Spoločnosť Duchovný život 28. február 2021

Skúsenosť so životom Vrásky luny a riadky knihy

Alessandro D'Avenia
Alessandro D'Avenia

Ak chceme získať nejakú skúsenosť, musíme vyjsť nutne zo seba a riskovať. Niečo zažiť, teda skutočne zakúsiť .

Ak chceme získať nejakú skúsenosť, musíme vyjsť nutne zo seba a riskovať. Niečo zažiť, teda skutočne zakúsiť .

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Alessandro D'Avenia

Vrásky luny a riadky knihy
Galileo Galilei FOTO – Flickr/garrettc

„Až doteraz väčšina filozofov verila, že povrch Mesiaca bol hladký a absolútne sférický, a ak niekto tvrdil, že je členitý a hornatý, údajne sa o ňom hovorilo, že si vymýšľa ako nejaký rozprávkar.

Akokoľvek, teraz ja, ako prvý, tvrdím o tom istom mesačnom telese, už nielen na základe predstavivosti, ale vďaka rozumovej skúsenosti a potrebnému dôkazu, že je to povrch plný nespočetných priehlbín a vyvýšenín, takých výrazných, že ďaleko presahujú pozemskú kopcovitosť.”

Muž, ktorý zistil, že Mesiac je ešte oveľa krajší „s vráskami“, sa narodil v polovici februára roku 1564: Galileo Galilei. Práve jemu vďačíme za také presné opisy Mesiaca, že ich Italo Calvino považoval za jedny z najlepších v talianskej literatúre z hľadiska presnosti a vášne, s ktorými Galileo Mesiac skúmal.

Všetko vďaka svojej metóde („rozumovej skúsenosti a potrebnému dôkazu“): formulovaním zákonov prostredníctvom pozorovaní a experimentov, logických a matematických dedukcií, spôsobil revolúciu vo vede a podkopal istoty založené na samotnom princípe autority.

Galileo sa neuspokojil s neoverenými mienkami, ale šiel „uloviť realitu” na svoje vlastné riziko. Nie náhodou má slovo experiment (tal. esperimento - pokus) rovnaký koreň ako skúsenosť (tal. esperienza), slovo, ktoré by dnes potrebovalo malé „spresnenie“ či skôr „opravu” v našej kultúre, ktorá často verí, že slovo „skúsenosť“ jednoducho znamená možnosť „ochutnať“ množstvo rozličných vecí.

Slovo skúsenosť (tal. esperienza) pochádza z latinského slovesa ex-periri, ktoré sa skladá z predpony ex-, čo naznačuje potrebu ísť von (preskúmať, extrahovať ...), a zo slovesa, ktoré znamená „dokázať“, a to v zmysle jednak „preverovať“, ale aj „podrobiť sa skúške“.

Skúsenosť je premenený život, ktorý sa nám dáva iba vtedy, keď ho dokážeme „riskovať“.Zdieľať

Ak chceme získať nejakú skúsenosť, musíme vyjsť nutne zo seba a riskovať. Niečo zažiť, teda skutočne zakúsiť, znamená umožniť niečomu alebo niekomu, aby nás to stretlo a zmenilo nás to: v konečnom dôsledku nejde ani tak o „testovanie“ reality, ako o to, aby sme sa my reálne „osvedčili“.

Dnes nás zavaľujú a dráždia tisíce obrázkov, ktoré sa nám snažia odovzdať „dojmy“ skúseností, ale sú to len „prízraky“, ktoré v nás, iste, vyvolávajú emócie, avšak, na rozdiel od toho, čo by skutočne mali spôsobiť emócie (pohyb smerom von), tieto nás nenechajú vyjsť zo seba, lebo nás reálne nevystavia nebezpečenstvu.

Hranie a sledovanie nejakého zápasu aktivuje rovnaké oblasti mozgu, ale ak po jeho sledovaní poviem: „Hrali sme zle“, hovorím o prchavých dojmoch a nie o svaloch, ktoré zvierajú kŕče či o prepotenom drese.

