Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
09. apríl 2021

Svet v kocke

Orbán, Morawiecki a Salvini budujú novú alianciu

Spolupráca Orbána, Salviniho a Kaczynskeho; pokus o prevrat v Jordánsku; a poníženie Ursuly von der Leyenovej v Ankare.

Orbán, Morawiecki a Salvini budujú novú alianciu

Maďarský premiér Viktor Orbán, poľský premiér Matteusz Morawiecki a predseda talianskej strany Liga Matteo Salvini počas tlačovej konferencie v Budapešti. Foto: TASR/AP

Prinášame komentovaný prehľad udalostí zo zahraničia. Jeho autormi sú Jozef Majchrák (o novej aliancii Orbána, Salviniho a Kaczynského), Christian Heitmann (o pokuse o puč v Jordánsku) a Lukáš Krivošík (o odkázaní Ursuly von der Leyenovej na gauč počas návštevy v Turecku).

Nová aliancia

V Európe sa rysuje nové spojenectvo. Maďarská strana Fidesz, poľský PiS (Právo a spravodlivosť) a talianska Liga Mattea Salviniho odštartovali pred niekoľkými dňami v Budapešti vznik novej politickej sily na pôde Európskeho parlamentu.

Nejde zase o až také veľké prekvapenie. Už v roku 2019 sa vo Varšave líder PiS Jaroslaw Kaczynski a Matteo Salvini o takomto projekte bavili, k dohode však nedošlo. Kaczynskému vtedy prekážalo úzke spojenectvo Salviniho s Marine Le Penovou, jeho radikálny euroskepticizmus, ale najmä jeho štylizácia do polohy advokáta Vladimíra Putina.

Po odchode Fideszu z Európskej ľudovej strany (EPP) získal zásluhou Viktora Orbána celý proces novú dynamiku. Zavážilo aj to, že Matteo Salvini medzitým ustúpil zo svojich najradikálnejších euroskeptických názorov. Napríklad prestal hovoriť o vystúpení Talianska z eurozóny.

Na stretnutí v Budapešti lídri týchto troch strán ešte neriešili presnú formu svojej spolupráce, ale ohlásili vypracovanie spoločného programu „pre budúcnosť Európy“.

„Naše hodnoty a naša pozícia sú jasné. Chceme ukončiť túto podivnú politickú geometriu, ktorá nás chce presvedčiť, že pravica je extrémistická a ľavica je vlastne stred,“ vyhlásil Orbán.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki k tomu povedal, že program, s ktorým chcú prísť, bude renesanciou hodnôt, na ktoré sa ľudia môžu spoľahnúť. „Mnoho bežných maďarských, poľských a talianskych rodín, ale aj rodiny z iných krajín sa pod ne určite podpíšu: normálnosť, mier, žiadne svetonázorové revolúcie, iba práca a obrana tradičných hodnôt,“ spresnil Morawiecki. Ďalšie spoločné stretnutie týchto troch politikov by sa malo uskutočniť v máji vo Varšave.

V súvislosti s podobou tohto spojenectva v Európskom parlamente sa hovorí o možnosti, že Fidesz a Liga by vstúpili do frakcie Európski konzervatívci a reformisti (ECR), kde už dnes pôsobí poľský PiS. Tá by sa tak zaradila medzi najsilnejšie frakcie v Európskom parlamente. Túto možnosť naznačil v rozhovore pre Financial Times europoslanec za PiS Jacek Saryusz-Wolski.

Problém takéhoto scenára môže byť v tom, že k ECR patria aj strany, ktoré by so vstupom Orbána a Salviniho mohli mať problém. Členmi tohto zoskupenia je napríklad aj česká ODS či slovenská SaS.

Druhou možnosťou je, že sa k týmto trom stranám pripoja aj ďalšie zoskupenia a vznikne úplne nová frakcia. Na jej založenie je potrebných najmenej 25 poslancov, ale musia reprezentovať aspoň štvrtinu členských krajín EÚ. Fidesz má v Európskom parlamente jedenásť poslancov, PiS 24 a Liga 29 poslancov. Táto talianska strana patrí do frakcie Identita a demokracia.

Nové spojenectvo je dôkazom, že Viktor Orbán sa cíti ako európsky hráč. Zároveň tento projekt tiež nadstavuje zrkadlo Európskej ľudovej strane, ktorá sa vo viacerých témach konzervatívnejším voličom v Európe čoraz viac vzďaľuje.

Nepokoj na „ostrove stability“

Jordánsko patrí medzi neveľký počet štátov v regióne, ktoré netrpia vojenskými konfliktmi. Práve naopak, v poslednom desaťročí sa stalo útočiskom pre státisíce Sýrčanov, ktorí utiekli pred občianskou vojnou. Zdá sa však, že Jordánsko len o vlások uniklo osudu svojich susedov.

Krajinu zasiahlo zatknutie kráľovho mladšieho nevlastného brata princa Hamza bin Husseina. Spolu s princom bolo zatknutých prinajmenšom 13 ďalších ľudí. Vinia ich z pokusu o puč. Hamza tieto obvinenia popiera.

