Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
03. marec 2021

Testovací biznis

Je antigénové testovanie pomocou alebo len ľahkým zárobkom?

Z testovania sa stal takmer výlučne administratívny úkon a pre niektorých aj celkom výnosný spôsob obživy.

Je antigénové testovanie pomocou alebo len ľahkým zárobkom?

Ilustračné FOTO TASR – František Iván

Stal sa z mobilných odberových miest dobrý biznis? Alebo je to pre niektorých podnikateľov len spôsob, ako si aspoň ako-tak kompenzovať straty, ktoré im priniesli rôzne opatrenia, ktoré obmedzili prevádzku viacerých obchodov a služieb?

Len v jednom malom okresnom meste, v Senci, sme ich na oficiálnej stránke ministerstva zdravotníctva narátali desať. Ďalšie pritom prevádzkuje aj samospráva.

Podmienky na podpis zmluvy s ministerstvom zdravotníctva o tom, že niekto bude prevádzkovať Mobilné odberné miesto (MOM), sú pomerne jednoduché. Stačí splniť základné hygienické štandardy platné pre priestor testovania a mať päť pracovníkov na jednom MOM – zdravotníka, dvoch, ktorí testy vyhodnocujú, a dvoch, ktorí zapisujú údaje testovaných a ďalšiu administratívu.

Na to, aby ministerstvo prevádzkovateľovi MOM dalo zelenú, tiež treba, aby dokázal mať kapacitu odberov aspoň 250 ľudí denne.

Ak zostaneme pri príklade Senca, znamená to, že každý deň by sa mohlo otestovať minimálne 2500 Senčanov. Mesto má necelých 20-tisíc obyvateľov.

Podobné je to v mnohých iných mestách na Slovensku. MOM začali rásť ako huby po daždi od chvíle, keď do platnosti vstúpil COVID-automat, ktorý na rôzne činnosti či cesty v rôzne zasiahnutých okresoch vyžaduje negatívny antigénový test starý maximálne 7, 14 či 21 dní.

A keďže sa to týka najmä ľudí, ktorí potrebujú fyzicky cestovať do práce, o zákazníkov majú súkromné MOM postarané.

Tržby

Tak si poďme teraz povedať niečo o peniazoch. Súkromná MOM dostane na začiatok, na „rozbeh“ od ministerstva zdravotníctva 1118 eur a 87 centov, denný paušál za odberné miesto v exteriéri je 871 eur a 5 centov, ak je otvorené aj v nedeľu alebo iný sviatok, tak 1295 eur a 35 centov.

Za odberné miesto v interiéri je denný paušál 844 eur a 52 centov a nedeľno-sviatočný 1156 eur a 10 centov.

Ak by teda MOM bola otvorená každý deň vrátane nedieľ a sviatkov, len za týždeň zarobí exteriérová 6521 eur a 65 centov a interiérová 6223 eur a 22 centov. A ak si vezmeme uplynulý štvortýždňový február so štyrmi nedeľami a bez sviatkov, tak sú to ešte krajšie sumy. Exteriér – vyše 26-tisíc €, interiér – takmer 25-tisíc €. Ak teda už nerátame to jednorazové štartovné vyše 1100 eur.

A ak sme vyššie písali, že prevádzkovateľ súkromnej MOM sa zmluvne zaviaže, že bude mať dostatočnú kapacitu na otestovanie 250 ľudí, neznamená to, že ich toľko denne aj otestovať musí. Teoreticky nemusí otestovať ani jedného, stačí, že bude mať otvorené a paušálnu dennú platbu má istú. Dokonca ak je na dobrom mieste a ľudí má aj viac ako 250, za každého navyše nad tento počet dostane ďalších 2,50 €.

Podľa údajov ministerstva zdravotníctva momentálne na Slovensku funguje 765 súkromných MOM. Ak by všetky fungovali celý február vrátane nedieľ, tak vrátane spomínaného štartovného by boli náklady štátu na tieto paušálne platby minimálne 20 miliónov 350-tisíc €. A to ešte nevieme, koľko MOM dostalo aj platbu navyše za otestovaných nad 250 ľudí.

Tu sa však náklady štátu nekončia. V zmluve sa totiž ministerstvo zaväzuje, že prevádzkovateľovi zabezpečí potrebné antigénové testy aj certifikáty o výsledku testu. Bezodplatne.

