Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
14. apríl 2021

Konflikt Ruska a Ukrajiny

Nevoďme Ukrajincov za nos

Málokomu v štátoch Aliancie sa chce bojovať za Kyjev, no pomáhať sa mu dá aj inak.

Nevoďme Ukrajincov za nos

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba počas stretnutia v sídle Severoatlantickej aliancie v Bruseli 13. apríla 2021. FOTO – TASR/AP

Naše slovenské debaty o konflikte na východnej Ukrajine sa často odvíjajú v rovnakom rytme: Jedna strana vyjadruje porozumenie pre veľmocenský záujem Moskvy, aby sa NATO nerozširovalo bližšie k ruským hraniciam. Druhá strana protirečí, že Ukrajina je suverénny štát, ktorý si sám môže vybrať, či chce udržiavať úzke zväzky s Ruskom alebo, naopak, vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.

Lenže NATO nie je organizácia, kde vás automaticky prijmú len preto, že chcete. Je na súčasných členoch, či sa svoj záväzok brániť ostatných rozhodnú rozšíriť o ďalší štát.

Portál Politico.eu dnes zverejnil článok o stave ukrajinských ozbrojených síl. Sú na tom lepšie než v roku 2014, hoci stále je otázne, ako by obstáli v priamom strete s oveľa silnejšou ruskou armádou. Okrem toho však článok cituje jednu ukrajinskú analýzu, podľa ktorej Kyjev pri súčasnom tempe dosiahne štandardy NATO tak o 13-14 rokov.

Iste, dá sa debatovať o tom, ako tieto štandardy napĺňajú súčasní členovia vrátane Slovenska. V každom prípade, či sa Ukrajina raz stane členskou krajinou NATO, nie je len o prianiach Moskvy či Kyjeva. A nie je to dokonca ani len o formálnej pripravenosti na vstup.

Je to aj (a možno hlavne) o tom, čo si myslia súčasní členovia vrátane nás. Keďže členstvo v NATO so sebou nesie záväzok postaviť sa na obranu ostatných členov v prípade ich napadnutia, otázka znie, či by súčasní členovia boli ochotní brániť krajinu, ktorá má na svojom území živý konflikt so svojím susedom, ktorým je v tomto prípade jadrová veľmoc Ruská federácia.

Či sa to niekomu páči, alebo nie, realistická odpoveď na túto otázku znie: nie, v členských krajinách NATO dnes neexistuje vôľa vojensky brániť Ukrajinu pred Ruskom. Tak ako neexistovala v roku 2014. Ukrajincov by sme nemali vodiť za nos, že je to inak.

Nebolo by to voči nim korektné. Tak ako istá dvojznačnosť Západu v úmysloch nebola korektná v roku 2008 voči Gruzínsku.

A vlastne Ukrajincov za nos ani veľmi nevodíme. Navzdory dojmu, ktorý sa snažia vyvolať rôzne zdroje dezinformácií, že NATO a „ukrajinskí fašisti“ sa už-už chystajú spoločne prepadnúť Rusko, Spojené štáty ako najdôležitejšia krajina Aliancie odmietli dať Ukrajine perspektívu členstva naposledy pred týždňom.

V praxi to vyzerá tak, že ukrajinský prezident nalieha na Akčný plán členstva pre svoju vlasť, Biely dom i európski lídri verbálne prisahajú, že podporujú územnú celistvosť Ukrajiny, no jasnú víziu členstva v NATO Kyjevu dať odmietajú.

Kremeľ tomu rozumie tiež. Vlastne, preto Rusko konflikt nízkej intenzity na východnej Ukrajine udržiava pri živote: v Moskve vedia, že NATO člena s takýmto konfliktom na svojom území medzi seba neprijme.

