Ľudia sa sústredene prehrabávajú v posledných kusoch oblečenia rozhodených po regáloch. Pánske, dámske, to je jedno, všetko je na jednej kope. Unisex filozofia v pandemickej praxi.

Je pondelok doobeda a už na prvý pohľad to v supermarkete vyzerá na oddelení s oblečením ako po menšej veternej smršti. Najsilnejší vietor fúkal na oddelení s detským oblečením. „Je to tu hrôza. Ak aj niečo hľadáte, v tom bordeli to určite nenájdete,“ prihovorila sa mi jedna zákazníčka s prázdnym košíkom v rukách.

Časť so spodnou bielizňou pôsobí zúfalo. Na dlhých vešiakoch sem-tam možno zbadať pozostatok víkendovej ponuky. Ani jeden balík s ponožkami, v ktorom malo byť po päť párov, nemal plný počet. Niekde boli dva, inde tri páry, z jedného balíka visela dokonca len jedna jediná ponožka.

Pri chlapčenských tričkách stojí nerozhodná matka. Medzi pyžamami a vetrovkami sa jej podarilo vydolovať tričko s veľkosťou, ktorú hľadala. Zrejme sa jej nepozdával motív a chcela skúsiť ešte niečo nájsť. Chyba. O pár sekúnd si ho už odnášala k pokladni iná zákazníčka. Poučenie je jasné, v čase pandémie je dizajn nepodstatný, dôležité je dieťa obliecť. Rozmýšľať, ako odporcu loptových hier a milovníka dinosaurov presvedčí, že tričko s futbalistom je super, môže aj neskôr.

Víkendové nájazdy

„Mali ste prísť skôr. Po víkende tu máme všetko vybrakované,“ radí predavačka, keď sa jej pýtam, kedy budú dokladať nové veci. „A ešte k tomu chodí aj menej tovaru ako predtým,“ dodáva. Pritom je to jediný obchodný dom, v ktorom si teraz môžu ľudia reálne vec pozrieť, chytiť či nebodaj vyskúšať. Oveľa väčší dopyt ako ponuka.

Veď dnes sa už dá takmer všetko kúpiť online. Tak odôvodnil exminister zdravotníctva Marek Krajčí opätovné zatvorenie obchodov od 19. decembra minulého roka, s výnimkou predajní potravín, drogérie či lekární.

Podobné nariadenie sme už poznali z prvej vlny pandémie, a tak sme boli odhodlaní vydržať – my i obchodníci. Nikomu nenapadlo, že tento stav bude trvať viac ako tri mesiace a koniec bude stále v nedohľadne.

Začína sa jar. Pre dospelých obyčajný fakt, pre rodičov obdobie, keď zistia, že drobizg od jesene zase o čosi podrástol. Veci z jesene treba nahradiť novými. Za starých čias by vzali dieťa do pár obchodov a za jeden víkend je problém vyriešený. Teraz?

Akoby toho mali v čase pandémie rodičia málo. Ešte aj taká obyčajná vec, akou je nákup detského oblečenia či obuvi, si teraz vyžaduje množstvo energie, plánovania, riešenia, telefonovania či reklamovania.

Nákup online najmä pre deti vôbec nie je jednoduchý. Každý výrobca má číslovanie rôzne. Najvypuklejší je tento problém pri obuvi. Aj dospelý, ktorému sa veľkosť nohy už roky nemení, dokáže málokedy natrafiť na topánku, ktorá mu sadne na prvýkrát.

Nieto ešte u dieťaťa, ktoré ani nevie poriadne posúdiť, či ho topánka tlačí. Dieťa treba do novej topánky obuť, vyskúšať, nechať ho v nej pochodiť. Často sa dobre padnúce topánky podarí nájsť na šiesty či siedmy pokus. A patrí k tomu zvyčajne aj veľa stresu.  

Aby dieťa nevykročilo do leta v čižmách

Ako toto spraviť online? Len metódou pokus – omyl, vrátenie topánok, objednanie nových. Všetko cez kuriéra. Pri piatich pokusoch, spočítajúc čas dodania, už môže ísť o dlhotýždňovú záležitosť.

A tak v duchu hesla, aby dieťa nevykročilo do leta v zimných čižmách, hľadajú rodičia iné možnosti. Jednou z nich je raketový nálet vo väčšom vydaní Tesca. Nad kvalitou obuvi ani netreba premýšľať, všetci stále veríme, že je to len dočasné.

Okrem supermarketu majú rodičia ešte jednu možnosť. Keďže do lekární deťom zatiaľ vstup nezakázali, skúšajú to aj tam. V ponuke je väčšinou zdravotná či ortopedická obuv, ktorá je drahšia a nie každý si ju môže dovoliť. S ponukou je to biedne už aj tam. Rodič je šťastný, ak z ich čísla majú aspoň jeden pár. Z detského sortimentu sa pomaly stáva podpultový tovar.

No a ešte sú tu eshopy. Nákup detského oblečenia cez internet funguje asi podobným spôsobom ako registrácia ľudí na očkovanie proti covidu. Kto nemá rýchle prsty, nič neberie.

