Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
25. apríl 2021

Zápisky z trolejbusu

Ako slušný chlapec pre vulgarizmy o prémie prišiel

Vymenil stavebnú firmu za šoférovanie bratislavskej MHD. Odkedy vozí ľudí, objavila sa v ňom túžba tvoriť poviedky, ktoré uverejňujeme na pokračovanie. Dnes o nezvyčajnej reakcii.

Ako slušný chlapec pre vulgarizmy o prémie prišiel

Ilustrácia: Jan Heralecký

Posledná nočná jazda končiacej sa služby má svoje čarovné špecialitky. Zväčša prebieha na hranici technických možností zvereného stroja a elektrického vedenia na príslušnej trase. Paličky sa pri maximálnej možnej rýchlosti len tak zľahka dotýkajú drôtov, cez ktoré preteká čoraz bližšie k polnoci svižnejší prúd. Sem-tam sršiace iskry od konca palíc dávajú vonkajšiemu pozorovateľovi svištiaceho trolejbusu skutočný pocit sviežosti.

Úloha znie: prísť včas, odovzdať zázrak techniky vo vozovni a dostihnúť nočný spoj, pretože ak sa omeškám, môžem čakať ďalšiu polhodinu na nasledujúci a po poslednom nestihnutom nočáku už ostáva len prizvať k spolupráci taxík.

Na konečnej na Trnávke netrpezlivo čakám na predpísanú minútu odchodu s túžobne očakávaným, rozžiareným cieľom „Vozovňa“. Na východiskovej zastávke sa rozprávajú dve staršie dámy. Pri lúčení zostávajúca dáma fľochla pohľadom na moju tabuľu s nápisom „Vozovňa“ a znalecky informovala odchádzajúcu priateľku: „Anička, a drž sa, pán šofér sa bude ponáhľať.“ Asi 80-ročná Anička sa statočne držala a pri vystupovaní s úsmevom zakývala.

Slušný, tichý kolega Jožko také šťastie nemal. Býva mimo mesta, kde ho s manželkou čakajú aj dve malé deti, a okrem nočáku musí stihnúť aj posledný vlak, pretože v opačnom prípade svoj denný zárobok odovzdá taxikárovi. Stíha. Nikde nikto. Ale nie! Na Sokolskej sa chystá nastúpiť vyzývavo oblečená slečna na vysokých štekloch a nie práve vkusne namaľovaná. V jednej ruke žiariaci tablet a v druhej vybíjaná kabelôčka.

Nastupuje veľmi pomaly a duchom, vďaka technike, niekde úplne inde. Len čo je dnu, dvere sa zaklapnú a šťavnatý prúd dáva bzučiacemu stroju svižný pohyb. To však našu cestujúcu s plnými rukami a duchom neprítomnú zaskočilo a rozplesla sa na podlahe v prázdnom salóne ako prezretá paradajka…

„Hovädo, čo robíš?!“ nechala sa počuť.

Inzercia

S každou omeškanou sekundou sa Jožkovi vzďaľuje vlak domov. Obava z meškania a zlosť z práve sa zrodeného problému vyvolali spontánny nekontrolovaný výkrik: „Máš tam plnú p… tyčí, tak sa k…. drž.“

„Budem sa na teba sťažovať, ty hovädo.“

Dnes idem spolu s Jozefom v nočáku a čítam si sťažnosť, do ktorej mi dal nahliadnuť. Bola v nej situácia opísaná očami rozpleštenej cestujúcej, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Nie som žiadna k…., som riadne registrovaná a platím dane.“

A tak slušný chlapec nakoniec o dennú mzdu predsa len prišiel. Nešla taxikárovi, ale do fondu zamestnávateľa ako trest za vulgárne správanie. A ja stále neviem, kto bol vinník a kto poškodený.

V každom prípade vás prosím: keď cestujete hromadnou dopravou, držte sa, pretože tyčí na držanie, ako sme sa práve dozvedeli, je tam dosť.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame