V sobotu 6. marca ubehol už rok od potvrdenia prvého pozitívneho prípadu na koronavírus SARS-CoV-2 na území Slovenska. Odborníkov sme sa preto opýtali:

Čo bol podľa vás najlepší a, naopak, čo najhorší krok v našom ročnom zápase s pandémiou koronavírusu? Prečo?  

Viacerí sa zhodujú, že najlepším krokom v boji s pandémiou bola prvotná rýchla reakcia, zatvorenie krajiny a riadenie krízy počas prvej vlny. Medzi najhoršie kroky zas radia preceňovanie antigénových testov, komunikáciu zo strany vlády i nekoncepčný prístup k riešeniu situácie najmä v priebehu druhej vlny.

Tu je krátky výber z ich odpovedí:

Richard Kollár, matematik

• Najlepší krok: Promptná reakcia úplne na začiatku.
• Najhorší krok: Od zanedbania posilnenia RÚVZ, neefektívneho celoplošného testovania po nečinnosť po dlhé zimné týždne až po súčasnosť v dátovej tme.

Peter Visolajský, lekár

• Najlepší krok: Spustenie permanentného krízového štábu.
• Najhorší krok: Keď boj s pandémiou plne prevzali do rúk politici.

Martin Šuster, ekonóm

• Najlepší krok: Vstup do EÚ v roku 2004, bez nej by sme asi boli medzi poslednými, ktorí si objednávali vakcíny.
• Najhorší krok: Celkový prístup k riešeniu pandémie – riešime vždy len akútne problémy na deň, dva či týždeň. Nemyslíme strategicky na niekoľko mesiacov či rokov vopred.

Vladimír Krčméry, infektológ

• Najlepší krok: Najskoršie otvorenie očkovania v Európskej únii na Druhý sviatok vianočný.
• Najhorší krok: Neskoré zatvorenie vonkajších hraníc na jeseň.

Ivan Bošňák, dátový analytik

• Najlepší krok:  Septembrové a októbrové kroky k obmedzeniu mobility, zavedenie izolácie a zákaz organizovania podujatí, kde sa nákaza šírila.
• Najhorší krok: Opakovane nezmyselné zatváranie škôl opäť celoplošne a hlavne ich neotváranie po Veľkej noci pred rokom.

Miloslav Bahna, sociológ

• Najlepší krok: Naša rýchla a opatrná reakcia na prichádzajúcu pandémiu na jar 2020.
• Najhorší krok: Spôsob, akým premiér Matovič oznámil a realizoval prvé celoplošné testovanie v októbri.

Martin Smatana, analytik

• Najlepší krok: Expresné uzavretie krajiny počas prvej vlny.
• Najhorší krok: Obsesia s plošnými antigénovými testami.

Peter Škodný, bývalý šéf permanentného krízového štábu

• Najlepší krok: Veľmi skoré uzavretie hraníc počas prvej vlny.
• Najhorší krok: Oznámenie, že modrý papierik ako negatívny výsledok antigénového testu je lístok k slobode.

Richard Kollár, matematik, zakladateľ iniciatívy Veda pomáha – COVID-19

Najlepší krok: Promptná reakcia úplne na začiatku. Najprv zo strany univerzít a mesta a neskôr vlády na dáta zo susedných krajín. Jasná komunikácia opatrení, vďaka ktorým sme počas pandémie zvládli aj výmenu vlády. Kroky, ktoré nás dostali medzi najlepšie krajiny na svete bez toho, aby sme mali drakonický režim. 

Najhorší krok: Je ich viac a sú kumulované jeden po druhom od augusta 2020 po dnešok. Od zanedbania posilnenia RÚVZ či neefektívneho celoplošného testovania po nečinnosť po dlhé zimné týždne až po súčasnosť v dátovej tme. Ale najhorším opatrením je asi suverénne komunikácia opatrení. Komunikácia dospela do bodu, keď už právnici ani nie sú schopní detailne napísať dohodnuté opatrenia, keď sa v nich stráca samotné ministerstvo. Keď dôvera, najdôležitejšia zložka boja s pandémiou, úplne absentuje. 

V tomto bode už väčšina obyvateľov nedôveruje vôbec tomu, že naše (deravé) opatrenia dokážu efektívne zlepšovať epidemickú situáciu. Napriek množstvu opatrení tak bežní ľudia nerozumejú ani základným princípom, že najdôležitejšie je chrániť sa pred blízkymi, keď sa s nimi stretávame v interiéroch.

A tak Slovensko žije dve reality, jednu v televízii a na tlačovkách, kde sa krvopotne bojuje s pandémiou najlepšie v maskáčoch či pred vojenským lietadlom alebo vrtuľníkom, a druhú doma, keď sa rúška nosia na ochranu pred nebezpečím len od neznámych ľudí, kde sa ruky derú dezinfekčnými prostriedkami v obchodoch a na druhej strane sa doma oslavuje so vzdialenou rodinou či susedmi a rúška sa skladajú vždy, keď sa ľudia stretávajú s tými, ktorých poznajú, však tí by nás predsa nenakazili ako neznámi v MHD, však si dôverujeme. Celé zle.

Peter Visolajský, šéf Lekárskeho odborového združenia, bývalý člen permanentného krízového štábu

Najlepší krok: Spustenie permanentného krízového štábu. Neviem, kto z novej koalície dostal tento nápad, ale po zmene vlády a pri nezabehnutných nových ministroch sa to ukázalo ako výborný nápad. Permanentný krízový štáb eliminoval povolebný chaos a rozbehol v krátkom čase všetko potrebné na boj s pandémiou. Aj výber jeho členov – páni Škodný, Mistrík, Pollák, profesor Krčméry a generál Pokorný – sa ukázal ako veľmi efektívny. 

Tento štáb viedol skúsený manažér pán Škodný, čo umožnilo v krátkom čase spustiť všetky dôležité procesy, zohnať celosvetovo nezohnateľné ochranné pomôcky do nemocníc, rozbehnúť analýzy a predikcie. Pán Mistrík zase rozbehol testovanie takmer z ničoho a v krátkom čase sme testovali tisíce ľudí denne. Dohliadal na vedeckú pomoc a prizýval viacerých vedcov a odborníkov. Dohľad nad najrizikovejšími – marginalizovanými komunitami mal na starosti pán Peter Pollák. Profesor Krčméry svojím hlasom často upokojoval situáciu v spoločnosti.

Kontrola hraníc a štátna karanténa nám na Slovensku umožnili dlhodobo voľnejší režim v štáte. Permanentný krízový štáb koordinoval aj pomoc rôznych sponzorov a ľudí ochotných pomáhať. Koordinoval a pripravoval nemocnice. Významný počin bolo prepojenie ministerstiev. Myslím, že najdôležitejšia práca permanentného krízového štábu však bola komunikácia s vládnymi politikmi a udržanie vlády, aby v pandémii riešila len to, čo skutočne politici mali riešiť. Bolo mi cťou pôsobiť v tomto skvelom tíme. Koniec koncov, výsledky Slovenska z jari 2020 hovoria samy za seba. 

Najhorší krok: Boj s pandémiou plne prevzali do rúk politici. Slovensko od leta 2020 spravilo množstvo chýb, ale myslím, že principiálne tá najzásadnejšia bola, že boj s pandémiou plne prevzali do rúk politici. Premiér a jeho minister, ktorý nedokáže byť voči svojmu predsedovi strany objektívny. Obom chýba spätná väzba a objektívny pohľad na situáciu. Riadiť naše dlhodobo kolabujúce zdravotníctvo a súčasne boj s pandémiou je extrémne náročná úloha. Človek znalý problémov nášho zdravotníctva a uvedomujúci si závažnosť pandémie by si obe úlohy na seba nevzal.

