Spoločnosť 01. marec 2021

Imunita po korone Prekonanie Covid-19 ako priepustka na slobodu?

Kristína Visolajská Peter Visolajský
Kristína Visolajská Peter Visolajský

Pandémia koronavírusu prebieha už vyše roka. Imunita po očkovaní vyzerá veľmi nádejne, ale čo imunita po prekonaní infekcie?

Pandémia koronavírusu prebieha už vyše roka. Imunita po očkovaní vyzerá veľmi nádejne, ale čo imunita po prekonaní infekcie?

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Kristína Visolajská

Peter Visolajský

Prekonanie Covid-19 ako priepustka na slobodu?
Foto TASR/Jakub Kotian

Imunita po prekonaní ochorenia Covid-19 je protilátková a bunková. Naše telo bojuje s koronavírusom buď prostredníctvom špeciálnych chemických látok – protilátok, alebo s vírusom bojujú vycvičené imunitné bunky. Na to, aby sme mali v tele takéto špeciálne protilátky alebo vycvičené imunitné bunky, musí najprv naša imunita prísť do kontaktu s nepriateľom (prekonanie ochorenia) alebo aspoň s jeho časťami (očkovanie).

Protilátky proti novému koronavírusu môžeme vyšetriť z krvi, bunková imunita sa vzhľadom k zložitosti bežne nevyšetruje.

Protilátky dokážeme laboratórne zachytiť zväčša na 6. - 15. deň po začiatku príznakov ochorenia. U ľudí, u ktorých sa nevyskytli žiadne príznaky alebo len mierne, sa protilátky často nevytvoria vôbec alebo sa vytvoria a v krátkom čase aj vymiznú. Tento fakt by mohol znamenať len krátkodobú a slabú imunitu. Preto je v tomto prípade namieste opatrnosť pred možným znovunakazením koronavírusom - reinfekciou.

Posledné dni priniesli pomerne optimistické správy práve ohľadom imunity po prekonaní ochorenia Covid-19. V Katare sa uskutočnila veľká štúdia, v ktorej počas siedmich mesiacov sledovali vyše 43 tisíc ľudí, ktorí boli PCR pozitívni a závoreň sa u nich vytvorili protilátky (všetkým skúmaným ľuďom potvrdili infekciu SARS-CoV-2 pomocou PCR metódy a následne v ich krvi zistili aj protilátky proti koronavírusu).

Výsledky príjemne prekvapili. Len u 0,1 percenta ľudí s pozitívnymi protilátkami sa po čase znovu vyskytol koronavírus v dýchacích cestách v zmysle reinfekcie a takmer u všetkých bol priebeh reinfekcie žiaden alebo mierny, len u jedného pacienta bol priebeh závažný.

Tieto závery sú povzbudivé a otvárajú otázku, či ľudia po prekonaní Covidu s klinickými príznakmi a tvorbou protilátok by nemohli dostať akýsi „pas o imunite“, aby nemuseli dodržiavať tak prísne opatrenia, keďže je istý predpoklad, že infekciu by už nemuseli šíriť.  

Má imunitný pas zmysel?

Situácia nie je jednoznačná a postupne si ju rozoberieme.

Ako prvý a najzávažnejší problém sú nové mutácie. Vieme, že napríklad najmä juhoafrický (JAR) variant, ktorý je prítomný už v okolitých krajinách a možno aj u nás, dokáže pravdepodobne infikovať aj človeka s prekonaným Covidom. Viaceré krajiny na prítomnosť JAR mutácie zareagovali zrušením výnimiek a napríklad do karantény po kontakte musia ísť aj ľudia s pozitívnymi protilátkami či po očkovaní s výnimkou niektorých povolaní.

Ak by sa u nás JAR variant presadil, môže dôjsť ku novej vlne infekcií, preto ostražitosť je určite na mieste. V súčasnosti je preto naďalej dôležité dodržiavanie pravidiel ROR pre všetkých ľudí bez výnimky a ochrana hraníc naberá na dôležitosti.

Čítajte tiež

Momentálne u nás platí vyhláška, že človek, ktorý mal v minulosti pozitívny PCR alebo Ag test, nemusí po absolvovaní vlastnej karantény v najbližších troch mesiacoch absolvovať ďalšiu, ani sa zúčastňovať testovaní.

Na Slovensku sa testuje PCR a antigénovými testami, denne zachytíme približne rovnaký počet prípadov oboma typmi testov. Z výsledkov vieme, že u nás ochorenie prekonalo vyše pol milióna ľudí. Antigénové testy a bájne plošné testovania nám však robia problém.

Vieme, že špecificita antigénových testov je približne 99,8-99,9 percenta. Špecificita v skratke hovorí o tom, či pozitívny test je skutočne pozitívny. Špecificita 99 % v praxi znamená toto: ak urobíme 1000 testov a z nich máme 100 pozitívnych, tak z týchto 100 pozitívnych je 10 ľudí falošne pozitívnych. Teda títo ľudia v sebe vírus vôbec nemajú.

Úskalia antigénovej pozitivity

Ak týždenne zachytíme napríklad 16-tisíc pozitívnych ľudí antigénovými testami, tak z nich je približne 1600 falošne pozitívnych, teda vírus v sebe nemajú a sú zdraví, aj keď si myslia, že práve prekonávajú ochorenie.

A tu prichádzame ku problému. Odhadom už asi 24-tisíc ľudí bolo falošne označených za pozitívnych, pritom Covid-19 ešte neprekonali. A väčšina z nich na základe tohto testu aj dostala výnimku z ďalších testovaní a karantén, teda unikajú systému na obdobie troch mesiacov. Ak si však títo ľudia prečítajú štúdie, že postcovidová imunita pretrváva sedem mesiacov, pocit falošnej istoty môže pokračovať.

Ak si zoberieme celkový počet vykonaných antigénových testov a našu vyhlášku, tak sme tisíckam ľudí dali nesprávnu informáciu, že ochorenie Covid-19 už prekonali a nemôžu sa ani nakaziť, ani infekciu šíriť. A to minimálne tri mesiace.

Riešenie? Každý človek, ktorý dostane pozitívny antigénový test a nemá jasné príznaky ochorenia Covid-19 by mal dostať výnimku až po potvrdení protilátok v jeho krvi a aj to je na zváženie vzhľadom na nové mutácie. Rovnako by to malo platiť aj pre ľudí, ktorí mali pozitívny PCR test a nemali žiadne príznaky. U nich sa ochranná imunita tiež nemusí vytvoriť a ochrana by sa mala potvrdiť validovaným testom na protilátky.

Čo so školami?

Viacerí zriaďovatelia aj rodičia sa ozývajú, prečo by mali deti po pozitívnom teste v nedávnej minulosti sedieť doma rovnako ako ich negatívni spolužiaci. Tento argument je do značnej miery relevantný. Sú obce, kde prišlo ku masívnemu premoreniu, často najmä v osadách. A práve tieto deti sa potrebujú vrátiť do škôl čo najviac.

Odberná pracovníčka počas PCR testu metódou odberu formou kloktania. Foto - TASR/Jaroslav Novák

Ak tieto deti boli skutočne choré (teplota, kašeľ a podobne) alebo po teste majú pozitívne protilátky, návrat práve týchto detí do škôl by sme mohli uprednostniť, avšak súčasne za pravidelného testovania, ideálne kloktacími PCR testami.

Diagnostika ľudí s imunitou po prekonanom Covide je dôležitá aj v prípade nedostatku vakcín. Je na zváženie, či neuprednostniť ľudí bez prítomnosti protilátok a ľudí s protilátkami očkovať až v ďalšej fáze o niekoľko týždňov, respektíve tri mesiace po prekonaní ochorenia.

Tak by sme dosiahli skôr kritické množstvo ľudí, ktorí budú zaočkovaní alebo po prekonaní infekcie, a teda sú chránení pred infekciou, respektíve jej ťažkým priebehom. O to skôr by sme mohli očakávať pokles ľudí v nemocniciach.

Doterajšie správy z posledných dní sú pozitívne a naznačujú, že ochrana po prekonaní Covidu s tvorbou protilátok je výborná a zatiaľ sa zdá, že aj pomerne dlhodobá. Zároveň však situáciu komplikujú nové mutácie, aktuálne hlavne juhoafrická. Ak by sa tá presadila, podobne ako sa rýchlo presadila britská, mohli by sme mať zavarené na poriadny problém.

Našou snahou teda musí byť kontrola hraníc a ľudí prichádzajúcich zo zahraničia tak, aby sa juhoafrická mutácia nerozšírila a dôsledné zahasenie všetkých ohnísk podozrivých na prítomnosť tejto mutácie. A to sa deje prostredníctvom starých známych pravidiel – dôsledné testovanie PCR testami (plus sekvenovanie na zistenie nových mutácií) a trasovanie s prísnym dodržaním izolácie chorých.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0