Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
08. apríl 2021

Linky dôvery počas korony

Epidémia samoty: To, čo sa teraz deje mladým ľuďom, je proti ich prirodzenosti

Dopyt po službách liniek dôvery sa zvýšil o 200 percent, no vybaviť dokážu len polovicu. S čím sa na nich obracali deti?

Epidémia samoty: To, čo sa teraz deje mladým ľuďom, je proti ich prirodzenosti

Foto: Linka detskej istoty

„Žijem len s mamou, ktorá je stále doma, tak ako ja. Chýbajú mi kamaráti. V poslednom čase sa hádame pri bežných veciach aj niekoľkokrát denne. Vždy sa to končí plačom a najradšej by som utiekla.“ Môžeme sa len domnievať, že podobný telefonát, email či „chat“ od mladého človeka v posledné dni zaznel na niektorej z liniek dôvery.

Mimoriadne náročný pandemický rok spolu bilancovali zástupcovia piatich celoslovenských liniek pomoci v online diskusii Nadácie Volkswagen Slovakia, ktorá ich počas koronakrízy podporila.

Ľudia z týchto liniek sa zhodnú na jednom: dopyt po ich službách sa zvýšil o dvesto percent, no z kapacitných dôvodov dokážu vybaviť len polovicu kontaktov. Jednými z najzraniteľnejších sú práve deti. S čím sa mladí ľudia na linky obracali? Ako vyzerá takýto podporný rozhovor a čo by odborníci poradili rodičom v aktuálnej situácii?

Obrazovky a osamelosť

„Čím menšie dieťa, tým menej konkrétne dokáže pomenovať svoj problém: necítim sa dobre, som smutný, nič ma nebaví. Žiak na strednej škole opíše to, za čím sa skrýva osamelosť, jasnejšie: chýba mi starý život, chcem chodiť von, stratil som partiu a som sám,“ hovorí Soňa Lovašová, podpredsedníčka občianskeho združenia Spoločnosť priateľov detí – Li(e)nka, ktoré prevádzkuje Linku detskej dôvery. Záujem o ich Rovesnícku poradňu, kde sa mladí ľudia v diskusnom fóre môžu porozprávať s vyškolenými rovesníkmi, vzrástol v minulom roku o deväťdesiatpäť percent.

Kým zo začiatku prvej vlny sa žiaci a študenti na linku obracali s IT problémami, stratou súkromia a nedostatkom priestoru na učenie, v poslednom období hovoria práve o osamelosti. Ďalších asi dvadsať percent volaní na Linku detskej dôvery v pandemickom roku sa týkalo rodinných konfliktov a podozrenia na týranie a zneužívanie.

Ilustračné foto: TASR/DPA

Potvrdzuje to aj skúsenosť odborníkov z online poradne IPčko, na ktorých sa mladí najčastejšie obracajú s tým, že sa cítia osamelo. A to aj napriek tomu, že sú obklopení ľuďmi a udržiavajú sociálne vzťahy online. Hovoria tiež o tom, že vyučovanie cez internet je pre nich ťažké: stratili motiváciu, cítia sa unavenejší a majú toho viac, ako keď chodili do školy. Výrazná bola aj téma domáceho násilia, pretože sa na dlhé obdobie ocitli v jednej domácnosti s niekým, kto im ubližoval. „Celkovo žili a žijú mladí ľudia už príliš dlho v atmosfére strachu a neistoty. Na rozdiel od dospelých nemajú dostatok mechanizmov na zvládanie strachu a úzkosti,“ dopĺňa psychológ Marek Madro.

V roku 2020 uskutočnilo IPčko viac ako päťdesiatdvatisíc kontaktov, no kvôli enormnej vyťaženosti nemohli prijať ďalších asi šesťdesiattisíc žiadostí o pomoc. Ich tím poradcov počas roka riešil viac ako 8 000 kontaktov s myšlienkami na samovraždu a viac ako 3 000 suicidálnych pokusov. Často išlo práve o mladých ľudí.

„Aj po roku prítomnosti pandémie je deväťdesiat percent kontaktov úzko prepojených s prežívaním tejto situácie,“ uvádza Táňa Ivanič Rybanská z Linky detskej istoty, ktorá v tomto období denne prijme 270 žiadostí o rozhovor. Ďalších asi 300 sa im však nepodarí vybaviť. V roku 2020 Linka detskej istoty zaznamenala 111 713 kontaktov a z toho bola prevažná väčšina telefonátov.

Tých najmladších na prvom stupni základnej školy často trápia kamarátske vzťahy, rôzne nespravodlivosti a ťažkosti v učení, ale aj zlé či násilné domáce prostredie. Mladí v období puberty odborníkov skôr zahŕňajú otázkami o dospievaní, ako je menštruácia, polúcia či akné, a chcú sa rozprávať o vzťahoch, zlyhaniach a rodinných problémoch. Stredoškoláci s poradcami viac riešia sociálnu akceptáciu a status. Trápi ich vzhľad a intenzívnejšie partnerské vzťahy, ale aj hľadajú vlastný názor, čiastočnú emancipáciu od rodičov a zvažujú riešenie svojej budúcnosti.

