Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
14. marec 2021

Zápisky z trolejbusu

O jazde, pri ktorej pani Poranená pera dostala mentolový cukrík

Vymenil stavebnú firmu za šoférovanie bratislavskej MHD. Odkedy vozí ľudí, objavila sa v ňom túžba tvoriť poviedky, ktoré uverejňujeme na pokračovanie. Dnes o novom autobuse pokrstenom krvou.

O jazde, pri ktorej pani Poranená pera dostala mentolový cukrík

Flickr/Alberto_VO5

Čakám na konečnej na svoj dnešný stroj. Vysmiaty parťák, ktorému sa práve končí služba, prichádza a oznamuje mi: „Máš nový stroj, nieže ho rozbiješ.“

„Však vidím.“

„Ale on je úplne nový, dnes je na svojej prvej vychádzke.“

„ Aha, patrilo by sa ho pokrstiť.“

„No, veľmi to neprivolávaj, áut je dnes na cestách až-až, taký dobrý piatok.“

Všímam si nuansy novej mašinky a niektoré aj zapíšem do knihy, nech ju v dielni doladia. Ale brzda, tá je ostrá ako britva. „Tak v mene dopravného podniku – vpred.“ Ideme. Ide to. Zatiaľ.

Po piatich hodinách sa vo večernej špičke zomlela nečakaná situácia a reflexne som skočil na brzdu.

A keď mi to došlo, už bolo neskoro. V nemilosrdnom zrkadle som videl, ako išli všetci cestujúci pod taktovkou fyzikálnych zákonov, jednotne a rázne vpred. Prílišná rázna jednota neveští nič dobré. Dokotúľali sme sa do zastávky. Teraz sa rozhodne, čo bude nasledovať…

Vstupujem medzi sústredené pohľady a hlavou mi preblesli pokyny a rady zo školení. Zastaviť, zistiť situáciu, odstaviť voz, zavolať dispečerov, sanitku… potom budú nespokojní cestujúci, jeden spoj tým pádom vynechá, mňa čakajú sankcie… Avšak neriešená situácia, na ktorú sa v budúcnosti bude niekto sťažovať, bude mať ešte horšie následky. Čo teraz? Školiteľ nám povedal, že keď bol on vodičom, hľadal možnosť, ako ľudským spôsobom komunikovať s cestujúcimi. A to práve v kritických situáciách. Ľudský spôsob však býva dosť často neľudský.

„Veľmi sa vám ospravedlňujem za prudké zabrzdenie, zľakol som sa nečakanej prekážky. Prepáčte. Je niekto z vás zranený?“

„No tak ja som si strašne buchla ruku, aha, no hrozné, ako to jazdíte?“

„Pani, ospravedlňujem sa vám, prepáčte, zavolám sanitku?“

„Neviem, ale hrozne som sa buchla.“

Bleskovo odhadnúť situáciu.

Pani sťažovateľka so zdvihnutou hlavou a s jastrabím pohľadom monitorovala okolie a zjavne hľadala spojenca, čo na to ostatní. Popritom rozhadzovala rukami a vyjadrovala hnev, ktorý zrejme v sebe už dlhší čas nosila a konečne bol dôvod ho ventilovať. Buchnutá ruka vo vzduchu opisovala dirigentské gestá, preto som pani Jastrabí Pohľad zaradil medzi tie dámy, ktorým prekáža vo dne slnko a v noci tma. Vybavené. Zatiaľ.

Inzercia

„Je ešte niekto zranený?“

Staršia pani s nákupnou taškou na kolieskach si servítkou utierala rozrazenú peru.

Tak, už je voz pokrstený – krvou.

Keďže pera ráči krvácať vždy viac, ako sa patrí, ošetril som panej peru a vidím, že ranka je skutočne malá. Pani som objal, pošepkal jej znovu ospravedlnenie, a pretože ostatní sa tvárili prívetivo, vrátil som sa do svojej klietky a vnorili sme sa do prúdu svetiel. Striehol som, kedy pani vystúpi. Autobusová stanica – medzi cestujúcimi, ktorí ukončili našu spoločnú púť, bola aj naša poranená.

S mentolovým cukríkom v ruke som vyskočil za ňou: „Milá pani, prepáčte, veľmi ma to mrzí, ste v poriadku?

„Áno.“

„A môžem vám dať takýto cukrík?“

„Ale nie, netreba. Ukážte? Áno, ten poznám, ďakujem, vezmem si. A už si nič z toho nerobte, veď to je len stroj,“ povedala už s čistou nekrvácajúcou perou.

A ideme na konečnú s novou várkou cestujúcich a ja rozmýšľam, čo bude ďalej. Moje správanie bolo proti predpisom. Vzišlo kdesi zvnútra, jednoducho mi to napadlo ako prvé. Nuž, uvidíme, či to je koniec epizódy. Stačí jedna sťažnosť a nepríjemnosť, ktorá vyjde draho, je na svete.

Uvidíme. Uvidíme, či pani Jastrabí Pohľad nevymyslí nejaký srdcervúci príbeh o smrteľnom zranení, pretože Poranená Pera je asi v poriadku. Uvidíme, či ľudský prístup je to, čo v skutočnosti robí ľudí ľuďmi.

Rozmýšľam, prečo ľudia potrebujú predpisy.

Rozmýšľam, prečo ľudia porušujú predpisy.

Neviem.

Ak vás Zápisky z trolejbusu zaujali, ďalšie príbehy si môžete prečítať aj v dvoch knižných verziách.

Odporúčame