KOMENTÁR: O moci Božej a cisárovej

Kňaz Košickej arcidiecézy Jozef Šechný sa zúčastnil akcie SNS. Jej predseda Ján Slota na nej šíril nenávistné a urážlivé názory.

Pred týždňom Ján Slota odhaľoval ďalší z dvojkrížov, ktorými jeho strana zaplavuje Slovensko. Z tejto udalosti som bol smutný dvojnásobne. Kríž bol osadený v obci Pavlovce, ktorá sa nachádza v mojom rodnom okrese. Viac ma však zarazila prítomnosť katolíckeho kňaza, dekana dekanátu Prešov – Solivar a kanonika Košickej arcidiecézy Jozefa Šechného, ktorý kríž posvätil svätenou vodou a celú akciu svojou prítomnosťou.

Oddelenosť cirkevnej a svetskej moci

Ježišove slová - „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu“ (Mt 22, 21) - sú základom kresťanskej zásady oddelenosti cirkevnej a svetskej moci. V 5. storočí tento princíp rozvinul pápež Gelázius I. teóriou o dvoch mečoch. V stredoveku sa síce Cirkev pokúšala byť politickým subjektom (rovnako sa cisári a šľachta pokúšali ovládnuť cirkevnú moc), ale nakoniec sa presadil dodnes platný a jediný správny princíp oddelenia. „K základnej štruktúre kresťanstva patrí aj rozlišovanie medzi tým, čo je cisárovo, a tým, čo je Božie (porov. Mt 22, 21), teda rozlišovanie medzi štátom a Cirkvou... Tieto dve sféry sú odlíšené, ale vždy vo vzájomnom vzťahu,“ napísal vo svojej prvej encyklike Deus caritas est pápež Benedikt XVI.

Poslaním Cirkvi je formácia svedomia v politike a dôrazné predkladanie požiadaviek spravodlivosti. Na druhej strane „Cirkev nemôže a nesmie vziať do svojich rúk politický boj s cieľom vytvoriť čo možno najspravodlivejšiu spoločnosť. Nemôže a nesmie sa stavať do pozície štátu“ (Deus caritas est, čl. 28). Na priamej politickej angažovanosti sa Cirkev už viackrát popálila.

Kde sú hranice verejnej angažovanosti?

Človek kňazskou vysviackou neprestáva byť občanom štátu. Má svoje politické preferencie, sympatizuje s istými stranami a uplatňuje si volebné právo. Takéto konanie je v úplnom poriadku. Otázky môže vzbudiť verejné deklarovanie podpory konkrétnemu politickému smeru. Najznámejším slovenským príkladom je kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý otvorene prejavuje sympatie vláde Roberta Fica. Naposledy začiatkom júla pri príležitosti osláv sviatku svätých Cyrila a Metoda na Devíne.

V deň, keď Konferencia biskupov Slovenska vydala kritické stanovisko k obmedzeniu náboženskej výchovy na školách („Katolícki biskupi Slovenska (...) apelujú na vládu a zvlášť na Ministerstvo školstva SR, aby vyučovacie hodiny náboženskej výchovy boli aspoň na minime – jedna hodina náboženskej výchovy týždenne v každom ročníku základnej a strednej školy.“), stál kardinál Korec v prítomnosti Ivana Gašparoviča, Pavla Pašku, Roberta Fica a ďalších vládnych predstaviteľov na úpätí Devína.

Podpora vlády, ktorá okresáva náboženskú výchovu na školách, ktorej podpredseda obhajuje homosexuálne partnerstvá a bývalý minister zdravotníctva presadzoval, aby každé zdravotnícke zariadenie bolo povinné vykonávať interupcie, môže vzbudzovať oprávnené rozpaky a nesúhlas, ale k dobru kardinála slúži aspoň to, že sa nezúčastňuje akcií organizovaných konkrétnym politickým subjektom.

Konanie kanonika Šechného nemožno ospravedlniť ničím. Posväcovať ľudí a veci je poslaním kňaza. Jozef Šechný však posvätil iba pomník nenávisti a grobianstva jedného zvráteného politika. Žiaľ, tento pomník má podobu kríža – symbolu pokory a odpustenia.

Imrich Gazda

Foto: Flickr.com/Leiduowen's

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články o téme