Inzercia

Je síce pravda, že dve vojnové plavidlá Spojených štátov v týchto dňoch vplávali do Čierneho mora a zdržať sa tam predbežne majú do začiatku mája. No to je skôr štandardný protikrok či reakcia na neobvykle veľké sústredenie ruských síl na ich západných hraniciach. Američania si možno týmto krokom dopredu vytvárajú priestor, aby v ďalšom kole Moskva i Washington mohli urobiť opäť obojstranný krok dozadu. No v každom prípade, dve plavidlá sú na intervenciu do rusko-ukrajinského konfliktu málo.

Na druhej strane, realistické priznanie, že v členských krajinách NATO prakticky neexistuje vôľa brániť nečlena Ukrajinu, by nemalo znamenať hodenie Kyjeva cez palubu. Na východ od slovenských hraníc tiež žijú ľudia, ktorí túžia po lepšom živote a zaslúžia si viac ako modlitby a sympatie.

Navyše, Ukrajina nie je len „nárazníkový štát“ pre Rusko, ktorý mu dlho slúžil, aby ďaleko od neho udržiaval jednotky Severoatlantickej aliancie. Z pohľadu Slovenska je tiež výhodné, že medzi nami a Ruskom je vyše 800 kilometrov široká Ukrajina.

Slováci málo doceňujú, že nesusedíme so žiadnou veľmocou, iba s ďalšími malými krajinami, respektíve s mocnosťami strednej kategórie ako Poľsko a Ukrajina. Vďaka tomu sme tak trochu v závetrí globálnych veľmocenských záujmov. Ak malý štát susedí s veľmocou, nevyhnutne to vytvára vzťahovú asymetriu a nutnosť menšieho prispôsobovania sa mocnému susedovi.

Mať za východného suseda politicky stabilnú a ekonomicky prosperujúcu Ukrajinu je v slovenskom národnom záujme. A je to pre nás aj výhodné. Navyše, národy si pamätajú, kto im pomohol, keď sa ocitli v najväčšej núdzi. Podporovať Ukrajinu teraz, keď čelí existenčným výzvam, znamená investovať do našich budúcich dobrých vzťahov. A z tých môže byť vzhľadom na potenciál Ukrajiny aj veľmi hmatateľný materiálny úžitok. 

Našťastie, Ukrajine sa dá pomáhať aj inak ako vojakmi. Jednak sa jej dá pomôcť, aby sa dokázala brániť sama. Ako zdôraznil americký komentátor Doug Bandow, od roku 2014 len Američania vyčlenili dve miliardy dolárov v rámci bezpečnostnej pomoci Ukrajine. I vďaka tomu sa zdá byť ukrajinská armáda na tom lepšie než vtedy.

A nášho východného suseda tiež možno podporovať, aby sa stabilizoval ekonomicky a politicky. Spolupráca s Európskou úniou je možno schodnejšou cestou než členstvo v NATO. Hoci aj tu bude Ukrajine trvať možno desaťročia, kým sa kvalifikuje na vstup. Veľa nádejí sa vkladá do takzvanej prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu medzi EÚ a Ukrajinou. Praktickým príspevkom Slovenska k posilneniu vzájomných hospodárskych vzťahov by mohlo byť potiahnutie diaľnice z Košíc až do Užhorodu, ktoré sa však zrealizuje asi až na prelome 20. a 30. rokov tohto storočia.

Pomáhať Ukrajincom sa dá aj tak, že budú pokračovať možnosti, aby študovali v Únii (vrátane Slovenska). Pomocou Ukrajincom je tiež možnosť pre nich zarobiť si v štátoch EÚ. Dnes to už neznamená len chodiť za robotou do Nemecka. Mnohí Ukrajinci si prácu našli v Poľsku, Česku (je ich tam 145-tisíc, viac ako Slovákov), ale v menšej miere aj u nás. Viacerí sa chcú po čase vrátiť a doniesť svoje úspory i pracovné skúsenosti domov, aby budovali svoju vlasť.

Ukrajina raz môže byť veľmi úspešnou a blahobytnou krajinou. Môžeme im v dosiahnutí tohto cieľa pomôcť v rámci svojich možností. No zápas o svoju budúcnosť musia vybojovať predovšetkým samotní Ukrajinci.

Odporúčame