Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hegerova vláda Komentáre a názory
31. marec 2021

Premiér Eduard Heger

A či sa patrí, aby angažovaný kresťan obchodoval s alkoholom?!

Kiežby Slovensko malo viac takých značiek ako Double Cross Vodka.

A či sa patrí, aby angažovaný kresťan obchodoval s alkoholom?!

Premiér Eduard Heger nepropagoval slovenský dvojkríž len na rúšku. Jeho minulosť s Double Cross Vodkou mu teraz niektorí pripomínajú. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Keď vás vymenujú za premiéra, je úplne prirodzené, že témou sa stane aj vaše pozadie a minulosť. Verejnosť vás totiž chce spoznať. Zažíva to teraz aj Eduard Heger.

Pozornosť však prekvapivo nebudí ani tak jeho angažovanie v kresťanskom Spoločenstve pri Dóme svätého Martina v Bratislave (verejnosť si už na charizmatických kresťanov z OĽaNO zrejme zvykla). Väčšou témou je Hegerova kariéra v biznise.

Nový predseda vlády podľa svojho životopisu od roku 2007 až do vstupu do politiky v roku 2016 pôsobil ako country manažér spoločnosti Old Nassau Imports, ktorá produkuje známu vodku Double Cross. S touto značkou je spojený aj bratislavský župan a politik SaS Juraj Droba.

Na Postoji aj v diskusiách iných médií teraz prekvapivo často zaznieva od rôznych ľudí otázka, ktorá by sa dala zhrnúť do slov: „A či sa patrí, aby angažovaný kresťan obchodoval s alkoholom?!“

Často to pritom nie sú konzervatívni kresťania, ktorí ju kladú, ale ide skôr o podpichovanie zo strany kritikov OĽaNO a vlády. No ide o otázku, ktorá si zaslúži pozornosť i reakciu.

Konzervatívna odpoveď by mohla mať podobu úvahy, ktorá by pripomenula, že kresťanstvo nezakazuje a priori konzumáciu alkoholických nápojov, hoci varuje pred nestriedmym pitím (o čom svoje vedel už Noe). Pokračovať by sa dalo poukázaním na to, že prvým znamením, ktoré urobil Ježiš podľa Jánovho evanjelia, bolo premenenie vody na víno na svadbe v Káne Galilejskej.

Akiste by sa taká úvaha dala okoreniť nejakým britkým citátom od Chestertona alebo Churchilla o prospešnosti kultivovaného striedmeho pitia alkoholu (s dôrazom na slovíčka „kultivovaného“ a „striedmeho“) pre formovanie západnej civilizácie. No touto cestou sa dnes uberať nebudeme.

Otázka, či angažovaný kresťan môže obchodovať s alkoholom, by bola vo vzťahu k premiérovi azda namieste, keby Eduard Heger bol predtým nejaký pašerák pokútneho šnapsu, ktorý zneužíva alkoholizmus zraniteľných skupín obyvateľstva.

No reč tu nie je o liehovine za 3,50, z ktorej v pondelok nakúpite v supermarkete päť fliaš, v sieťkovanej taške ich odnesiete domov a do piatku všetky vychloncete. Fľaša Double Cross Vodky stojí okolo šesťdesiat eur, je predávaná ako prémiový produkt a zamýšľaná bola od začiatku hlavne ako export na americký trh.

Je to ten druh alkoholu, ktorý sa hodí ako dar k okrúhlym narodeninám, potom sa dlho drží v sekretári a odpíja sa z neho po troške, pri mimoriadnych príležitostiach (presne v duchu toho chestertonovského striedmeho pitia). Respektíve ide o druh alkoholu, z ktorého vám v nejakom vychytenom bare na Manhattane vytvoria poriadne drahý miešaný nápoj.

A práve pri tom sa oplatí pristaviť. Na Slovensku nie je neobvyklé, že napríklad naše potravinárske firmy vyrábajú výrobky pre nemecké a rakúske koncerny, ktoré ich tam predávajú pod svojimi domácimi zabehnutými značkami.

Naproti tomu Double Cross Vodka je pozoruhodná tým, že ide o produkt, ktorý má ambíciu presadiť sa na zahraničnom, americkom trhu, no so slovenským marketingom. Nejde len o názov a štylizovaný znak na fľaši, evokujúci slovenský dvojkríž (hoci viac pripomína dve proti sebe stojace písmená „T“). Klasický neštylizovaný slovenský dvojkríž, ako ho poznáme z našej vlajky a štátneho znaku, sa nachádza aj na užšej strane fľaše. Tú zdobí tiež slovenská poézia. Producenti vyzdvihujú, že voda pochádza zo zdroja pod Tatrami, čo pre cudzincov pôsobí exoticky…

Toto nemá byť reklama na Double Cross Vodku. Človek ani nemusí súhlasiť s liberálnymi postojmi Juraja Drobu alebo, naopak, s konzervatívnymi postojmi Eduarda Hegera.

Inzercia

No treba oceniť, že produkt, s ktorým sú spájané mená bratislavského župana a nového slovenského premiéra, je: 1) na export (teda prináša peniaze zo sveta na Slovensko), 2) prémiový (teda si zaň môžete vypýtať od kupujúcich viac peňazí), 3) svoj slovenský pôvod nezatajuje, ale vedome zapája do svojho marketingu a tým propaguje celú krajinu a vytvára priestor aj pre uplatnenie ďalších slovenských výrobkov.

Pretože presne toto má byť smer, ktorý by sme si pre slovenskú ekonomiku mali priať: Vyrábať výrobky, ktoré sú globálne konkurencieschopné, prémiové a súčasne propagované ako slovenské.

Nejde však len o Juraja Drobu, Eduarda Hegera a príbeh Double Cross Vodky. V slovenskej politike máme viacero podnikateľov a ich vplyv na ňu je často kritizovaný („štát ani strana sa nedajú riadiť ako súkromná firma“).

No podnikateľské príbehy niektorých z nich majú momenty, ktoré by mohli byť inšpiráciou pre celú slovenskú ekonomiku. Spomeňte si napríklad na Alojza Hlinu!

S bývalým predsedom KDH môžete politicky súhlasiť alebo nesúhlasiť. Mnohí kritici ho posmešne nazývali „tým krčmárom“.

Lenže jeho koncept Slovak Pubu ako tematickej slovenskej krčmy a reštaurácie bol v niečom pozoruhodný. Dokázal totiž zobrať tradičné slovenské prvky a aktualizovať ich v podmienkach kozmopolitného hlavného mesta 21. storočia do podoby, ktorá oslovuje mladých ľudí i zahraničných turistov.

Globalizácia je veľmi často pranierovaná ako kultúrna „amerikanizácia“. V skutočnosti sa to len tak javí, pretože Američania ako prví objavili potenciál internacionalizácie pre šírenie svojich výrobkov či výtvorov svojej kultúry. No počas posledných desaťročí dokázal svoje priemyselné a kultúrne produkty globalizovať celý rad národov – od japonských manga komiksov cez turecké a argentínske telenovely až po rôzne etnokuchyne. My Slováci by sme sa tiež mali sústrediť viac na objavovanie príležitostí pre internacionalizáciu našich pôvodných výrobkov.

A nemusí sa to končiť vodkou a bryndzovými haluškami. Opäť možno spomenúť príklad z politiky. Robert Mistrík pred dvomi rokmi kandidoval na prezidenta a v kampani staval aj na svojej vedeckej kariére.

No Mistrík bol popri tom aj podnikateľ, ktorý dokázal prepojiť rozmer vedeckého výskumu s biznisom. Opäť čosi, čo by sme všetci radi videli v celej ekonomike: Teda aby čo najviac slovenských firiem dokázalo zapájať vedu a výskum do svojho podnikania a vďaka tomu sa dokázali presadzovať medzinárodne.

Keď vysoký manažér alebo podnikateľ vstúpi do politiky, zväčša ho už nikto za predchádzajúce aktivity v biznise nepochváli. A to ani v prípade, keď jeho biznis nebol spojený s podozreniami. No nájdu sa prípady, keď predchádzajúci biznis politika niesol so sebou zaujímavé nápady a inšpiráciu pre širšiu slovenskú ekonomiku.

Správna otázka preto nie je, či je v poriadku, že Eduard Heger obchodoval s alkoholom, ale čo zo svojej pozície môže urobiť pre to, aby sa čo najviac slovenských firiem dokázalo presadiť medzinárodne so slovenským výrobkom a slovenským príbehom.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame