S Danielom Lipšicom o tom, prečo voliť už v prvom kole Radičovú. O Jane Tutkovej a protipotratovej politike. Prečo neodišiel za Palkom a čo mu vyčíta.
O SMERE, OPOZÍCII A KDS
Prečo pôsobí Smer neohrozene?
Pretože Slovensku sa teraz darí, má veľký ekonomický rast a to je možno jedna z príčin, prečo je časť opozície frustrovaná. Má pocit, že ten rast sme zabezpečili zmenami my a teraz niekto iný žne úspechy. Ale taký je život. Stáva sa často, že niekto iný seje a niekto iný žne. To nemôže byť predmetom frustrácie, taký je život. Fico má obrovskú výhodu v tom, že Slovensko má rekordný ekonomický rast, má z čoho rozdávať. Keby prišiel Róbert Fico k vláde v roku 1998, čo by asi mohol urobiť? Ekonomika bola v hroznom stave, mali sme 20-percentné úroky na úvery, neboli žiadne nové investície...
Druhá vec je, že Robert Fico vie úprimne predstierať záujem o riešenia, ktoré ľudí trápia. Napriek tomu, že nakoniec sa ukáže, že to riešenie neprinesie. A zatiaľ sa mu to darí. Abraham Lincoln povedal, že je možné klamať malú skupinu ľudí dlho, veľkú skupinu ľudí krátko. No nie je možné klamať veľkú skupinu ľudí dlho. Otázka samozrejme je, že čo znamená dlho.
"Robert Fico vie úprimne predstierať záujem o riešenia, ktoré ľudí trápia."
V podstate nemá súpera. Ste akýmsi jeho politickým súperom v dnešnom stave?
V dnešnom stave opozícia nie je schopná formulovať programové alternatívy, teda že prinesie aj niečo nové. Opozícia sa celé dva roky sústredila skôr na bránenie reforiem a to je síce povinná jazda, ale to zďaleka nestačí.
Koho sa teoreticky môže Fico obávať?
Neviem, koho ako osoby, ale podľa mojej mienky by sa bál spojenej stredopravej opozície s čiastočnou generačnou výmenou.
Spomínali ste alternatívu. Slovenskou alternatívou je štiepenie strán, vznikanie nových. Ako si teda predstavujete tú alternatívu?
Faktom je, že opozícia od volieb v roku 2006 žiadnu novú myšlienku neponúkla. Bránili sa reformy, ktoré sme uskutočnili v predchádzajúcom období, ale to nestačí. Ak má ktokoľvek v opozícií stále nádej, že Fico nás možno po budúcich voľbách zoberie do koalície, tak je to falošná nádej. KDH a SDKÚ budú vo vláde vtedy, ak budú mať spoločne viac ako má Smer. Vtedy budeme rozhodovať my, kto bude zostavovať vládnu koalíciu, koho tretieho eventuálne do vládnej koalície zoberieme.
Nie je čas aj na zmenu vo vedeniach strán?
Áno, nastal čas aj na čiastočnú obmenu v osobách. Nemyslím si, že opozícia môže vyhrať budúce voľby v rovnakom personálnom zložení, ako ich vyhrala v roku 1998 alebo v roku 2002. Nie som prívrženec toho, že teraz všetci musia ísť preč a musia prísť všetci noví, to nie.
Takáto zmena nastala v predsedníctve SMK. KDH a SKDÚ majú viac rokov toho istého predsedu. Očakávate zmenu v týchto stranách?
Je to vec, o ktorej sa rozhoduje vo vnútri strán. Keď budem hovoriť o KDH, myslím si, že zmena v KDH potrebná je, ale nemyslím, že výmena predsedu všetko vyrieši. Je to nevyhnutné, ale nie dostatočné. Zmena musí byť výraznejšia, väčšia, musí sa týkať väčšieho počtu osôb aj v centre, aj v regiónoch, inak to nebude vôbec dôveryhodné.
Čo to znemená výmena osôb?
Nie je v poriadku, ak sa v poslaneckom klube KDH alebo v predsedníctve KDH už od roku 2000, čiže osem rokov, točia dokola stále tí istí ľudia.
Ako vidíte svoju úlohu, veď v predsedníctve KDH ste už od roku 2000. Budete iniciátorom zmien?
Potrebná je kombinácia kontinuity a zmeny. Nie som prívržencom radikálnej výmeny všetkých. Ale ani jeden extrém nie je dobrý. Určite v dohľadnej dobe predstavím svoju víziu aj ohľadne KDH. To bude mať snem do konca júna budúceho roku, posledný pred voľbami. Tam sa rozhodne ako ďalej.
Keď sme spomínali alternatívy, myslíte si, že alternatívou v myšlienkovom spektre môže byť KDS – Kresťanskí demokrati Slovenska?
Sú to moji priatelia, ktorých si veľmi vážim a ktorým zazlievam, že odišli z KDH. Podľa mňa KDS nemá veľkú nádej na úspech a skôr KDH ako aj opozíciu oslabilo. Ľudsky ten krok chápem, situácia v KDH nebola a ani nie je ľahká, ale myslím si, že riešením nie je rozpad. Bol by som rád, keby do formy spolupráce stredopravých strán bolo možné včleniť aj našich bývalých kolegov z KDH. Mojím oponentom v politike nie je ani Vladimír Palko, ani Mikuláš Dzurinda, ale Robert Fico.
Oslabil odchod týchto štyroch poslancov z KDH a poslaneckého klubu vašu stranu? Na preferenciách sa to neprejavilo.
Na preferenciách KDH stagnuje, ale tie preferencie boli robené ešte keď v rebríčkoch nefigurovala nová strana. Nemyslím si, že to výrazne oslabí preferenčne KDH, ale to ako také oslabené určite je. Aj ľudsky, aj svojím potenciálom.
Kedy to oslabenie vzniklo?
Kríza sa začala tu, vo vedľajšej budove. (V Kultúrnom dome Andreja Hlinku v Ružomberku, pozn. red.) Po voľbách v júli 2006 rokovala Rada KDH. Strana sa rozhodovala, či ísť alebo neisť do vlády so Smerom. Bolo to veľmi tesne rozhodnuté hlasom predsedu, Paľa Hrušovského, že by sme sa mali pokúsiť zostaviť vládu s Robertom Ficom. Potom nás Fico odmietol, napriek tomu Rada vo vedľajšej miestnosti odhlasovala, že oceňuje len tých, ktorí chceli ísť s Ficom. Toto uznesenie, na ktoré už dnes nie je nikto hrdý, odštartovalo krízu v KDH.
Takže účasť na vládnutí s Ficom bola zásadným problémom, ktorý vyvolal rozkol v strane.
Strana, ktorá dlhé roky niesla zástavu alternatívnej politiky, pred dvomi rokmi akoby chcela postihovať tých, ktorí nechceli ísť s posledným vzopätím komunistov. Pokúsiť sa vytvoriť koalíciu so Smerom bolo rozhodnutie v rozpore s ideovým základom KDH. Bolo to strašne rozdeľujúce uznesenie. Potom sme ho nazývali myslím „ružomberský masaker“.
Prečo ste sa nepridali k odídencom?
V politike, aj keď to znie ako fráza, je dôležité dodržiavať sľuby. Keď sme mali posledný snem v Prešove, všetci povedali, vrátane kolegov, ktorí potom odišli, že akokoľvek dopadne snem, tak nikto z KDH neodchádza. Nie je problém splniť sľub, keď vám to vyhovuje. Splniť sľub je ťažké vtedy, keď vám to nevyhovuje. Čo vyčítam najviac mojím kolegom, ktorí odišli, je, že svojmu sľubu, ktorý dali verejne na sneme, neostali verní. To bol najzákladnejší dôvod, pre ktorý som z KDH neodišiel. Druhý bol ten, že štiepenie nás oslabuje.
Je SDKÚ dobrým politickým partnerom, alebo ide z vašej strany len o pragmatizmus? Nemáte veľmi na výber, či áno?
Čo to znamená dobrý politický partner? Ešte Ján Čarnogurský zvykol hovoril, že politika nie je o kamarátstve. Chodiť do minulosti a diskutovať, kedy, kto, na koho v SDKÚ alebo v KDH čo povedal, to naozaj vyhovuje len vládnej garnitúre.
Čiže hodnotovo ste si najbližší. A čo SMK?
SMK je etnická strana. Otázka je, či je dobré, že na Slovensku existujú dve etnické strany – SMK a SNS. Ale taký je fakt. SMK sa podľa mňa rozhodla dobrovoľne, že chce byť medzi vládnou koalíciou a opozíciou, čiže bude spolupracovať aj s jednými aj s druhými. Čo považujem za legitímny krok, ale v takom prípade nemôžem považovať SMK za základ jasnej alternatívy.
Viete si predstaviť reálnu spoluprácu potenciálnej predvolebnej koalície s konzervatívnymi demokratmi?
Viem. Ak chceme uspieť vo voľbách, tak by nemal žiaden stredopravý hlas prepadnúť.
Ako sa budete cítiť vo volebnej miestnosti počas prvého kola prezidentskej voľby, keď vám bude v hlave rezonovať rozhodnutie KDH voliť Ivetu Radičovú a na kandidačnej listine uvidíte meno František Mikloško?
Poviem to verejne, budem voliť Ivetu Radičovú. Došlo k dohode a keď raz dôjde k dohode, tak sa má plniť. Fero Mikloško prišiel do hry niekoľko mesiacov potom, a myslím si, že základný záujem je, aby vyhral iný kandidát, ako je dnešný prezident. To je podľa mojej mienky priorita. Ak síce prvé kolo Iveta Radičová prehrá, ale Gašparovičov náskok nebude nejaký veľký, tak je dosť možné, že pre druhé kolo nastane mobilizácia opozičných voličov. Ktorí si povedia, že už majú toho tí smeráci dosť - vládu, parlament, Ústavný súd. Ak bude rozdiel veľký aj v prvom kole, tak si myslím, že Gašparovič s prehľadom druhé kolo vyhrá. To nebude mať motivačný účinok. Preto si myslím, že nie je jedno, či tie hlasy v prvom kole rozdrobíme alebo nie.
Je podľa vás pre Európu väčším nebezpečenstvom islam alebo sekularizmus?
(Ticho) Nevedel by som to asi porovnať. Dnes je na Slovensku určite aktuálnejším nebezpečenstvom sekularizmus. V niektorých krajinách už začali uplatňovať imigračnú politiku tak, aby sa ten problém nezväčšoval, aj keď moslimské komunity v Nemecku, vo Francúzsku, v Británii sú pomerne početné. Preto si myslím, že akútnejší problém je sekularizmus, snaha vytlačiť akékoľvek zmienky o Bohu, o viere, o cirkvi z verejného života. Ako to bolo za komunizmu, choďte do kostolov, tam sa môžete modliť, ale nehovorte nám o viere vo verejnom živote. To je nebezpečné.
Sme na to pripravení?
Tá diskusia bude ťažká, ale neviem, či sme na ňu pripravení aj ako ľudia a neviem, či je na to pripravená na Slovensku cirkev. Tém v sekularizácii je pomerne veľa, niektoré sú legitímne, napríklad otázka oddelenie financovania cirkvi od štátu, iné sú snahou vytláčať všetky hodnoty, ktoré presadzuje cirkev z verejného života.
O INTERRUPCIÁCH, JANE TUTKOVEJ A SARAH PALIN
Myslíte si, že interrupcie sú témou súčasnej kresťanskej demokracie a škodia či neškodia preferenciám?
Návrh novely interrupčného zákona sme dali už niekedy koncom minulého roku. Parlament ju stále odsúval a nakoniec o nej hlasoval niekedy na jar a zamietol ju. Jej cieľom nebolo zakázať interrupcie, to ani nie je priechodné a môžeme diskutovať o tom, či to má byť najväčší cieľ kresťanskej politiky. Jej cieľom bolo, aby žena, ktorá žiada interrupciu, bola adekvátne poučená nielen o rizikách interrupcie, ale aj o tom, aké sú alternatívy. Ako je možnosť pomôcť v gravidite, utajený pôrod, možnosť rýchlej adopcie. Jednoducho keď má ťažkú situáciu, že jej je možné pomôcť tak, aby sa rozhodla nie pre potrat, ale pre pôrod. Nie pre smrť, ale pre život. Kto by bol proti? A naozaj, v rozprave nikto nevystúpil, ani tí najväčší liberáli. V novele sa nič nezakazuje, ale hovorí, že my preferujeme život. Napriek tomu absolútna väčšina poslancov HZDS a SNS nehlasovala za novelu. Ich strany sa hlásia ku kresťanstvu. Pár hlasovalo za. Napriek tomu Konferencia biskupov Slovenska neprijala žiadne stanovisko. Beriem na vedomie. Čítal som viaceré výpovede žien, ktoré podstúpili interrupciu a ktoré povedali, že pokiaľ by vedeli o možnostiach, ktoré už dnes sú, tak by na interrupciu nikdy nešli.
Lenže o tom zrejme nevedeli. Nikto im to asi nepovedal.
Urobili interrupciu na počkanie a bolo po všetkom. Určite sa budeme usilovať ten návrh novely ešte raz v parlamente presadiť. Bolo by dobre, keby sa do toho zapojila širšia kresťanská komunita, aj kresťanské cirkvi, ktoré pre mňa v tejto veci z ťažko pochopiteľných príčin pomerne pasívne.
Podporili alebo nepodporili by ste návrh alebo nejaký zákon, ktorý by sa zasadzoval o zákaz interrupcií?
Poviem všeobecne čo si myslím o právnej úprave interrupcií. Našou povinnosťou nie je urobiť absolútny zákaz a prípadné porušenie trestať najprísnejšími trestami. Keď mal na levočskej hore tento rok kázeň kardinál Schönborn, tak povedal niečo podobné. Je potrebné urobiť prísnejšiu právnu úpravu. U nás je jedna z najliberálnejších v Európe. Povoľuje vykonanie interrupcie v prvom trimestri na žiadosť ženy. Z akéhokoľvek dôvodu.
Čo s tým?
Treba pristúpiť na kompromisnú úpravu. Nebude ideálna, ale bude zachraňovať oveľa viac ľudských životov a bude presaditeľná. Musíme ju presadzovať formou, ktorou si získame ľudí.
Jana Tutková je okej?
Nech robia neziskové organizácie aj takú svojráznejšiu kampaň ako robí Jana Tutková. Mám voči tomu určité výhrady, ale je fajn, keď je v tejto komunite pluralita. Ale mali by sme robiť veci, ktoré reálne pomôžu zachraňovať ľudské životy. Napríklad informovaný súhlas. Možno je to malý krôčik, ale má reálny potenciál zachraňovať ľudské životy. Absolútne riešenie, ktoré nie je presaditeľné na najbližších päťdesiat rokov, nemá veľký význam. Sú to iba gestá.
Jana Tutkovú bola kongrese Rodina a médiá. Hovorila, že rovnako aj pro-life potrebuje marketing. Aký marketing by ste chceli použiť vy možno pri tejto téme, alebo aj pri iných?
Musíme mať jasnú a konzistentnú argumentáciu. „Veď samozrejme, že žena má právo sa rozhodnúť, ale len dovtedy, kým prebehne pohlavný styk. To je samozrejmé,“ hovorí v jednom rozhovore Jana Tutková. No dobre, a v prípade znásilnenia sa nerozhoduje. No joj, v prípade znásilnenia je to iné. Tým chcem povedať, aby sme sa vlastnými argumentmi nechytali do pasce, keď presadzujeme absolútne riešenia. Sú extrémne prípady, ktorých je možno len veľmi málo, napríklad žena po znásilnení, alebo ťažko poškodený plod alebo ohrozené zdravie ženy. Tieto prípady vždy pútajú najväčšiu pozornosť verejnosti a samozrejme aj médií. My by sme sa nemali nechať vmanévrovávať do polohy extrémistov. Naopak – hovoriť, že extrémisti sú tí druhí. Tí, ktorí považujú dnešný platný právny stav za vyhovujúci. Za kompromisný, ktorý je v strede. On je ale na extréme.
V čom je extrémny?
Asi pred polrokom, potom ako Ústavný súd rozhodoval o kauze interrupcií, bol robený prieskum, ktorý publikoval denník SME. Ľudí sa pýtali, za akých okolností si myslia, že by mali byť interrupcie už zakázané. Prvá otázka bola, či by mali byť zakázané v prípade znásilnenia. Málinko ľudí bolo za. Možno desať percent. V prípade ťažkého poškodenia plodu bolo za tiež okolo dvanásť percent ľudí. Keď sa ale opýtali, či by mali byť povolené v prípade sociálnych dôvodov, tam to už bolo pol na pol. Pritom náš platný stav nielenže umožňuje urobiť interrupciu v prípade sociálneho dôvodu, ale kedykoľvek. Dnešný platný právny stav nevyhovuje väčšine ľudí. Sú proti nemu. Preto si myslím, že forma, ktorou budeme prezentovať túto otázku, je veľmi dôležitá.
Je zmluva o výhrade vo svedomí mŕtva alebo sa k tomu plánujete ešte vrátiť?
Výhrada vo svedomí u nás zakotvená je. Aj v zákone o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Lekári majú toto právo a aj ho využívajú. Veľká polemika, ktorá vznikla okolo zmluvy o výhrade vo svedomí bola podľa mojej mienky čisto politickou polemikou. Pripravená zmluva neurobila nič iné, len akoby na úrovni medzinárodnej zmluvy fixovala platný právny stav. Nerobila nič nadštandardné, len fixovala to, čo je v platných zákonoch. Samozrejme, že dnes je možné tie platné zákony kedykoľvek zmeniť, a ministerstvo zdravotníctva sa pred časom usilovalo výhradu vo svedomí zo zákona vyčiarknuť alebo veľmi zoslabiť.
Je šanca, že zrušia výhradu vo svedomí, keď sa tak bránili prijať medzinárodnú zmluvu?
Jeden pokus už mali. Potom ustúpili, pretože sa ozvali aj cirkvi, aj opozícia.
Čo hovoríte na Sarah Palin?
Sarah Palin je konzervatívna politička aj v oblasti etiky, aj v oblasti tém ako sú napríklad interrupcie, registrované partnerstvá. Bol by som však veľmi ďaleko od toho, aby som vedel verejne vyhlasovať, čo bola Božia vôľa a čo nie. Ale na druhej strane musím povedať, že Sarah Palin sa mi ako politička celkom páči. McCain si zvolil ju aj preto, aby uspokojil kresťanské krídlo v strane, ale na druhej strane tiež preto, aby získal voličov Hilary Clintonovej. Voľby budú veľmi vyrovnané. Dávam McCainovi veľké šance.
O RODINE A MÉDIÁCH
Pred časom sa konal v Ružomberku Kongres Rodina a médiá. Veľa sa hovorilo o vplyve médií na rodinu. Ak by ste boli medzi prednášajúcimi, hovorili by ste o negatívach alebo skôr pozitívach zo strany médií na rodinu?
Asi o pozitívach. Samozrejme, vždy je to na rodine, ako si bude médiá filtrovať, vyberať. Koniec koncov, médiá budú mať stále významnejšiu úlohu. Sústrediť sa na to, čo negatívne môžu ponúkať, nemá veľký význam, lebo nám to nijako nepomôže. Naopak, musíme byť aktívni. Žijeme v pluralitnej spoločnosti, keď nebude počuť náš hlas, tak bude počuť hlas liberálny. Aj v médiách.
Aký je váš názor na kresťanské médiá? Je tu síce .týždeň, ktorý je konzervatívny, ale určite nie kresťanský.
Nie je úplne čisto kresťanský, alebo čisto konfesionálny, ale je to časopis, ktorý je v zhode s tradičnými hodnotami. Nemusí byť vyhranený konfesionálne, práve tým, že nie je naviazaný na cirkev, môže byť aj k cirkvi alebo k niektorým jej predstaviteľom viac či menej kritický. Je to vec miery. Nemyslím si, že by sme mali mať len médiá naviazané na Cirkev, ako sú Katolícke noviny, ako je rádio Lumen a teraz nová televízia. To je fajn, že sú. Je fajn, že ich cirkev založila, že ich podporuje, ale ich záber je pomerne úzky.
Súhlasíte s tvrdením Roberta Fica, že médiá v súčasnosti suplujú opozíciu?
To si nemyslím. Vzťah politikov a médií je vždy trochu napätý. Nemyslím si, že by médiá chválili opozíciu. V každom štáte je prioritným predmetom kritiky vláda, lebo tá vládne. Ak ide niekto do vlády a myslí si, že by médiá mali kritizovať opozíciu, tak asi prišiel z nejakej inej krajiny.
"Slovenská televízia aj spravodajstvo je zmanipulované."
Je to podľa vás s STV také zlé?
Áno, je to zlé. Ale v zásade ma to až tak veľmi nezaujíma aj preto, že má nízku sledovanosť, jej dosah je pomerne obmedzený. Iná otázka je, že sa všetci skladáme zo svojich peňazí na jej existenciu. Potom je tu otázka na čo je taká televízia, keď neplní svoju verejnoprávnu funkciu aspoň v niektorých oblastiach. Slovenská televízia aj spravodajstvo je zmanipulované.
Myslíte si, že súkromné televízie presadzujú tiež nejaký svoj zámer?
Neviem, ale keď hovoríme o spravodajstve, podľa mojej mienky sú komerčné televízie nestranné. Je pravdou aj to, že mnohí novinári nemajú adekvátne vzdelanie, idú po povrchu, nerozumejú veci. Paušálne by som novinárov nezatracoval. Aj keď v tomto som trošku v konflikte záujmov, keďže aj moja manželka je novinárka. Reakcie dnešnej vládnej garnitúry k médiám sú však skratové. Zrejme mnohí vyrastali a žili v dobe, keď kritizovať papalášov bolo neprípustné a hrozila za to basa.
Spomínali ste vašu manželku. Vy ste vlastne čítankový príklad rodiny a médií.
Áno, je to zaujímavé. Pre mňa je manželka takým najbližším poradcom a nielen preto, že je novinárka. Mnohé veci spolu konzultujeme. Je to úplne normálne. Na druhej strane pri výkone svojej profesie ju to trošku obmedzuje. Preto odišla aj z televíznych obrazoviek, aby nebola v konflikte záujmov, čo si veľmi cením.
Lukáš Melicher, Andrea Šalková, Matúš Demko
Foto: Pavol Rábara (1), Mária Melicherčíková (3) a Martin Magda st. (1)