Som fanúšik starého dobrého poriadného a hlasného metalu. Generalizovanie je mi proti srsti. Preto nemôžem tvrdiť, že metal je proti Bohu. Ale netvrdím ani, že nie je. Ako to teda je?

Metal je druh rockovej hudby, z ktorej sú odstránené tzv. bluesové vplyvy. Je to na trošku dlhšiu diskusiu, ktorú tu nechcem začínať. V podstate metal spoznáme tak, že je "tvrdý", sú v ňom kvalitné bicie a spev sa často podobá revu speváka. Z týchto príčin mnohí ľudia považujú metal za dielo Satana. Ale ja si to nemyslím. 

1. Agresívna hudba

Agresívna hudba vraj podľa niekoho narúša vnútorný pokoj človeka. To síce pre niekoho môže byť pravda, ale vonkoncom to nemožno generalizovať. Sme ľudia a každý je iný. Čo niekoho rozrušuje, iného môže upokojovať. Keď sa ma zmocní hnev, prvé čo urobím je, že si na 120 decibelov pustím poriadnu Metallicu. Vyvrieskam sa a hnev sa pominie. Generálne tvrdenie, že metal narúša psychiku človeka je asi taký blud, ako keby niekto tvrdil, že najlepšie jedlo na svete je paradajka, lebo jemu chutí najviac. Tudle. Ja paradajky nenávidím. 

2. Náboženstvo je o tichu

Neviem, odkiaľ sa vzal tento mýtus, ale keď si predstavím na začiatku nášho letopočtu 30 ročného Krista, ako chodí medzi 5000 mužmi a rozpráva o Božom kráľovstve, napadá ma len to, že si asi sotva brblal potichučky popod nos. Určite musel hlasno rozprávať, možno až kričať, aby z jeho vyučovania aspoň niekto niečo mal. Mikrofóny vtedy, na počudovanie, neexistovali. Posvätné ticho (Sanctum Silentium) má v duchovnom živote, samozrejme, tiež svoje nezastupiteľné miesto, ale byť kresťanom neznamená, že nemôžem prísť do styku s hlukom väčším ako 60 decibelov. 

3. Texty piesni hovoria o smri

Áno, často hovoria o smrti a čo má byť? Smrť sa nás týka všetkých, či si to chceme priznať, alebo nie. Skôr, či neskôr zomrieme. Okrem toho, celá Biblia hovorí o smrti. Od prvého hriechu, Kain a Ábel, potopa za čias Noema, patriarcha Abrahám, ktorý mal obetovať (čiže zabiť a spáliť) svojho syna Izáka, cez vraždenie hebrejských chlapcov v Egypte, časy sudcov, časy kráľov, rozpad Izraelského kráľovstva, Machabejci, vraždenie chlapcov pri Kristovom narodení, až po ukrižovanie Krista na kríži. Celá Biblia je vyslovene popretkávaná smrťou. Ale to ešte nemusí byť nič zlé. Tuším, že to bol sv. Tomáš Akvinský, ktorý mal na svojom pracovnom stole umiestnenú lebku. Odtiaľ pochádza to známe "Memento Mori" - pamätaj na smrť. Smrť sa nás týka a všetkých nás čaká, bezohľadu na to, ako sa budeme tváriť, že to tak nie je... Ide len o ten prístup, ako smrť berieme. Berieme ju azda ako koniec všetkého? Alebo ju berieme ako znovuzrodenie sa pre nový život? Odpovedzme si sami vo svojom vnútri. 

4. Texty piesni hovoria aj o mýtyckých a neexistujúcich postavách. 

To nepopieram. Popieram len to, že by to automaticky muselo byť v protiklade s kresťanstvom. Ak áno, potom mojich rodičov zrejme čaká najhlbšie zatratenie. Ako dieťaťu mi totiž čítali rozprávky, napríklad tú o medovníkovej chalúpke. Bola tam jedna taká neexistujúca ježibaba, ktorá čarovala (okultistka jedna, ech!). Podľa vyššie uvedenej (ne)logiky sa teda dopustili podlej vierolomnosti, za to si predsa musia zaslúžiť exemplárny trest!

5. Metal priamo, či nepriamo vzýva Satana

Opäť to generalizovanie. Nikde nepopieram, že existujú metalové skupiny, ktoré naozaj vzývajú Satana. Ale rovnako existuje aj tzv. whitemetal, teda kresťanský metal. Či sa to niekomu páči, alebo nepáči, je to silný evanjelizačný nástroj, pre cieľovú skupinu ľudí (satanských metalistov). Tí su navyknutí na tvrdú muziku a ospevovanie Satana. Mnohí z nich ale zistili, čo je to skutočný život s Kristom. Je lepšie ponúknuť im tvrdú hudbu s kresťanským textom, ako nič. Tým samozrejme netvrdím, že whitemetal je hudba, ktorá má znieť pri omši namiesto žalmu, tvrdím ale, že v živote je to lepšie ako nič. Na také bežné počuvanie počas voľného času - prečo nie? 

No a potom tu samozrejme máme neutrálne kapely, ani kresťanské, ani satanské. Tých je asi najviac. Hrajú a spievajú o hocičom... o láske, zrade, smrti, o živote, radosti, o prírode. Stačí si len vybrať. Treba ale vyberať obozretne, text nie je jediné kritérium, ktoré robí hudbu dobrou, alebo zlou. Ale je jedno z najdôležitejších kritérií.

Túto problematiku by som zhodnotil teda tak, že každý, čo generalizovane tvrdí, že metal je dielo Satana, si pod pojmom metal predstavuje asi jedine pentagramy na krku a ovčie hlavy napichané na koly. Skutočnosť je ale iná... 

Na záver niekoľko ukážok mojej obľúbenej tvorby. Pustite si a povedzte, či toto môže byť niečo protikresťanské... 

Sonata Arctica - My Land (Moja krajina). Moja obľúbená fínska power metalová kapela. Text pojednáva o krásnom kuse prírody, ktorý bol napadnutý "cudzincom". Tento cudzinec bráni človekovi v tom, aby si mohol krásnu krajinu užívať. Žeby krásna krajina bol obraz raja a cudzinec obrazom diabla? Ktovie... :) 

Sonata Arctica - Wolves die young (Vlky umierajú mladé). Moja druhá obľúbená pieseň od tejto kapely. Text je vlastne prerozprávaním Andersenovej rozprávky "Cisárové nové šaty", pričom symbolický obraz je umiestnený do obdobia stredovekého stavovského života pod tyranským panovníkom. 

Metallica - Master of pupets (Pán bábok). Metallica je známa asi každému človekovi na svete. Je to trashmetalová kapela, patriaca do tzv. Veľkej trashovej štvorky. Samotný James Hetfield o tejto piesni tvrdí, že je o závislosti na drogách a narkomanskom pokazenom živote. Ja však v tom texte vidím aj hblší význam, ako len drogy. A to varovanie pred paktovaním so zlým duchom. 

Antestor - Via dolorosa (Krížová cesta). Na záver niečo pre tvrdé nátury. Ide o whitemetalovú kresťanskú kapelu. Muzika a texty sú tvrdé, nič pre slabšie povahy. Napriek vonkajšiemu zdaniu ide o kresťanskú hudbu.