KOMENTÁR: Rozpočet v hrsti – miliardy na streche

Vláda nedáva – vláda iba rozdeľuje. To je základné pravidlo, ktoré si treba uvedomiť, keď sledujeme rôzne sociálne balíčky a iné kroky štátneho hospodárenia. Napríklad zostavovanie a schvaľovanie štátneho rozpočtu.

Ten náš budúcoročný nám vláda predstavila – po miernych koaličných turbulenciách sprevádzaných komickým uverejňovaním a okamžitým sťahovaním rozpočtu na webovskej stránke ministerstva financií – presne pred týždňom.

Vláda nič nedáva – vláda iba rozdeľuje. V novom rozpočte našej republiky je táto pravda očividná v časti, kde sa už teraz ráta s miliardovými príjmami z druhého dôchodkového piliera. Ministerstvo práce, rodiny a sociálnych vecí prorokovalo, že keď sa znova otvorí, odíde z neho 30 – 150-tisíc sporiteľov. Rozpočet si prisvojil hornú hranicu a predpokladá, že z odchodu 150-tisíc sporiteľov sa obohatí o sedem miliárd korún plus o ďalšie súvisiace príjmy, takže spolu sa hovorí až o 11 miliardách korún.

Tieto úspory ľudí vláda kompletne rozpustí v budúcoročnom hospodárení. Voči tým, ktorých presvedčila, že ich peniaze ohrozuje svetová ekonomická kríza, je to veľmi neférový krok. Pod zámienkou krízy získa ich peniaze – a okamžite ich minie. Napríklad aj na sedempercentnú valorizáciu dôchodkov už od 1. januára, čiže o pol roka skôr, ako sa pôvodne plánovalo. To, či bude aj na dôchodky súčasných ekonomicky aktívnych ľudí, ju už nezaujíma – vtedy bude dávno pri moci niekto iný.

Ak vláda potrebuje peniaze sporiteľov z druhého dôchodkového piliera tak naliehavo, že v rozpočte s nimi do koruny počíta, je jasné, že argumenty o kríze a o potrebe chrániť peniaze občanov sú iba ľahko prehliadnuteľnou dymovou clonou. Navyše, ak boli tieto peniaze zapracované do rozpočtu podľa tých najsmelších odhadov, je takéto lapanie holuba na streche neseriózne nielen voči sporiteľom, ale aj nezodpovedné voči všetkým občanom, ktorí budú musieť v budúcnosti znášať dôsledky rozpočtovej podvýživy.

Jedným z jej najpravdepodobnejších riešení bude zvyšovanie deficitu. Ten je v súčasnom návrhu rozpočtu plánovaný na 1,7 percenta, ale pre nereálne odhady na strane príjmov sa očakáva jeho zvýšenie. Čo je osobitne nemúdre v období historicky výnimočného hospodárskeho rastu, aký Slovensko momentálne prežíva. Vieme, že vúrodných časoch treba šetriť a odkladať. Mrhať a požičiavať si vtedy, keď sa nám darí, je nezodpovedné a hlúpe. Avšak od vlád, ktoré hľadia iba na svoju momentálnu popularitu a nie na budúce zabezpečenie občanov, nemôžeme čakať, že sa budú riadiť životnou múdrosťou.

Ba ani to, že sa poučia z aktuálneho diania. V čase krízy všetky inštitúcie zvažujú svoje projekty, stávajú sa opatrnejšími a rátajú so zníženým rastom. Naša vláda však nespravila v rozpočte na budúci rok jediný škrt a naďalej počíta so šesťapolpercentným rastom hrubého domáceho produktu. Nehľadiac na to, že Národná banka Slovenska prehodnocuje hospodársky rast.

Vlády nikomu nič nedajú – vlády iba rozdeľujú. Rozdeľujú to, čo zozbierajú na daniach a na odvodoch. To sú tie mínusové číselká na výplatnej páske, pohľad na ktoré často sprevádza hlboký povzdych. Na Slovensku sú poistné odvody naozaj vysoké. Preto štát, ktorému sa darí, odbremeňuje svojich občanov, znižuje dane a odvody a pomáha ľuďom lepšie sa starať o svoje potreby. Zvýšia sa platy, zamestnávateľom sa rozviažu ruky a môžu zamestnať viacerých pracovníkov, zníži sa odliv pracovných síl do zahraničia, ľudia sa dokážu lepšie postarať o svoje deti, o svojich starých rodičov... Táto filozofia je však cudzia vládam, ktoré hlásajú – tak ako naša – adresné prerozdeľovanie spoločných prostriedkov. Vláda sama chce rozhodovať o tom, komu sa prilepší. Vieme však, že pri centrálnom rozdeľovaní sa vždy napácha viac nespravodlivostí ako pri dôvere voči jednotlivcom a ich motivovaní správne využiť svoje prostriedky.

Vláda nedáva – vláda iba rozdeľuje. Rozdeľuje naše peniaze. Rozdeľuje pritom vopred aj tie, ktoré vôbec nebude mať; ráta s takým rastom, ktorý je hlboko spochybnený; požičiava si v čase hospodárskeho úspechu namiesto odkladania a napriek tomuto úspechu nám vonkoncom nemieni znižovať daňové a odvodové zaťaženie, lebo chce naše peniaze rozdeľovať sama. Vláda nám nedôveruje. To, či by sme mali dôverovať my jej, spochybňuje aj krokmi, medzi aké patrí návrh rozpočtu na budúci rok.

Terézia Rončáková
Odvysielané 21. októbra 2008 na Rádiu Lumen v rubrike Spoločenský komentár.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články o téme