A, žiaľ, z výsledkov to vyzerá, že nášmu ministrovi sa nedarí ani jedna. A na druhej strane, do boja s pandémiou vstupovali aj politici druhým extrémom – spochybňovaním opatrení a podceňovaním koronavírusu. Takéto populistické vystupovanie veľmi narúša spoluprácu občanov v boji s pandémiou. 

Martin Šuster, ekonóm

Najlepší krok: Vstup do EÚ v roku 2004. Bez Európskej únie by sme asi boli medzi poslednými, ktorí si objednávali vakcíny. Špičkové mRNA vakcíny od BioNTech a Moderny by sa nám neboli ušli. Možno by sme čakali na milodary ako Ukrajina či Moldavsko alebo súťažili o čínske vakcíny so sto inými krajinami. EÚ ako celok má zaočkované viac ako dvakrát vyššie percento populácie než zvyšok sveta. Spomedzi väčších krajín (nad 20 miliónov obyvateľov) sú pred nami iba Británia, USA a prekvapivo ešte Maroko a Turecko.

Naším najlepším krokom proti koronakríze teda nie je niečo, čo by sme spravili posledný rok, ale je to už viac ako 20 rokov staré rozhodnutie. Bez neho by sme však nemali perspektívu definitívne sa ochrániť pred koronavírusom do konca tohto roku. Mnohé krajiny na svete nebudú plne zaočkované ani o dva roky po nás.

Najhorší krok: Nedá sa vybrať jeden zlý krok – všetky krajiny, aj tie najlepšie, spravili nejaké chyby. Každá jednotlivá chyba by sa dala napraviť. Čo sa však nedá ospravedlniť, je celkový prístup k riešeniu pandémie – riešime vždy len akútne problémy na deň, dva či týždeň. Nemyslíme strategicky na niekoľko mesiacov či rokov vopred. Hľadáme skratkovité zázračné riešenia – plošné testovania, neoverené lieky, zvláštnym spôsobom dohodnuté vakcíny či samotestovanie. Na tieto projekty sme už dali stovky miliónov eur. Pritom keby sme boli mysleli viac strategicky, mohli sme mať za iba desiatky miliónov eur kapacity a nástroje na oveľa lepšiu ochranu pred pandémiou.

Za desiatky či stovky tisíc eur sme mohli mať mobilnú aplikáciu na karanténu (azda bude o dva mesiace). Za asi milión eur a tri mesiace príprav sme mohli mať na ministerstve zdravotníctva skvelý analytický tím. Za pár miliónov a možno šesť mesiacov príprav sme mohli mať tak posilnené NCZI, že by sme nehovorili o dátovej tme. Za päť-šesť miliónov a pol roka príprav sme mohli mať masívnu mobilizačnú kampaň na očkovanie, teraz zacielenú na starších dôchodcov a neskôr flexibilne presmerovanú na iné skupiny. Za pár desiatok miliónov a niekoľko mesiacov príprav sme mohli mať rýchly systém vyhľadávania kontaktov. Za niekoľko miliónov sme mohli mať automatizované prístroje na desaťtisíce PCR testov denne alebo stovky vysoko prietokových kyslíkových prístrojov na JIS-kách – keby sme ich boli objednali v októbri. Miesto toho len sústavne hasíme problémy, čo sa ukázali minulý týždeň. 

Ivan Bošňák, dátový analytik, spolutvorca projektu Dáta bez pátosu, asistent poslanca Mariána Viskupiča zo strany SaS

Najlepší krok:  Septembrové a októbrové kroky k obmedzeniu mobility, zavedenie izolácie a zákaz organizovania tých podujatí, kde sa nákaza v tom čase šírila. Tieto dobré kroky sme nevedeli zopakovať a naopak sme uvoľňovali opakovane v novembri a v decembri vtedy, keď sme nemali, ale hlavne tam, kde sme mali lokálne opatrenia sprísniť. Výsledok takéhoto konania nevzdelaných politikov poznáme. Za posledný rok bola najlepším krokom však výmena vlády mafie, zločinu a násilia, začatie procesu nastoľovania a vymožiteľnosti práva, návrat spravodlivosti na súdoch, prokuratúre a v policajnom zbore, ale to bola asi iná pandémia ako sa vy pýtate.

Najhorší krok: Opakovane nezmyselné zatváranie škôl opäť celoplošne a hlavne ich neotváranie po Veľkej noci pred rokom. Rovnako nesprávne sme postupovali pri zatváraní všetkých škôl od 10 rokov v októbri, následne sme ich neotvorili nikde ani lokálne, v tomto roku sme opäť otvorili všetky fabriky a priemysel šliape na plné obrátky, ale školy sú na poslednom mieste. Politici sa nám miešajú do bežných záležitostí v núdzovom stave, nedajú si poradiť a všetko robia naopak, neskoro, celo a plošne. Vírus prebehol za rok celým Slovenskom, niekde aj dvakrát, celou populáciou, bude nás decimovať celú jar a zachráni nás až vakcinácia, ku ktorej vývoju neprispelo Slovensko absolútne ničím. Naši politici trúsia neodborné reči najprv na tému testovania, potom očkovania a pravdepodobne nám aj vysvetlia, že vlastne neurobili žiaden zlý krok. Opak je pravdou.

Od začiatku vysielajú spoločnosti nesprávne signály a celé sa to začalo slávnou vetou predsedu vlády: „Nevestičky, dobre bude.“ Od toho pamätného dňa v septembri dobre nebolo a trápenie sa len zhoršovalo. Prečo? Pretože nám vládne pár jedincov s nekonečným egom, bez schopnosti pokojne diskutovať, počúvať, dovzdelať sa a pozrieť sa do zrkadla. Prečo? Lebo dosiahli vysokú úroveň bohorovnosti, nikomu sa nespovedajú, na voličov kašlú, odborníkov okrikujú, vedcom sa posmievajú a sú pyšní na svoje fejkové tituly z fejkových univerzít. Sú verným obrazom Slovenska, smutnou vizitkou úbohosti našej politickej scény a neschopní viesť našu krajinu v reformách.

Korona ich vyčerpala a je najvyšší čas, aby aspoň boj s koronou v jeho poslednej tretine odovzdali odborníkom. Ale to nepredpokladám, naopak, vynútia si predĺženie a nakoniec to bude nervák do konca. Vážim si pár výnimiek vo vláde, ktoré si zachovali chladnú tvár a Slovensko za koronový rok posunuli vpred. Vďaka vám.

Vladimír Krčméry, prednosta Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty UK, člen Ústredného krízového štábu

Najlepší krok: Najskoršie otvorenie očkovania v Európskej únii na druhý sviatok vianočný.

Najhorší krok: Neskoré zatvorenie vonkajších hraníc na jeseň.

Miloslav Bahna, sociológ, riaditeľ Sociologického ústavu SAV

Najlepší krok: Naša rýchla a opatrná reakcia na prichádzajúcu pandémiu na jar 2020. Najlepšie ju pre mňa stelesňuje spoločná fotografia lídrov vznikajúcej koalície s prezidentkou pred prezidentským palácom 14. 3. 2020. Rúška na ich tvárach naznačovali jednotu a odhodlanie čeliť pandémii spoločne a ísť – ešte pár dní predtým nepredstaviteľným nosením rúšok – príkladom. Dnes je zrejmé, že to bola primárne rýchlosť a rozhodnosť našej reakcie na pandémiu, ktorá na jar a v lete zachránila mnoho životov.