Rodič skrátka kamaráta nenahradí

Mladí ľudia v tomto vývinovom období prirodzene inklinujú k rovesníkom. „To, čo sa teraz deje, je proti ich prirodzenosti. Darmo je v rodine silná sociálna opora, keď oni ju potrebujú mať v rovesníckej skupine,“ vysvetľuje Soňa Lovašová a Vladimír Lichner z Linky detskej dôvery. Rodičom preto odporúčajú, aby s deťmi hľadali možnosti, ako sa online spojiť s kamarátmi – môžu si cez dostupné platformy zahrať človeče či online hru, dať si večerné stretnutie pri čaji alebo niečo spolu vyrábať. „Doslova čokoľvek, len nech majú možnosť byť aspoň párkrát v týždni s inými deťmi, môžu sa spolu učiť.“

Ilustračné foto: TASR/Roman Hanc
 

Aj keď rovesníkov nenahradia, svojim deťom môžu rodičia pomôcť tým, keď budú trpezliví a budú rešpektovať ich prežívanie a aktuálny stav. „Dôležité je, aby sme im boli oporou, veci riešili v pokoji a v konštruktívnej komunikácii a aby sme sa všetci dospelí viac zaujímali o prežívanie detí a mladých ľudí,“ pridáva sa aj Táňa Ivanič Rybanská z Linky detskej istoty.

Špeciálnu skupinu v tomto období tvoria žiaci, ktorí končia základnú školu, ale aj maturanti – ich témou je výber ďalšej školy či práce. Informácie získavajú len z internetu a to im rozhodovanie výrazne sťažuje. „Mnohí by sa radi poradili so psychológom tvárou v tvár a keď sa im to nepodarí, obracajú sa na odborníkov z liniek,“ hovorí Ivanič Rybanská.

Medzi hlavné fenomény, ktoré najviac ovplyvňujú život mladých ľudí počas pandémie, patrí podľa odborníkov sociálna izolácia, málo kontaktov s blízkymi, ale aj ich strata v dôsledku vírusu. Nemajú dostatok zdravého relaxu ani športu a času v prírode, doma zase zažívajú neharmonické rodinné prostredie. Mnohým nevyhovuje online forma učenia a nerozumejú tomu, čo na hodinách preberajú. Chýbajú im autority, nemajú spätnú väzbu ani ocenenie a často ani žiadne pravidlá a systém.

Aj keď v iných rokoch bola téma šikany či nefungujúcich triednych kolektívov zastúpená výraznejšie, tento rok školské problémy detí vyzerali inak. „Ťažkú situáciu majú prváci a druháci na základnej aj strednej škole: nadviazať bližší vzťah s novými spolužiakmi nie je možné, čo sťažuje adaptáciu na novú školu a v triedach sa vytvárajú skupinky,“ hovorí Vladimír Lichner z Linky detskej dôvery. A opisuje aj nový jav: skupiny stredoškolákov, ktorí sú v pracovnom čase rodičov sami doma, si „krátia čas“ užívaním alkoholu.

Mladí ľudia, ktorí na linku volajú, majú strach z toho, čo bude ďalej v škole aj v živote. Problémy, ktoré mali, sa iba zhoršujú. To podľa odborníkov súvisí aj s tým, že niektorí klienti v dôsledku pandémie prerušili psychiatrickú či inú liečbu. „Psychológovia odhadujú, že pri návrate do bežného života bude potrebovať odbornú pomoc až dvadsať percent mladých ľudí a aj my odborníci sa potrebujeme pripraviť, aby sme túto pomoc dokázali poskytnúť,“ zakončuje Marek Madro. Aj preto vytvorili Mapu pomoci, kde nielen mladí ľudia nájdu odborníkov z oblasti psychického zdravia vo svojom okolí.

Dobrý deň, potrebujem sa porozprávať

Snahou liniek dôvery je, aby bola pomoc dostupná na pár klikov, aby si ju ľudia takpovediac nosili vo vrecku. „Naším cieľom v prvom rade je, aby sa volajúci cítil bezpečne a prijatý, aby mal pocit dôverného prostredia. Poradca vedie rozhovor kombináciou prirodzenej ľudskosti a odbornosti. Na linke nedostanete univerzálnu radu. Vnímame každé slovo každého človeka a jeho príbeh. Spoločne hľadáme možnosti a cesty, ktoré má,“ hovorí Marek Madro z IPčka.

Inzercia

Jeden rozhovor na chate, telefóne či videu trvá u nich v priemere asi hodinu a väčšina ľudí sa na linku obráti opakovane. Po prvom rozhovore tak nasledujú v priemere ešte štyri ďalšie kontakty.

Foto: Linka detskej istoty

„Mávam úzkosti, záchvaty paniky a sníva sa mi o smrti,“ počuje niekedy poradca hovoriť mladého človeka. Pri ďalšom rozhovore sa azda dozvie, že blízka osoba volajúceho dieťaťa spáchala samovraždu. S poradcom môže potom mladý človek pracovať na technikách, ako zvládnuť napätie a získať vnútornú silu, ale aj ako požiadať o pomoc najbližšie okolie aj odborníka.

Odborník z linky dôvery sa v prvom rade snaží dieťa vypočuť a spolu s ním hľadá riešenia situácie, v ktorej sa nachádza. Zisťuje, či má mladý človek podobnú skúsenosť z minulosti a či ju môže využiť. Ak je problém závažnejší, môže mu dať konkrétny tip na profesionála a opíše, čo sa ďalej bude diať. Podporuje mladého človeka, aby ho vyhľadal, napríklad tým, že sa spolu dohodnú, že zajtra ráno na konkrétne číslo zavolá. Rodič alebo zákonný zástupca však musí s odbornou, napríklad psychoterapeutickou či psychiatrickou liečbou súhlasiť. V prvom rade teda poradcovia pomáhajú s tým, ako má dieťa či mladý človek požiadať rodiča o to, že pomoc potrebuje.

Izolácia a úzkostné spracovanie situácie môže u mladých ľudí neraz viesť k emocionálnym poruchám. „Oproti prvému polroku 2020 sme u mladých do osemnásť rokov zaznamenali tridsaťtripercentný nárast depresívnych symptómov, ako sú nechutenstvo, únava, zhoršená pamäť, poruchy spánku, strata schopnosti radovať sa, ale aj prežívanie výčitiek,“ hovorí Madro.

Aj preto v špecifických situáciách rozširuje IPčko svoju pomoc o možnosť osobného kontaktu alebo za človekom v akútnej kríze prichádza tím odborníkov z výjazdového Krízového intervenčného tímu, ktorý spolupracuje aj so záchrannými zložkami.

Foto: Internetová poradňa IPčko

„Princíp dištančnej poradne je klientovi pomôcť – stáť pri ňom až dovtedy, kým to nedokáže sám alebo kým sa nedostane k ďalšej pomoci. Dalo by sa teda povedať, že kontakt je úspešný, keď nás dieťa s podobným problémom už nekontaktuje – vtedy môžeme predpokladať, že ho vie vyriešiť samo. Naša práca však často zostáva bez spätnej väzby, pretože my ju od klientov v duchu zásad linky dôvery nežiadame,“ opisuje Soňa Lovašová.

Na hranici možností

Po vypuknutí pandémie pracovalo v marci 2020 v „IPčku“ štyridsať odborníkov a fungovali sedemnásť hodín denne. V krátkom čase zriadili Krízovú linku pomoci s nonstop prevádzkou. K chatovej a e-mailovej poradni pridali telefonickú a video poradňu. Na konci roka už bolo poradcov 120 – aj vďaka pomoci darcov a nadáciám spoločností Orange, Slovenská sporiteľňa či Volkswagen Slovakia. „Naším zdrojom energie je, že sme tu pre tých, ktorí potrebujú pomoc. Pandémia nám ukázala, čo je duševné zdravie a aké je krehké.“

V Linke detskej dôvery takisto dlhodobo pracujú na maximálnej hranici kapacity. Rastúci počet neprijatých kontaktov je frustrujúci, no zároveň sa minimalizoval počet kontaktov, kde si klienti poradňu len „testovali“ alebo krátili voľný čas. „Takmer všetky rozhovory riešia skutočný a často aj vážny problém. Preto sú časovo i odborne náročnejšie. Vtedy máme aj väčší pocit zadosťučinenia že síce na diaľku, ale naozaj pomáhame,“ dopĺňa Soňa Lovašová.

Aj keď stovky poradcov vo veľkom nasadení udržuje zmysluplnosť ich práce, zástupcovia všetkých oslovených liniek hovoria o potrebe systematickejšej podpory zo strany štátu. „Denne nám klientov prepájajú aj štátne záchranné systémy, z liniek 112, 155 a 158. Na rozdiel od nich však nemáme plné financovanie, hoci dopĺňame a suplujeme činnosť štátu,“ uviedol Marek Madro z OZ IPčko.

Pre novovznikajúcu Národnú linku pre duševné zdravie štát síce vyhradil 500 000 eur na polročné fungovanie, no podľa Andreja Vršanského z Ligy za duševné zdravie by za túto sumu aj vďaka iným ako štátnym zdrojom mohlo celý rok pôsobiť všetkých päť liniek, ktoré pandemický rok spolu hodnotili. „Pandémia priniesla zmenu v myslení, keď sa riešenie duševného zdravia stalo akútnou otázkou. Táto zmena súvisí s odpoveďou na otázku, kto má zabezpečiť, aby sa ľuďom takáto pomoc dostávala. Sme presvedčení, že je to úlohou štátu – cez vlastné linky i cez podporu doteraz existujúcich liniek pod občianskymi zduženiami.“

 

Kde hľadať pomoc? Kontakty na linky:
 

 

 

 

Odporúčame