Blog 31. január 2013

Zomrela rehoľníčka „od modliaceho sa“

František Neupauer
František Neupauer
IMG_6753.CR2_.jpg V karmelitánskom kláštore v Krakove žije rehoľná sestra Anna Magdaléna Schvarzová, ktorú priatelia nazývajú „Nina“. Narodila sa v roku 1921, tykala si s Václavom Havlom a dosluhujúci prezident ČR jej udelil Řád Tomáše Garrigua Masaryka. O desať rokov...
IMG_6753.CR2_.jpg V karmelitánskom kláštore v Krakove žije rehoľná sestra Anna Magdaléna Schvarzová, ktorú priatelia nazývajú „Nina“. Narodila sa v roku 1921, tykala si s Václavom Havlom a dosluhujúci prezident ČR jej udelil Řád Tomáše Garrigua Masaryka. O desať rokov...
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

František Neupauer

V karmelitánskom kláštore v Krakove žije rehoľná sestra Anna Magdaléna Schvarzová, ktorú priatelia nazývajú „Nina“. Narodila sa v roku 1921, tykala si s Václavom Havlom a dosluhujúci prezident ČR jej udelil Řád Tomáše Garrigua Masaryka. O desať rokov mladšia rehoľná sestra Kongregácie Božského Vykupiteľa, sestra Mária Tiburcia Halčinová, si netykala zo žiadnym disidentom, či prezidentom, no podobne ako „Nina“ vstupovala do rehole ako „tínedžerka“ a podobne aj jej sa až po desiatkach rokoch čakania naplnila túžba srdca - stať sa rehoľníčkou.

“Boli sme naivné. Videli sme, že zatvárajú rehoľníkov, rušia kláštory, no my sme to brali s takým nadhľadom,” spomenula na pohrebe sr. Tiburcie jej rodáčka a spolusestra z obce Lendak. Cítili v sebe Božie volanie, ktoré prekryje každý nepokoj či strach, ba niečo oveľa silnejšie – dôveru, ktorá sa nestala istotou, ale sprievodcom na ceste k Nemu. Anna túto istotu a lásku k modlitbe zakúšala v rodinnom prostredí. Narodila sa 9. júla 1931 v Lendaku manželom Jozefovi a Márii rod. Špakovej ako najstaršia z deviatich detí (ďalšie 4 deti zomreli v detskom veku). Otec Jozef sa predmodlieval v miestnom kostole, a tak ich rodina mala v obci prímeno „od modliaceho sa“. Noviciát v Levoči v roku 1949, nakladanie do nákladných áut, transport a následne ťažké zdravotné komplikácie. Devätnásťročná Anna sa musela vrátiť domov. „Ak sa zmení táto situácia a zlepší sa Váš zdravotný stav, radi Vás opäť prijmeme,“ povedala Anne roku 1950 matka predstavená, plná obáv či aj vitálne rehoľnice prežijú to, čo im nadelí systém potierajúci ľudskú dôstojnosť.

Prešlo niekoľko rokov, jej zdravotný stav sa zlepšil, ale rehole mali zákaz prijímať novicky, preto Anna pomáhala v domácnosti i pri výchove svojich ôsmich súrodencov a zamestnala sa ako výpomocná upratovačka v kežmarskej nemocnici. Po absolvovaní kurzu detských sestier, praxi v Ústave TBC v Dunajskej Lužnej a infekčnom oddelení v Trenčíne, sa stala sestričkou na detskom oddelení a detskou terénnou sestrou pre obvod Slovenská Ves. „Pán dekan Šimovič ju ľutoval, ako chodí s tou svojou kabelou od domu k domu za deťmi,“ spomína jej rehoľná spolusestra Bernátová. A bol to práve pán dekan, pôsobiaci v tom čase už v Batizovciach, ktorý bol prítomný pri skladaní prvých sľubov sr. Márie Tiburcie roku 1970 v Spišskom Štvrtku (vďaka Pražskej jari v roku 1968). Tu prežila sestra Tiburcia 20 rokov v starostlivosti o klientky Ústavu sociálnych služieb, v objekte, ktorý štátna moc zabrala v noci z 13. na 14. apríla 1950 reholi františkánov (nezaobišlo sa to ani bez vzbury miestnych občanov. Za dedinou vojenské cvičenia a voči civilnému obyvateľstvu použitý slzotvorný plyn.). Po Novembri '89 sa jej pôsobiskom stala Levoča a neskôr Vrícko.

„Žiadnu novú prístavbu Vám neschválime,“ povedal minister kultúry v čase komunistického režimu rehoľným sestrám z Vrícka. Čo mu na to mali odpovedať rehoľníčky? Len jednoduché slová: „Budeme sa modliť.“ A modlili sa, aby spoznali, čo je Božia vôľa a plnili ju. Boh si o pár dní ministra povolal na večnosť a nový minister skôr zo strachu, ako z iných dôvodov povolil rehoľníčkam novú prístavbu. Tu prežila posledné roky života v spoločenstve rovesníčok i starostlivých spolusestier sr. M. Tiburcia. V prostredí, kde ako zvykla hovorievať: „Je väčšia zima ako u nás v Lendaku.“ Dňa 24.1.2013 odišla do domu nebeského Otca.

Nenápadná rehoľná sestra, plná služby lásky, modlitby a nesmierne pedantná. Učila sa predstupovať pred Boha takou, aká bola - nie cez vysnené ideály, ale cestou viery, ktorú Boh od nej čakal...“ napísala jedna z rehoľných sestier.

A ja by som len dodal, že bola aj tetou 33 synovcom a neteriam ...a k nim patrím aj ja.

František Neupauer

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0