Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
24. marec 2021

Vládna kríza

Prečo Matovič rozmýšľa, že hodí liberálov cez palubu

Dnes oznámia odchod ministri zo SaS a bude sa čakať, či demisiu podá aj premiér. Tomu však v hlave víri ešte celkom iný scenár.

Prečo Matovič rozmýšľa, že hodí liberálov cez palubu

Igor Matovič (OĽaNO) gestikuluje pred prijatím v Prezidentskom paláci 16. marca 2021 v Bratislave. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Samozrejme, pre stabilitu vlády by bolo najlepšie, keby bolo možné pokračovať v štvorkoalícii. Stále sa to nedá vylúčiť, má to len niekoľko veľmi komplikovaných predpokladov: Igor Matovič by musel zavrhnúť ideu, že kým on by sa stane z premiéra najsilnejším ministrom plus ostane vodcom najsilnejšej strany, Richard Sulík (a Mária Kolíková) súčasťou rekonštruovanej vlády nebudú.

Sulík s istotou zotrvá na požiadavke, aby boli vo vláde buď obaja, on aj Matovič, alebo nikto z nich. Je pochopiteľné, že SaS v tomto bode nemôže cúvnuť, inak by jej marcové ťaženie vyznelo smiešne.

Sizyfovská misia so štvorkoalíciou

V tejto chvíli však nie je nikomu v SaS ani v Za ľudí jasné, či Matovič zo svojich nedeľňajších požiadaviek ustúpi a vyváži to povedzme iným nárokom, aby z koaličnej krízy nevyšiel ako celkom porazený.

Ak by sa Matovič a Sulík tesne pred rozpadom predsa len dohodli, štvorkoalícia by mala nádej na pokračovanie. Presnejšie povedané, mala by nádej na umelé a málo perspektívne predĺženie vlastného života.

Nespornou výhodou reštartu by bolo, že premiérom by už nebol Matovič, ale Eduard Heger, ktorý je z hľadiska psychológie a komunikácie priamym opakom svojho straníckeho šéfa: nie je posadnutý mediálnou sebaštylizáciou, nemá deštruktívne sklony, jeho krédom je dobre vychádzať s každým, vedel by fungovať aj so svojím prípadným ministrom Sulíkom a problémy zmierňovať, nie vyostrovať za hranicu znesiteľnosti.

Heger je však zároveň nanajvýš zaviazaný aj lojálny voči Matovičovi, líder OĽaNO by si vo vláde ustrážil, aby bol premiér jeho tieňom. A nemal nástroje na to, aby sa stal pre neho tým, čím sa stal Pellegrini pre Fica.

Na základe správania a postavenia lídrov aj podľa rôznych signálov zo zákulisia to však vyzerá, že táto štvorkoalícia je už vnútorne nerekonštruovateľná. Akoby podliehala prírodnému zákonu, že každá kríza, ktorá príde, je horšia než predošlá. Po niekoľkomesačnej krvavej zákopovej vojne sa odtiaľ vytratili zvyšky elementárnej dôvery a rešpektu. Vzťah Matovič a Sulík je zvnútra neopraviteľný, jeho reparácii neprajú ani vonkajšie okolnosti – Matovič viní za svoj rekordný prepad preferencií Sulíka, ktorý vláde z cynických dôvodov odopieral svoju lojalitu a pri každom budúcom spore ho bude viesť jeho inštinkt do osobného útoku proti SaS. V prípade Sulíka zas platí, že jeho pozoruhodný rast popularity sa odvíjal práve od konfliktu s Igorom Matovičom.

Preto sú ďalšie zničujúce konflikty medzi oboma lídrami naprogramované, na tom by veľa nezmenil ani typ umierneného a konštruktívneho premiéra ako Eduard Heger.

A do tretice je tu strana Za ľudí, kde je čoraz ťažšie nájsť politikov, ktorí si svoju budúcnosť spájajú s touto stranou a vládou, viacerých ešte pri tejto vláde drží pud sebazáchovy, niektorých ani ten nie, lebo sa im otvárajú nové možné perspektívy. 

Inzercia

Dilema premiéra Matoviča

Pre Igora Matoviča je v tejto chvíli nočnou morou už len spustenie procesu veľkej rekonštrukcie, teda jeho demisia. Keby ju podal dnes, zajtra či v najbližších dňoch, vhupol by do celkom neistého sveta, v ktorom partneri nedôverujú jemu ani on im – a na scénu by vstúpila prezidentka, s ktorou je dlhé mesiace v tichej vojne a ktorá v koaličnom konflikte dáva za pravdu jeho najväčším nepriateľom zo SaS a Za ľudí.

Matovičovi sa do tohto podujatia zjavne nechce. OĽaNO v pondelok po oznámenej demisii Sulíka deklarovalo, že ho premiér Matovič pozve na ďalšie rokovanie o rekonštrukcii vlády, zatiaľ sa medzi nimi nerysuje dohoda. Ministri SaS pritom dnes podajú demisiu (k formálnemu aktu dôjde u prezidentky zajtra), čím vyprší Sulíkova desaťdňová lehota.

Na niekoľko hodín či dní sa tak štvorkoalícia po demisii ministrov SaS transformuje na trojkoalíciu a začne sa nová hra nervov. Ak Matovič nepodá demisiu a pozve Sulíka na rokovania, ten mu odkáže, že ak to myslí úprimne, nech najskôr odstúpi – ako ho už vyzvala aj prezidentka –, aby sa proces rekonštrukcie mohol začať.

Ak s týmto všetkým Matovič váha, nie je to len preto, že by trpel nadmernou paranojou. Vie, že po svojej demisii stráca kontrolu nad situáciou, neverí prezidentke, ktorá by si mohla stanoviť nové podmienky a dozerať na záujmy dvoch menších strán, a napokon, prezidentka ani menší koaliční partneri nemajú dôvod veriť jemu. A tiež sa mu nechce odchádzať vo chvíli, keď je pandémia stále na vrchole, o pár týždňov však už bude zreteľne lepšie, no jeho premiérovanie už bude navždy symbolom zlyhania.   

Matovič preto v posledných dňoch sonduje, čo by sa stalo, ak by opustil koncept štvorkoalície, viac než dohoda so Sulíkom ho zaujíma dianie v strane Za ľudí. Na pozorovanie procesov v Remišovej strane mu Sulík nešikovne dlhým desaťdňovým ultimátom poskytol veľa času, počas ktorého si v OĽaNO všimli, ako sa od Remišovej odpojila dovtedajšia spojenkyňa Kolíková, ktorá má v tomto konflikte bližšie k Sulíkovi než k svojej straníckej šéfke. Matovič chcel preto svojou zlomyseľnou požiadavkou z nedele, aby odišla Kolíková z vlády a Šeliga z vedenia parlamentu, dosiahnuť, aby sa vnútorný rozkladný proces skôr urýchlil. Rovnako vníma, že Veronika Remišová nemá najmenšiu chuť odísť z vlády a má stále ľudsky bližšie k nemu než k Sulíkovi, ktorý paktuje s Kolíkovou.

Nielen Matovič, ale aj ďalší dvaja koaliční partneri, Kollár a Sulík, v zákulisí starostlivo prepočítavajú, koľkými poslaneckými hlasmi by disponovala Remišová v scenári, keby Matovič hodil SaS cez palubu a strana Za ľudí by sa v takom prípade následne celkom rozčesla.

Premiérov žolík s Tarabom a spol.

Najväčšou prekážkou tejto cesty k novej vláde je fakt, že dvojica OĽaNO-Sme rodina má 70 poslancov a za Remišovou nebude stáť šesť poslancov. Trojkoalícia OĽaNO-Sme rodina-zvyšok Za ľudí by tak zrejme nemala väčšinu v parlamente.

