Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
21. marec 2021

Zápisky z trolejbusu

Má výchova fungovať ako električka, autobus či trolejbus?

Vymenil stavebnú firmu za šoférovanie bratislavskej MHD. Odkedy vozí ľudí, objavila sa v ňom túžba tvoriť poviedky, ktoré uverejňujeme na pokračovanie. Napríklad o typoch výchovy podľa vozidiel MHD.

Má výchova fungovať ako električka, autobus či trolejbus?

Flickr/Jay Hsu

Na rušnej križovatke neskôr poobede sa mamička s dieťatkom chystá prejsť cez priechod. Blik – naskočí zelený panáčik a mamička s prázdnym kočíkom nenáhlivým krokom vchádza na zebru.

Dieťa vo veľkosti bábiky nechala na chodníku. V strede cesty sa otočí a pokojne niečo povie dieťatku, ktoré sa naveľa vybralo za ňou. Mamička pokračuje v prechode cez zatiaľ pokojné riečisko.

Bábo ju neisto nasleduje, ale to už červený panáčik hlási, že o chvíľu budú mať zelenú iní. Mne a myslím, že aj ostatným pozorovateľom, začal pomaly stúpať adrenalín v krvi. Mamička prešla, otočila sa ako spiaca princezná a opäť dohovára človiečikovi. Dieťa chvíľu stojí, potom zasa neisto postúpi a zasa zostane stáť. Ale to už autá majú zelenú. Tí, čo vidia, čo sa deje, stoja a gestikulujú na matku, že by bolo načase dieťatko zobrať z cesty.

V jazdnom pruhu, v ktorom nikto doteraz nestál a bol posledný pred koncom priechodu, sa zrazu objaví auto, a pretože vodič dieťa nevidí, prefrčí na zelenú medzi matkou a nevideným dieťatkom malému tesne pred nosom.

Vynervovaní šoféri a aj okolití pozorovatelia začali upadať do infarktových stavov. Vtedy mamička rýchlosťou naobedovanej korytnačky vošla do vozovky a opäť bolo vidieť pokojnú gestikuláciu pier a potom, konečne, dieťatko šťastne prešlo na druhú stranu. Všetkým pozorovateľom sa uľavilo. Autá vrátane mňa sa začali opatrne pohýnať… Kútikom oka som ešte zahliadol, ako sa na ďalšom priechode začína opakovať ten istý scenár.

Rýchlo som sa odvrátil a ešte s knedľou v hrdle som rozmýšľal, čo som to vlastne videl, čoho sme to boli svedkami.

Prepáčte, prosím, moju profesionálnu deformáciu, kladiem si však otázku: Ako má výchova vyzerať? Ako električka, ako autobus alebo ako trolejbus?

Inzercia

Pamätám si na jasnú výchovu oslobodenú o slobodné otázky s jasnými pravidlami, ktoré stačilo dodržiavať. Veľa sa nepýtať, pretože bolo všetko viac-menej jasné. Toto je biele a toto je čierne. Bodka. To bola a je, podľa mňa, električka. Výchova s presnými a prísnymi pravidlami – to je električka, ktorá sa pohybuje po určených koľajniciach, a akékoľvek vybočenie, vykoľajenie bolo a je považované za zlyhanie. Pripravené koľaje boli na jednej strane obmedzením, na druhej strane akýmsi bezpečným receptom na dojazd do jasného cieľa.

Dnes vnímam výchovu pripomínajúcu autobus, ale bez grafikonu, bez cestovného poriadku.

Do nádrže sa vlieva energia, ale cestu si hľadaj, dieťa moje, ako to cítiš, choď, kade si myslíš, tvoja skúsenosť je to najcennejšie, čo môžeš pre život získať. Žiadna mapa, žiadny obmedzujúci cestovný poriadok. A potom stretávame do seba narážajúce luxusne vybavené sólo busy, ktorým ani nenapadne, že by bolo dobré spolupracovať a občas aj niekoho odviezť. Tvrdo do seba narážajú pri razení si vlastnej cesty. Voľnosť bez zdanlivo obmedzujúcich pravidiel – to je v mojich očiach autobus.

Zmysluplné pravidlá s toleranciou pre vlastný rozvoj a s priestorom pre toleranciu pre iných – no to je predsa trolejbus. A podľa môjho názoru je to vhodný vzor pre výchovu. Jasné základné pravidlá s poukázaním na zdroj, ale s dostatočným priestorom na vlastnú cestu. Každý z nás je jedinečný, každý z nás je originál, aj to dieťa, ktoré je súčasťou mojej rodiny, aj to dieťa, ktoré sa mi priplietlo do cesty. Z dieťaťa na priechode možno vyrastie bezcitný dravec, ktorý nebude schopný podať ruku ani rodičovi – učiteľovi, ani svojmu dieťaťu, pretože na rukách sú predsa najdôležitejšie lakte.

A práve elektrické vedenie pre trolejbus je to, čo dáva životodarnú energiu a smer a súčasne dostatočný priestor na vlastné porozumenie cesty, po ktorej idem.

Ak vás Zápisky z trolejbusu zaujali, ďalšie príbehy si môžete prečítať aj v dvoch knižných verziách.

Odporúčame