Stačí len malá ukážka z diskusie zúfalých matiek, ktoré na internete hľadajú rady, aké eshopy s dostupnými cenami (kde detské tepláčiky nestoja 40 eur) ešte existujú. Pretože v tých, ktoré poznajú, už nič nestihli zohnať.

„Viete mi poradiť nejaký eshop, kde zoženiem relatívne lacné detské oblečenie pre chlapca 128 – 134? Neodoslala som objednávku, že to dorobím večer, keď skontrolujem zásobu oblečenia v skrini, a teraz po piatich hodinách tam už takmer nič nie je,“ píše matka, ktorá zistila, že zaváhanie je najväčšia rodičovská chyba súčasnosti.

„Ja sa už asi dva týždne snažím zohnať pre syna veľkosť 92. Beznádejne všade vypredané,“ odpisuje jej druhá zúfalá matka. Pridáva sa tretia: „A najhoršie je zohnať detské pančuchy. To je priam nemožné. Už aby aspoň niektoré obchody pootvárali, lebo takto sa to nedá.“

Jednoduché veci, komplikované riešenia

Situácia s pandémiou je zlá, všetci to vieme. V nemocniciach donedávna zomieralo denne vyše sto ľudí a ďalšie desiatky ľudí budú denne umierať ďalej. Vieme, že musíme vydržať. Snažíme sa to my a snažíme sa to naučiť aj svoje deti.

Ale keď denne zakopávate o jednoduché veci, ktoré musíte komplikovane riešiť, energia pomaly dochádza a nastupuje frustrácia a vyhorenie.

Potreby rodín s malými deťmi sa v týchto časoch stali akoby neviditeľné. 

„Na to, aká významná časť našej spoločnosti sú rodičia s deťmi, tak je absolútne nedostatočne zastúpená pri verejných debatách,“ povedal ešte v novembri pre Postoj šéf občianskeho združenia Rodičia.sk Matej Stuška.

„Ako rodič sám vnímam, že na rôzne aspekty rodičovského života sa pri opatreniach vôbec nemyslelo,“ dodal. Podľa neho tento hlas musí pri prijímaní opatrení už konečne zaznieť.

Končí sa marec nasledujúceho roka a situácia sa nijako nezmenila. Rodičia majú problém zaobstarať pre svoje deti aj základné veci. Lebo áno, obliecť a obuť deti považujeme za ich základné životné potreby.

O tom, čo všetko dlhé týždne ležalo v regáloch za výstražnými páskami a čo mali rodičia zákaz položiť do košíka, je smutné hovoriť. Zdôvodnenie? Nie je to životná potreba. A tak celé týždne, počas ktorých boli malé deti doma a rodičia im potrebovali vyplniť čas aj niečím zmysluplnejším ako pozeraním do obrazoviek, nemohli kúpiť ani len obyčajné pastelky. A zbytočne rozmýšľali, ako tieto zákazy bránia šíreniu covidu.

Áno, všetko sa dá kúpiť cez eshop. Akurát cena dovozu je dvakrát vyššia ako cena samotného tovaru. A tak rodičia popri všetkých každodenných starostiach ešte trávili večer po susedských bazároch a vymieňali – ceruzky za farebný papier, pastelky za plastelínu...

Kde sú naše priority

Jedna skupina medzi nami však nemala problém ani v pandemicky najkritickejších časoch so zaobstaraním si svojich potrieb. A to nielen základných, ale i nadštandardných. Deti to však neboli.

Môže to znieť najmä z pohľadu rodiča neuveriteľne, ale sú to domáce zvieratá. Medzi výnimkami zo zákazu otvorenia maloobchodných prevádzok a služieb sa ocitli aj predajne s krmivom pre zvieratá. V praxi to znamená, že obchody so zvieracími potrebami zostali otvorené.

Napriek tomu, že v každom väčšom obchode s potravinami existujú aj oddelenia pre domáce zvieratá, zelenú dostali aj kamenné predajne špecializované pre domácich miláčikov.

A tak kým rodičia po večeroch na internete zháňajú deťom pančuchy či jarnú obuv a zakladajú rodičovské burzy, majitelia psíkov či mačiek si môžu v predajni okrem krmiva vybrať, citujúc z ponuky, aj preliezačku, interaktívne hračky, nástroje potrebné na starostlivosť o pazúriky a labky či rôzne druhy hrebeňov a kief, aby sa srsť krásne leskla. A, samozrejme, aj oblečenie, ak si svojho psíka chcete vyparádiť.

Opatrenia sú jasné: vstup len s rúškom, pri vstupe dezinfekcia rúk, odstupy, jeden zákazník na 25 metrov štvorcových predajne.

Otázka smeruje na tvorcov opatrení. Prečo sme za rovnakých podmienok nenechali otvorené aj predajne s detským tovarom? A dokedy budú zatvorené?

Vážne sú potreby zvierat dôležitejšie ako potreby detí?