Matovičovým žolíkom v tejto hre sú štyria opoziční poslanci, trojica z bývalej KDŽP (Tomáš Taraba, Štefan a Filip Kuffovci) plus odídenec zo Smeru Ján Podmanický.

Z tohto pohľadu stojí za bližšiu pozornosť včerajší rozhovor Tomáša Tarabu pre Postoj TV: poslanec vyhlásil, že túto štvoricu by potešilo, keby liberáli zo SaS odišli z vlády, ďalej že nevyslovila nedôveru Matovičovej vláde, lebo tým by získala veľkú moc prezidentka Čaputová. Tarabovci by podporili pád vlády len v prípade, že sa predtým v parlamente uzavrie dohoda na predčasných voľbách. V tejto chvíli je však jasné, že takáto dohoda medzi opozíciou a veľkou časťou štvorkoalície nie je reálna. Tarabove slová sú pre Matoviča dôležité, rozširujú mu manévrovací priestor. Tomáš Taraba odmietol opakovane odpovedať na otázku, či štvorica s premiérom Matovičom rokovala, ale je zrejmé, že v OĽaNO si už tento terén otestovali.

Keby teda Matovič najbližšie dni nepodal demisiu a ostal stáť na čele dvojkoalície OĽaNO-Sme rodina (ideálne s istou časťou Za ľudí), v parlamente by sa aktuálne nenašla väčšina, ktorá by mu vyslovila nedôveru.

To by však samo osebe stačilo na krátkodobé živorenie, nie na vládnutie, preto Matovič spolu s Borisom Kollárom, ktorý odmieta vládu vo vákuu, potrebujú do partie aj Veroniku Remišovú a zopár jej poslancov. Ak by Matovič a Kollár udržali pri sebe Remišovú, OĽaNO a Sme rodina by sa mohli oprieť o dve skupinky poslancov, tarabovcov aj zvyšku Za ľudí, takto by mali pohromade viac ako 75 poslancov.

Tento scenár vyzerá na prvý pohľad ako úplný avanturizmus, ale v našej ponuke zlých a horších riešení nemusí byť nevyhnutne horší než pokus o záchranu nezachrániteľnej štvorkoalície.

Bola by tu jedna nesporná výhoda: novú vládu, ktorej jadrom by bolo partnerstvo Matovič-Kollár, by neparalyzovali zničujúce vnútorné nevraživosti. Matovič by sa musel pretransformovať do roly kooperatívneho lídra, ktorý venuje maximum energie tomu, aby v parlamente zaistil vláde priechodnosť dôležitých zákonov. 

Takáto vláda by mala, samozrejme, oproti štvorkoalícii veľkú nevýhodu, na jej čele by stál naďalej Igor Matovič a bola by matematicky oveľa krehkejšia, so štvorkoalíciou by ju spájalo, že by bola inherentne nestabilná. Už len fakt, že by závisela od poslancov, z ktorých sa traja dostali do parlamentu na kandidátke Kotlebu a ďalší na kandidátke Smeru, by ju vystavoval obrovskému vonkajšiemu tlaku. A je celkom možné, že niektorí liberálnejší poslanci OĽaNO by svoju nechuť k novému projektu nedokázali prekonať.

Preto by išlo zrejme o dočasnú vládu, ktorej hlavnou misiou by bolo vyviesť krajinu z pandémie prostredníctvom očkovacej kampane, uzavrieť rokovania s Bruselom o vynaložení mnohomiliardového Plánu obnovy, plus by ešte ako bonus mohla položiť základy novej rodinnej politiky, na čom v utajení pracovali Matovič s Krajniakom.  

Predčasným voľbám sa už zrejme v istej fáze nevyhneme. Kým sa k nim nepretrápime, na žiadne väčšie sny než na vládu fungujúcu aspoň v dočasnom pokoji nemáme.

Odporúčame