Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
05. apríl 2021

Národ horalov

Ako hornaté územie vplýva na mentalitu obyvateľstva

Podľa vlani zverejnenej štúdie istá súvislosť medzi nimi existuje.

Ako hornaté územie vplýva na mentalitu obyvateľstva

Turisti KST Uhlík Strečno počas túry na vrch Ohnište v Nízkych Tatrách 23. augusta 2020. IIustačné FOTO TASR – Erika Ďurčová

Keď francúzsky historik Pierre Miquel vo svojej knihe Poslední králové Evropy vymenúval etniká, z ktorých pozostávalo Rakúsko-Uhorsko ku koncu svojej existencie, spomenul medzi nimi aj „dva milióny Slovákov“, ktorých charakterizoval ako „primitívnych horalov“.

Pred vyše týždňom som očarený krásou Švantnerovej Nevesty hôľ na tomto mieste tvrdil, že je to s nami trochu inak: My Slováci nie sme v skutočnosti ani tak národom horalov ako skôr ľuďmi hlbokých údolí. Veľká časť z nás síce žije medzi kopcami, no vydáva sa do hôr len na krátke časové úseky.

No možno by nám prospelo, keby sme sa tak trochu horalmi aspoň v niečom stali. Napríklad keby sme sa naučili načúvať územiu našej krajiny a nechali sa formovať jej hornatým terénom – v tom zmysle, aby nám hory neboli len hradbami a obručou okolo našich myslí, ale aby sme sa naučili nachádzať radosť v zdolávaní kopcov (čoby metafory životných výziev a prekážok). A vychutnávať si horské výhľady do diaľav (ako metaforu pre nadhľad a schopnosť nachádzať originálne nové perspektívy).

Moment určitej horalskej priamosti, nezávislosti a slobodomyseľnosti sa v slovenskej literatúre dá nájsť aj v iných dielach. Napríklad v novele Dobroslava Chrobáka Drak sa vracia. Dobre známy je rozmer individualistického karpatského pastiera u Dominika Tatarku. Akiste by sa našli aj iné príklady.

Formulácie vyššie sú trochu literárne. No na vzťah reliéfu krajiny a mentality jej obyvateľstva sa dá pozrieť aj vedecky.

Vlani na jeseň bola zverejnená pozoruhodná štúdia pätice psychológov, ktorú publikoval žurnál Nature Human Behaviour. Skúmala vzťah medzi topografiou a regionálnymi obmenami v osobnostných črtách miestnych populácií naprieč Spojenými štátmi.

Autori sa pozreli na päť osobnostných čŕt:

1) ochota, definovaná ako sklon k dôvere, altruizmu a súhlasu;

2) svedomitosť, definovaná ako sklon k zodpovednosti, organizovanosti a poriadnosti;

3) extrovertnosť, definovaná ako sklon k spoločenskosti, oduševneniu a otvorenosti;

4) neurotickosť, definovaná ako sklon k úzkosti, napätiu a emocionálnej nestabilite;

5) otvorenosť voči skúsenostiam, definovaná ako sklon k zvedavosti, vynachádzavosti a nekonvenčnosti.

Inzercia

Čo psychológovia zistili? Ľudia žijúci v hornatom prostredí majú podľa nich sklon k nižším skóre v oblastiach ochoty, svedomitosti, extrovertnosti a neurotickosti než obyvatelia rovinatých oblastí. Na druhej strane, vyššie skórujú v oblasti otvorenosti voči skúsenostiam.

Je to v súlade s obrazom horala ako človeka so sklonom k rebelantstvu, neposlušnosti, nepoddajnosti, sebestačnosti a individualizmu. No tiež s obrazom introverta, ktorý si drží odstup od ostatných a je v istom zmysle nevšímavý k spoločným záležitostiam komunity. Vysoké skóre v otvorenosti voči skúsenosti, ktorú sprevádza zvedavosť, vynachádzavosť a nekonvenčnosť, sú podľa autorov potrebnou výbavou horala na prežitie v relatívne drsných prírodných podmienkach, s ich mnohými prekvapeniami (náhle poveternostné zmeny, divá zver, riziko úrazu a podobne).

Samozrejme, reč je skôr o určitých tendenciách, prítomných v horských kolektívoch v porovnaní s populáciami, ktoré žijú v iných zemepisných podmienkach, než o pevných povahových črtách každého jednotlivca, ktorý žije uprostred hôr. Autori pripomínajú, že na mentalitu vplývajú aj iné spoločensko-kultúrne faktory. Navyše, vďaka lepšej prístupnosti a menšej izolovanosti horského prostredia oproti minulosti sú zrejme tieto črty menej ostro prítomné než napríklad v časoch osídľovania Divokého západu.

Okrem toho, aj samotné horské prostredie môže vytvoriť veľmi odlišné spoločenstvá ľudí. Stačí porovnať hraničiarsku kultúru hornatého západu Spojených štátov, ktorá je oslavovaná v amerických westernoch, s opovrhovanou „Hillbilly“ kultúrou Apalačských vrchov na východe USA, karikovanou vo filmoch ako Deliverance či Pach krvi.

Tú prvú, hraničiarsku kultúru, reprezentuje John Wayne. Tú druhú filmové horory o rozvetvených rodinách žijúcich na horských lazoch v Západnej Virgínii, kde sa sobášia medzi sebou, holdujú alkoholu a hre na bendžo a čas si krátia zabíjaním zablúdených turistov z mesta. Na druhej strane, o sympatickejšie vykreslenie apalačskej „Hillbilly“ kultúry sa pokúsil známy americký konzervatívny autor J. D. Vance vo svojej knihe Hillbilly Elegy.

Premenené na slovenské reálie, vyššie opísaný rozdiel dvoch vrchárskych kultúr je ako rozdiel medzi Chrobákovým Drakom a Tajovského Macom Mliečom...

Autori štúdie odporúčajú zamerať budúci výskum aj na horské mentality, ktoré sa sformovali inak než tie v Spojených štátoch (ide predsa len o relatívne nedávno osídlenú krajinu). Malo by ísť o severný japonský ostrov Hokkaido, ale tiež o Rakúsko a Švajčiarsko.

Nositeľka Nobelovej ceny za ekonómiu Elinor Ostromová skúmala práve na švajčiarskom vidieku spôsoby správy obecných zdrojov vysoko v horách, ako sú napríklad zavlažovacie systémy. Švajčiari si vytvorili v priebehu stáročí komunitné spôsoby ich využívania, ktoré sa odlišujú tak od individuálneho vlastníctva, ako aj od centralizovaných foriem administrácie. To dokresľuje, že horalstvo sa nevyznačuje len hranatým individualizmom, ale tiež schopnosťou pragmaticky spolupracovať.

Budúci kvantitatívny výskum by sa mal zamerať aj na vplyv iných typov krajiny na mentalitu tam žijúcich ľudských populácií. Ide napríklad o púšte či pobrežia.

Samostatnou kapitolou by mohol byť výskum vplyvu mesta na ľudskú psychológiu. V mestách žije viac ako polovica svetovej populácie. A hneď potom ako sa začala Európa v 19. storočí urbanizovať, neurotizované meštiactvo sa stáva bohatou studnicou zápletiek aj pre beletrie európskych národov.

Neprekvapí žiadny kvantitatívny výskum, v ktorom sa neurotickosť ukáže ako prevažujúca osobnostná črta mestského obyvateľstva.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame