Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
03. apríl 2021

K veci

Dajte tú vlajku dolu

Vatikán nedávno odmietol povoliť, aby katolícky klérus požehnával rovnakopohlavné zväzky, čím odvrátil celosvetovú schizmu.

Dajte tú vlajku dolu

Dúhová vlajka veje na stožiari 11. marca 2021 v Bruseli. Ilustrané FOTO TASR/AP

Nikto by nemal byť prekvapený. Možno by mohol cítiť úľavu, ale nie prekvapenie. Vatikán odmietol prevrátiť naruby celú biblickú antropológiu týkajúcu sa pohlaví, nehovoriac už o koherentnom pohľade na samotné stvorenie – na formálny poriadok, ktorý doň vtlačila Božia múdrosť.

Medzitým sa svet točí ďalej.

V rozmedzí niekoľkých hodín som najprv počul kritikov z Turner Classic Movies, ktorí obhajovali staré filmy, hoci sa tie kompromitovali rasizmom, sexizmom, homofóbiou či transfóbiou. Títo kritici hovorili tak, ako keby žiaden slušný človek nemohol mať problém s dnes už samozrejmou morálnou múdrosťou, ktorá ich všetky vníma ako rovnocenné a hádže ich do jedného vreca s tým istým odsúdením.

Potom som počul o dvoch chlapcoch na druhom stupni, ktorých vybrali, aby v školskej hre predstavovali homosexuálnych milencov. A o mladom chlapcovi na inej škole, ktorý mal spievať hrubú pesničku o tom, ako dostane erekciu, keď pozrie na isté dievča v triede.

Trojky sú dnes v správach úplne všade. A pochybujem, že je v celých Spojených štátoch čo i len jedna štátna škola, ktorá by ešte nemala vyvesenú dúhovú vlajku, kam len oko dovidí: v učebniciach, v prípravách na hodinu, v povinnom čítaní aj na chlopniach učiteľov.

Edmund Burke povedal, že zlo je príliš prešibané, aby sa objavovalo stále v rovnakej forme. Naše vášne – pýcha, závisť, hnev, žiadostivosť, lakomstvo – zostávajú rovnaké, no neustále menia formu. Preto človek tak často útočí na formy, ktoré sú už poväčšine minulosťou. Burke to nazýval vešaním mŕtvoly.

A tieto nové formy nepriťahujú iba netvorov. Som si istý, že mnohí slušní ľudia si doma vešali hákový kríž, niežeby naozaj nenávideli Židov, no spokojne sa nechali strhnúť novými, prevratnými a správne zmýšľajúcimi mienkotvorcami, ktorí stavali diaľnice a chceli znovu oživiť Nemecko.

Som si istý, že v stalinistickom Rusku boli mnohí slušní ľudia, ktorí si doma vešali kosák a kladivo, niežeby naozaj nenávideli Ukrajincov alebo spurných pravoslávnych, no spokojne sa nechali strhnúť novými a tak ďalej. Možno nie je potrebná žiadna veľká odvaha ku zlu. Možno stačí iba túžba zohnať si dobrú prácu či udržať si tú súčasnú, alebo získať pochvalu od správne zmýšľajúcich mienkotvorcov.

Netvrdím, že dúha je to isté ako hákový kríž či kosák a kladivo. Samozrejme, že nie je. Netvrdím, že je rovnako zlá. Keď máme dočinenia so základnými zlami, táto otázka nič neznamená. Bolo klaňanie sa Baálovi rovnako zlé ako klaňanie sa Molochovi? Kým sa hádame o štýle pri žiadostivosti alebo nenávisti, samotné princípy, Baál a Moloch, si pochutnávajú na zapálenom duchovnom koňaku a štrngajú si pohárikmi. A aj Baál pozabíjal svoje milióny.

V žiadnom prípade netúžim ukazovať prstom na jednotlivcov. Mám veľký súcit s ľuďmi, ktorí sa v týchto časoch intenzívnej osamelosti chytajú rovnakopohlavného vzťahu ako nejakej poslednej nádeje. No dúha znamená celú sexuálnu revolúciu.