„Vy všetci ste zničili túto krajinu a šírili korupciu a teraz ma za to obviňujete,“ odvetil Hamza vo zverejnenom videu. Kritizoval, že vládnucej vrstve sú jej finančné záujmy prednejšie než dobro krajiny.

41-ročný princ, ktorý je synom štvrtej manželky kráľa Husseina, bol umiestnený v domácej väzbe. Veliteľ armády generál Huneiti Hamzu varoval, aby nekomunikoval s miestnymi kmeňovými náčelníkmi.

Inzercia

Monarchii vládne od roku 1999 kráľ Abdullah II. Na pomery arabského sveta ide o pomerne slobodný štát, v ktorom majú garantovanú politickú reprezentáciu nielen kresťania a ženy, ale aj potomkovia Čerkesov a Čečencov, ktorí ušli pred prenasledovaním v kaukazských vojnách 19. storočia.

Popularita vlády však trpí ekonomickými problémami. Na rozdiel od Saudskej Arábie na juhu či Sýrie na severe Jordánsko nedisponuje väčšími ložiskami ropy. Rastú protesty proti vláde, ktorú demonštranti vinia z korupcie. Podľa Transparency International si Jordánsko spolu so Slovenskom a Arménskom delí 60. priečku zo 180 štátov.

Zdá sa však, že kráľovská rodina sa snaží vyhnúť škandálu. Hamza a zvyšok kráľovskej rodiny sa už dohodli na riešení krízy. Na vine boli údajne „neohrabané kroky vyššieho bezpečnostného úradníka a zavádzanie zo strany predstaviteľa vlády“, vyhlásil mediátor sporu Malik Dahlan.

Na stranu jordánskeho kráľa sa postavili mnohé arabské štáty, USA, ale aj Irán. Či bol skutočne plánovaný puč, nevedno, ale v arabských médiách sa šíria špekulácie o prepojení údajných pučistov na Saudskú Arábiu. Tá tieto tvrdenia popiera a vyjadrila svoju podporu kráľovi Abdullahovi.

Napriek sporu o rozdelenie vody Jordánu predstavuje Jordánsko pre Izrael dôležitého bezpečnostného partnera. „Silné a prosperujúce Jordánsko je pre nás bezpečnostným a hospodárskym záujmom a musíme spraviť, čo môžeme, aby sme im pomohli,“ povedal izraelský minister Benny Gantz. Podľa jeho slov Izrael nemá záujem zasahovať do interných záležitostí svojho východného suseda.

Niektorí pozorovatelia, ako bývalý taliansky diplomat Carnelos, sa však nazdávajú, že podporu či už Saudskej Arábie, alebo Izraela pre pučistov nemožno úplne vylúčiť.

Pre Európsku úniu je Jordánsko dôležitým partnerom v migračnej politike. Spolu s Tureckom a Libanonom predstavuje hlavný cieľ utečencov zo Sýrie, ktorých je okolo 650 000, ale aj tisícov utečencov z Iraku, moslimov, ako aj kresťanov. Hlavným cieľom EÚ je zabrániť destabilizácii ďalšieho štátu na Blízkom východe, ktorá by spustila migračnú vlnu podobnú tej z roku 2015.

Ursula von der Leyenová skončila v Ankare na gauči

Dlho pripravované stretnutie šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Charlesa Michela s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktoré malo prispieť k zlepšeniu vzťahov medzi EÚ a Tureckom, robilo titulky najmä vďaka incidentu, ktorý tlač pomenovala ako „sofagate“.

Keď trojica dorazila na miesto stretnutia, prichystané boli len dve miesta na sedenie – dve zdobené kreslá, jedno s tureckou vlajkou a jedno s vlajkou EÚ v pozadí. Erdogan a Michel sa na kreslá pohodlne usadili, zatiaľ čo von der Leyenová zostala v rozpakoch stáť. Vydala zo seba len podivené: „Ehm.“

Napokon si sadla na gauč bokom od Michela a Erdogana. Oproti tureckému ministrovi zahraničia.

Kritiku za túto aférku si vyslúžili nielen tureckí hostitelia, ale tiež bývalý liberálny belgický premiér Michel. Keďže si spokojne sadol, kým šéfka EK zostala v rozpakoch stáť.

„Obraz, ako je ženská líderka ponížená sedieť na gauči, kým muži spolu diskutujú o politike, je fackou pre ženy a dievčatá na celom svete,“ napísala pre portál Politico.eu holandská europoslankyňa Sophie in ’t Veld. „Žiadne množstvo mužských lídrov s tričkom s nápisom ,Som feminista‘ nezakryje skutočnosť, že patriarchálny poriadok je stále nažive a kope.“

Incident prišiel len mesiac po tom, ako bol v Moskve ponížený šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. Práve počas jeho návštevy kolegu Sergeja Lavrova Rusko vyhostilo trojicu diplomatov z Nemecka, Poľska a Švédska.

Oba tieto incidenty sa dajú diplomaticky vysvetliť a dá sa všelijako zaonačiť, ako k nim došlo. To však nemení nič na výslednom dojme pre verejnosť: že EÚ nie je braná úplne vážne.

Odporúčame