Len na ilustráciu – v pondelok tento týždeň sa na Slovensku urobilo 186 510 antigénových testov. Toto číslo nám však, bohužiaľ, vo vzťahu k súkromným MOM nepovie nič, keďže odberové miesta majú aj samosprávy, ktorým štát platí 5 € za jedného otestovaného, antigénovo testujú aj nemocnice či záchranky.

Na tomto mieste sa po celoslovenských číslach ešte vráťme k príkladu Senca z úvodu. Náhodne sme z centrálneho registra zmlúv vybrali jedného z prevádzkovateľov MOM v tomto malom okresnom meste. Nie je to však jeho jediná prevádzka. Okrem seneckej má ešte ďalších sedem MOM v Bratislave.

Spolu tri exteriérové a päť interiérových, všetky otvorené od pondelka do nedele. Zmluva je účinná od 16. februára. Za necelé dva februárové týždne teda tento prevádzkovateľ utŕžil od ministerstva zdravotníctva za činnosť svojich MOM viac ako 255-tisíc €.

Ministerstvo zdravotníctva plánuje aj podľa tejto zmluvy súkromné MOM zatiaľ platiť do konca marca, s tým, že spoluprácu možno v prípade potreby predĺžiť až do konca júna. Vzhľadom na vývoj epidemiologickej situácie a postup očkovania na Slovensku to však na skorý koniec testovania nevyzerá.

Samozrejme, od utŕžených súm treba odrátať náklady, ktoré prevádzkovateľ má. Ak by však aj všetkým piatim pracovníkom platil po 1000 € mesačne, z prijatých platieb od štátu by mu stále zostalo okolo 20-tisíc €.

Inzercia

Pokuty?

Za nedodržanie podmienok však prevádzkovateľom hrozia aj pokuty. Napríklad 200 €, ak nedodrží zmluvný záväzok mať na jednom odbernom mieste 5 pracovníkov. Takisto ak nedodrží dohodnutý čas otváracích hodín alebo ich rozsah (minimálne 8 hodín denne), môže ministerstvo alikvótne znížiť dennú platbu alebo mu môže dať pokutu až 500 € za každý deň porušenia prevádzkových hodín.

Rezort kontroloval MOM už v januári a ich výsledkom bolo v niektorých prípadoch aj ukončenie zmluvy. Do novo podpisovaných zmlúv zapracoval na základe zistení ďalšie sankcie a podmienky.

Kontroly pokračovali aj vo februári. „Neohlásené kontroly na mieste sa začali 17. februára. Do 23. februára bolo vykonaných celkovo 31 kontrolných akcií, pokuty uložené celkovo vo výške 2 800 € – z toho kontrolná skupina ministerstva zdravotníctva uložila 1 400 €,“ uviedlo pre Postoj ministerstvo. Takisto zrušilo 15 povolení na prevádzku a jedno povolenie dočasne pozastavilo.

Ak sa však pozrieme na celkovú výšku sankcií, tak aj v prípade, že by sa suma 2800 € týkala pokuty pre jedno odberné miesto, tak si na ňu aj so štartovacím bonusom zarobí za dva dni prevádzky.

Okrem mzdových nákladov má prevádzkovateľ ešte výdavky za prípadný prenájom, za energie, dezinfekciu a ochranné prostriedky.

Na čom sa ušetriť dá a zvýšiť zisk je úspora personálu. A to sa podľa našich informácií aj v teréne reálne deje. Hoci zmluva určuje 5-členný personál, na bezproblémové fungovanie stačia aj traja – zdravotník, vyhodnocovač vzoriek a zapisovateľ.

A ani kontroly nie sú až také nepredvídateľné. Podľa našich zdrojov minimálne v jednom prípade sa prevádzkovateľ dozvedel o blížiacej sa kontrole a keďže mal na MOM len trojčlenný personál, musel konať. Narýchlo sa mu „našťastie“ podarilo zohnať ďalších dvoch ľudí a kontrola preňho dopadla úspešne.