Nehovorím o sexuálnom hriechu, ktorý budeme mať medzi sebou vždy, tak ako budú medzi nami vždy klamstvá, zlodejstvá, vraždy, rúhanie a vierolomnosť. Sexuálna revolúcia nie je burina. Je to strom: zámerne zasadený, polievaný a pestovaný. Nie je to agregát hriechov či zlozvykov. Je to princíp, ktorý rodí zlé ovocie.

Je to princíp telesnej autonómie: sexuálne aktivity dospelých ľudí, ktorí ich vykonávajú so vzájomným súhlasom, sú ich vec a nikoho iného. Pridajme romantickú vášeň, aby sme tento princíp osladili, pridajme feminizmus na zastretie skutočnosti, že muži sú pre ženy a ženy pre mužov, počkajme pár desaťročí, až sa zmení vkus, a máme celú sekvoju.

Tento strom väčšinou nezasadili a nepolievali homosexuálni ľudia, hoci aj oni prispeli svojím úsilím. Nezáleží však na tom, ako tento strom začal rásť a ako dnes vyrástol do takej výšky, že vrhá tieň na celý západný svet. Ide o to, že tento strom musí padnúť.

Inzercia

Opäť, netvrdím, že nebudú sexuálne hriechy. Chcem povedať, že treba odmietnuť princíp. Stromom je princíp a tento princíp rodí zlé ovocie.

Obávam sa, že niektorí katolíci budú tento strom tolerovať, lebo nebudú chcieť zraniť city tých, ktorým jeho ovocie chutí, alebo preto, že im síce nechutí tamto a jemu podobné jablká, no chutí im toto jablko, lebo strom je štedrý a ponúka toho veľa pre každú chuť, široký výber zlého ovocia.

Tí, čo ho zasadili, možno ani netušili, že to zájde až takto ďaleko. Možno si mysleli, že toto zlo udrží v určitých medziach akási slušnosť: budeme privierať oči nad tým, že budú spolu bývať John a Mary, ale už nie nad Johnom a Martinom; povolíme rozvody len v ťažkých prípadoch; budeme chcieť antikoncepciu, ale už nie potrat; budeme chcieť homosexuálnu pseudogamiu, ale už nie polygamiu; a neuvedomíme si, že i tá najpevnejšia morálna oceľ len sotva stačí na to, aby udržala v určitých medziach zlý princíp.

A slušnosť, prívetivosť nie sú oceľ, ale papier.

Ten strom musí padnúť.

Len si pomyslite, aké obyčajné a ľudské veci by sme mohli opäť vidieť, veci, ktoré sa dajú očakávať, ľahko dosiahnuť, samozrejmosti. Veľa zdravej mladej lásky medzi chlapcami a dievčatami, a nie mínové pole pre morálnych i nemorálnych z nich; istejšie vedenie pre mladých ľudí, ktorým sťažilo cestu k zdravému mužstvu či ženstvu nešťastie či hriechy ich rodičov; jasnejšie a vďačnejšie ocenenie opačného pohlavia. Popri tom budú hriechy a zlyhania, burina bude rašiť ako vždy, ale len v jednotlivých ostrovčekoch, nie úmyselne, nie tak, že celá vlaha a výživa zeme budú kŕmiť rastlinného leviatana.

Tá vlajka musí dolu.

 

Anthony Esolen je vysokoškolský učiteľ, prekladateľ a spisovateľ. Medzi knihy patria Out of the Ashes: Rebuilding American Culture (Povstať z popola: ako znovu vybudovať americkú kultúru), Nostalgia: Going Home in a Homeless World (Nostalgia: Návrat domov vo svete bez domova) a najnovšie The Hundredfold: Songs for the Lord (Stonásobne: Piesne pre Pána). Vyučuje a píše na Magdalen College of the Liberal Arts v mestečku Warner v štáte New Hampshire.

Pôvodný článok: Take Down the Flag. Preložil: Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Odporúčame