Skúsenosť je premenený život, ktorý sa nám dáva iba vtedy, keď ho dokážeme „riskovať“. Skutočne sa môže stať, že budeme dodržiavať prikázania, ale bez toho, aby sme niekedy zakúsili Boha; môžeme ísť hoci aj na dovolenku, no bez toho, aby sme okúsili prírodu, alebo trebárs na výstavu do galérie bez toho, aby nás tá krása zasiahla, ba dokonca môžeme mať aj vzťahy, ale bez skutočnej skúsenosti lásky.

„Čo je láska? Potreba vyjsť sám zo seba,” napísal Baudelaire a dá sa to povedať o každej skutočnej skúsenosti: práca, vášne, povolanie, talenty, krása, utrpenie a ... romány. Áno, čítate správne. Pripomenula mi to spisovateľka, ktorej príbehy obzvlášť milujem, keď som čítal jej životopis od Fernandy Rossini, ktorý vyšiel prvýkrát v talianskom jazyku len nedávno: Flannery O’Connor: život, diela, stretnutia.

 V jednej prednáške americká autorka, ktorá zomrela príliš mladá na lupus, hovorí: „Ten, kto je bez nádeje, nielenže nepíše romány, ale čo sa oveľa viac ráta, ani nečíta. Na ničom nezastaví dlhšie svoj pohľad, pretože mu chýba odvaha. Najlepším spôsobom, ako upadnúť do zúfalstva, je odmietnuť každý druh skúsenosti, no román je nepochybne jedným zo spôsobov získavania skúseností.“

Veda a literatúra nám umožňujú, aby sa náš pohľad zastavil na veciach, aby sme si z nich „osvojili skúsenosť“.Zdieľať

Tí, ktorí sa vyhýbajú tomu, aby život naozaj zakúsili na vlastnej koži, upadajú do zúfalstva. Dnes ide najmä o mladých ľudí a ich vzťah k realite. Ten je čoraz menej „sprostredkovaný“ dospelými, ktorých úlohou by malo byť vovádzanie do reality (t. j. vychovávať nových dospelých), a čoraz viac „masmediálny“, čo znamená pasívny, individualistický, konzumný. Ale odborník – expert (často redukovaný na niekoho „kompetentného“) nie je jednoducho iba ten, kto „skúša“ (niekto môže „vyskúšať“ niečo tisíckrát a nič o tom „nevedieť“), ale ten, kto sa rozhodne obstáť v „skúške správnosti” (pre koho alebo pre čo žiješ?), takýto expert sa potom sám stáva súčasťou experimentu: neváha podrobiť sa skúške a vychádza z nej osvedčený.

Človek, ktorému chýba ozajstná skúsenosť so životom, nezastaví svoj pohľad a svoje srdce na ničom a nikom, len sa zľahka dotkne a ide ďalej, ako keď prepíname kanály alebo „posúvame“ (scrollujeme) obrázky na sociálnych sieťach donekonečna ... Avšak, hromadenie obrázkov a emócií je tým druhom nekonečna, ktoré nikdy neuspokojí, pretože nás robí pasívnymi, namiesto toho nás nekonečno, ktoré naozaj potrebujeme, navštívi a stane sa súčasťou nášho života vtedy, keď zamestnáme našu slobodu: ten, kto „riskuje“ pre lásku, kvôli zamestnaniu, pre nejaký ideál či projekt, pre priateľstvo, v riadkoch románu (čítanie – už sa to dokázalo – je viac „aktívne“ ako kedykoľvek predtým, veď zvykneme hovoriť: „Táto kniha ma zmenila.“) ... získava životnú skúsenosť, lebo niečo zažije. Vskutku, žije život ten, kto sa z neho raduje.

Veda a literatúra nám umožňujú, aby sa náš pohľad zastavil na veciach, aby sme si z nich „osvojili skúsenosť“ ako včely, ktoré zbierajú peľ reality, aby z neho potom urobili med.

Aby sme naozaj žili naše životy v plnosti, nestačí „vyskúšať“ (v zmysle „ochutnávať“ rôzne veci), ale potrebujeme sa „podrobiť skúške“ a „vyjsť z nej osvedčení“.

Odborníci na život, ako sú Galileo a O’Connor, to urobili tak, že tam nechali svoju „kožu“. A práve vďaka tomu sú stále nažive.

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0