzniku Svetového kongresu Slovákov (SKS), ktorého sa stal prvým predsedom. Tento post zastával až do svojej smrti v roku 1988. Pod jeho vedením sa uskutočnili nielen generálne zhromaždenia SKS v Chicagu (1973), Ríme (1975), Washingtone (1978), Toronte (1981), New Yorku (1984) a opäť v Toronte (1987), ale aj osobitná politická recepcia v budove Senátu USA či prijatie delegácie SKS v Európskom parlamente (EP). Delegáciu uviedol do parlamentu arcivojvoda Otto von Habsburg, ktorý zastával kladný postoj k snahám Slovákov o slobodu a rovnoprávnosť.

Z iniciatívy Štefana Boleslava Romana odoslal SKS niekoľko významných memoránd, napríklad prezidentovi Spojených štátov amerických, dvom helsinským konferenciám v Belehrade (1977) a v Madride (1980), Organizácii Spojených národov (OSN), kanadskej vláde a Vatikánu.

Spoločne s Eugenom Löblom napísal knihu The Responsible Society (New York, 1977), ktorá vyšla v slovenčine pod názvom Zodpovedná spoločnosť (Toronto, 1983).

Ocenil ho pápež aj kanadský štát

V roku 1963 pápež Ján XXIII. vyznamenal Štefana Boleslava Romana Rytierskym radom sv. Gregora Veľkého. Bol aj jediným kanadským laickým pozorovateľom na Druhom vatikánskom koncile.

Čestné doktoráty mu udelili tri kanadské vysokoškolské ustanovizne - Univerzita sv. Františka v mestečku Antigonish (1967), Torontská univerzita (1968) a Univerzita sv. Vavrinca v meste Sudbury (1980).

Ako jeden z najvýznamnejších kanadských podnikateľov sa stal držiteľom najvyššieho vyznamenania Kanady – Order of Canada. V roku 1982 mu udelili cenu J.G. Diefenbakera a v roku 1986 Európsku cenu cisára Karola IV.

V roku 1990 mu Slovenská národná rada udelila Národnú cenu Slovenskej republiky in memoriam. Rad bieleho dvojkríža 1. stupňa in memoriam prepožičal Štefanovi Boleslavovi Romanovi v roku 1995 prezident Michal Kováč.

Aj manželka Štefana Boleslava Romana, s ktorou mal štyroch synov a tri dcéry, pochádzala zo Slovenska, z obce Záriečie.

Štefan Boleslav Roman, úspešný kanadský veľkopodnikateľ, významná osobnosť zahraničných Slovákov, prvý predseda Svetového kongresu Slovákov, zomrel 23. marca 1988 v Toronte.

Dnes treba vedieť

pred 10 hodinami

V rozhovore s demografom Branislavom Blehom sa dozviete odpovede aj na tieto otázky:

  • Dá sa zmeniť prognóza, podľa ktorej patríme medzi najrýchlejšie starnúce populácie Európy?
  • Ovplyvní starnutie populácie pandémia?
  • Bude o 40 rokov normálne, že 70-roční ľudia budú pracovať?
  • Ako hodnotí návrh Igora Matoviča, ktorý chce masívne navýšiť podporu pre rodiny?
  • Pomohol by Slovensku románový bestseller s názvom Plodnosť?
pred 10 hodinami

Slovenský hokejista Zdeno Chára z Washingtonu Capitals figuruje v nominácii na tohtosezónne ocenenie Bill Masterton Memorial Trophy. Ocenenie udeľuje každoročne Asociácia novinárov NHL hráčovi zámorskej profiligy, ktorý spája svoje hokejové majstrovstvo s príkladnou oddanosťou a vernosťou hokeju. (tasr)

pred 10 hodinami

Poslanecký klub OĽaNO podvečer oznámil, že si ministerku Máriu Kolíkovú opäť pozve na stretnutie. „Rokovanie prebieha priebežne," povedal Michal Šipoš. Ministerka by mala klubu OĽANO ešte vysvetliť nejasnosti, ktoré majú v súvislosti s obstarávaním prenájmu sídla jej rezortu. „Dohodli sme sa na klube, že pani ministerku si ešte raz zavoláme na klub a definitívne to rozlúskneme," uviedol poslanec Erik Ňarjaš s tým, že by to malo byť ešte v pondelok.

Inzercia

Inzercia