Šetriť môže aj na dezinfekcii a ochranných prostriedkoch. Ďalším spôsobom, ako ušetriť na nákladoch, je nakladanie s odpadom. Ten po antigénovom testovaní je považovaný za nebezpečný biologický odpad. Preto aj pri jeho skladovaní a likvidácii platia prísnejšie pravidlá. Do tohto odpadu patria napríklad aj papierové vreckovky po vysmrkaní, ale aj samotné testy. A ak je odberné miesto v nejakej prevádzke pod bytovkou, použité vreckovky sa môžu hromadiť v bežných košoch pod oknami bytov. O tom, že problém s likvidáciou odpadu po testovaní reálne existuje, svedčí aj víkendový nález z Partizánskeho, kde v zbernom dvore medzi klasickým odpadom objavili veľké množstvo použitých antigénových testov.

Samostatnou kapitolou obchodu, ktorý testovanie podnietilo, je samotný nákup testov. Napríklad tu, tu alebo tu.

Ak sme totiž spomenuli, že napríklad v pondelok sa urobilo viac ako 186-tisíc antigénových testov, táto informácia nie je úplná bez údaja, že zo všetkých testovaných bolo pozitívnych 1,37 percenta. O tom, aké sú celkové náklady na nájdenie jedného pozitívneho antigénovým testovaním v porovnaní so štandardnými PCR testami, sa vedú medzi odborníkmi debaty už dlhšie.

Má to ešte zmysel?

Hoci pri testovaní nejde o sumy, z ktorých by krachoval štát, legitímnou otázkou je, či by tieto peniaze neboli efektívnejšie využité na inom fronte boja s koronou. V našom prostredí sa totiž z antigénového testovania stalo niečo, čo akosi vôbec nie je jeho primárnym určením.

Už na jeseň minulého roka nám totiž plošné testovanie bolo predstavené ako spôsob, ktorým sa ľudia s negatívnym výsledkom môžu dostať k rôznym výhodám. Napríklad zájsť si do prírody, k príbuzným, do práce a pod. Zatiaľ čo pozitívne testovaní mali zostať doma a pár dní vydržať v karanténe.

Viac ako zdravotníckym nástrojom sa tak antigénové testovanie stalo administratívnym úkonom. Niečím, čo si treba odstáť v rade, kam sa treba objednávať, lebo negatívny test sa stal akousi priepustkou k relatívne normálnejšiemu životu. Hoci antigénový test je primárne určený na to, aby dokázal určiť človeku, ktorý má príznaky ochorenia, či je nakazený koronavírusom. Alebo má šťastie a má len „obyčajnú“ nádchu, prípadne chrípku. Jednoducho, na rýchlu selekciu ľudí s príznakmi.

Hneď ako si kompetentní uvedomili, čo psychologicky pre značnú časť ľudí znamená negatívny antigénový test, začali síce s kampaňou, ktorá upozorňuje, že takýto výsledok neznamená, že človek nie je nakazený. No mobilita, ktorú bolo treba tlmiť, sa už rozprúdila. Koľko nákazy rozšírili „oslobodení“ falošne negatívni, sa už asi nedozvieme.

A že sa príležitosti zarobiť si cez súkromné MOM viacerí chopili? Nečudujme sa. V čase, keď sú výrazne obmedzené možnosti iného podnikania, každý hľadá spôsob, ako sa udržať nad vodou. A dá sa povedať, že zmluvy ministerstva zdravotníctva na antigénové testovanie do istej miery suplujú podporu pre tých, ktorí pre pandemické opatrenia museli svoje doterajšie podnikanie obmedziť či úplne zavrieť.

A že sa niektorí snažia zarobiť čosi navyše obchádzaním pravidiel? Nuž, vždy sa nájdu špekulanti, ktorí sa snažia o zisk nad rámec poctivej roboty. Je už potom na zodpovednosti tých, ktorí pravidlá nastavujú, aby ich dodržiavanie aj patrične kontrolovali a vymáhali.

Za špekulantov však určite nemožno považovať ľudí, ktorí napriek tomu, že sa necítili úplne fit, hľadali možnosti, ako sa dostať k negatívnemu testu, len aby mohli ísť do práce. A obehali pritom aj niekoľko MOM. A vírus sa veselo šíril ďalej. Mnohí však nemali na výber. Prísť čo i len na mesiac o aký-taký príjem pre veľa ľudí znamená prepad do chudoby. Do akej miery môžeme snahu uživiť rodinu vôbec považovať za nezodpovednosť? Navyše, ak sa vláda až teraz rozhýbala k tomu, aby hojnejšie kompenzovala výpadok príjmu ľuďom, ktorí musia zostať v karanténe.

Odporúčame