Najhorší krok: Spôsob, akým premiér Matovič oznámil a realizoval prvé celoplošné testovanie v októbri. To sa nakoniec – aj na moje prekvapenie – podarilo logisticky zvládnuť a malo aj napriek zlej komunikácii dnes už spoľahlivo zmapovaný pozitívny účinok. Zároveň však natrvalo poškodilo dôveru verejnosti v protipandemické opatrenia presadzované vládou. Zneprehľadnilo tiež monitoring pandemickej situácie a viedlo k váhaniu pri zavádzaní opatrení a nejasnej komunikácii na začiatku decembra, keď sa situácia začínala zhoršovať.

Dnes sa javí ako najpravdepodobnejšie, že práve v tomto období sa u nás začal šíriť nový, nákazlivejší britský variant vírusu, ktorý spôsoboval, že opatrenia, ktoré zaberali na jar a na jeseň, už prestávali stačiť. Toto zaváhanie spolu so skorým príchodom nového variantu vírusu, nie laxné dodržiavanie karanténnych opatrení, ktoré u nás nie je horšie než u susedov, postupne viedlo až k našej aktuálnej pozícii svetového lídra v úmrtiach na COVID-19.

Martin Smatana, bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky na ministerstve zdravotníctva

Najlepší krok: Expresné uzavretie krajiny počas prvej vlny. Prečo? Núdzový stav sme vyhlásili 10 dní od prvého pozitívneho, čo bolo následne sprevádzané prísnymi opatreniami. Vtedy sa nevedelo, či a ako je u nás vírus rozšírený. Vedelo sa len jedno – ak tu je, tak nemáme dostatočné laboratórne kapacity na jeho rýchlu diagnostiku, nemáme dokúpené ochranné pomôcky a naše nemocnice neboli personálne ani prístrojovo nachystané.

Náš krízový plán bol stavaný na chrípku, bolo čerstvo po voľbách, tak sa dalo čakať, že bude chaos pri zmene vedenia štátu. Preto toto považujem za najlepší krok v našom boji s pandémiou. Aj vďaka nemu sa nám tu vírus v prvej vlne nerozšíril, mohli sme medzi prvými krajinami uvoľňovať opatrenia a celkovo sme skončili ako jedna z najlepších krajín prvej vlny.

Najhorší krok: Obsesia s plošnými antigénovými testami. Prečo? Antigénové testy majú svoju významnú úlohu v testovacej stratégii. Ak sa použijú adresne, v rizikových regiónoch, s vysokou prevalenciou a sú podporené prísnymi opatreniami, tak vedia výrazne pomôcť v boji s vírusom. U nás sa však aplikovali AG testy neadresne, masové testovanie zvyšovalo mobilitu, menilo správanie ľudí (negatívny test = sloboda) a z AG testovania sa stala politická, a nie odborná téma. PCR kapacity, podpora trasovania či vymáhanie opatrení boli celé mesiace posunuté na vedľajšiu koľaj politického záujmu. Pravdepodobne aj vďaka tomuto sme dnes jedna z najhorších krajín v celej Európe.

Peter Škodný, bývalý poradca premiéra, šéf permanentného krízového štábu počas prvej vlny

Najlepší krok: Asi veľmi skoré uzavretie hraníc počas prvej vlny (aj keď o forme môžeme určite diskutovať, či bola najvhodnejšia). Umožnilo to veľmi rýchlo a efektívne trasovať a izolovať možné zdroje nákazy zo zahraničia, a tým zabrániť nekontrolovateľnému vnútroštátnemu šíreniu.

Najhorší krok: Oznámenie, že modrý papierik ako negatívny výsledok antigénového testu je lístok k slobode. Tento výrok vyvolal falošný pocit bezpečia a ilúzie o tom, že negatívny výsledok antigénového testu znamená, že človek je naozaj nenakazený Covid-19 (potenciálne dokonca dlhodobo, vzhľadom na platnosť modrého papierika) a tým pádom, aj v dôsledku komunikačného tlaku vlády na testovanie, sa ostatné protipandemické opatrenia stali z pohľadu ľudí, ale aj štátu, irelevantné.

Foto – Postoj/TASR