Ambulantná liečba covidu podľa lekárov takmer neexistuje, najviac, čo môžu spraviť, je odporučiť nemocnicu v správnom momente.
Ak sa situácia napriek sprísneným opatreniam do troch týždňov nezlepší, môže prísť na rad tvrdý lockdown.
Ak sa situácia napriek sprísneným opatreniam do troch týždňov nezlepší, môže prísť na rad tvrdý lockdown.
Od utorka do piatka trvalo rokovanie predsedu vlády s odborníkmi. Igor Matovič ich pozval na stretnutie, aby spoločne navrhli, ako postupovať ďalej v zlej epidemickej situácii. Experti navrhli súbor opatrení, ktorý v nedeľu podvečer schválila vláda.
„V piatok a sobotu sme zladili finálny návrh ... a pred chvíľou sa mi ho podarilo presadiť na vláde. Som veľmi rád a verím, že naše spoločné návrhy na zmeny pomôžu,“ napísal premiér na sociálnej sieti.
O pár hodín vláda zverejnila uznesenie, na ktorom sa zhodla na rokovaní.
Nové opatrenia začnú platiť od stredy 3. marca a platiť by mali do 19. marca. Cieľom je, aby sa od 1. do 21. marca znížila mobilita, spomalilo šírenie infekcie, zamedzil import nových variantov vírusu zo zahraničia a spomalil nárast hospitalizácií. Ak sa tak za tri týždne nestane, môže dôjsť k tvrdému lockdownu so zastavením výroby.
Igor Matovič, Marek Krajčí a Ján Mikas počas rokovania s odborníkmi. Foto - TASR/Martin Baumann
Medzi najdôležitejšie zmeny patrí povinné nosenie respirátorov FFP2 v obchodoch a MHD od 8. marca a od 15. marca vo všetkých interiéroch.
Do práce by mali chodiť iba ľudia, u ktorých je fyzická prítomnosť v zamestnaní nevyhnutná. Zamestnanci sa budú musieť preukázať potvrdením od zamestnávateľa s určením pracovnej doby a miesta výkonu práce.
Ďalšou zmenou je, že škôlky a prvý stupeň základných škôl bude otvorený iba pre deti rodičov, ktorí musia chodiť do práce. Zatiaľ však nie je jasné, odkedy to bude platiť. Zamestanci a žiaci v školách by sa mali dvakrát do týždňa testovať samotestami. Samotesty sa majú distribuovať do domácností, pričom pozitívne výsledky sa budú overovať RT-qPCR testom.
Nočný zákaz vychádzania by mal platiť od 20. hodiny do 1. hodiny ráno nasledujúceho dňa. V tomto čase bude možné ísť iba na nevyhnutné ošetrenie k lekárovi alebo za prácou.
Výnimka na vychádzky do prírody mimo okresu sa ruší. V prípade obyvateľov Bratislavy bude platiť možnosť vychádzok v rámci kraja a pre obyvateľov Košíc s možnosťou aj do okresu Košice-okolie.
Do prírody v čiernom okrese bude pre ľudí od 15 do 65 rokov možné ísť iba s negatívnym testom, ktorý nebude starší ako sedem dní.
Pozitívne testovaní nebudú môcť vychádzať z domu, s výnimkou cesty k lekárovi.
Pre všetkých členov domácnosti, ktorí musia byť v karanténe, sa zavedie COVID-príplatok. Má motivovať ľudí striktne dodržiavať karanténu. Zvýši sa aj pandemická práceneschopnosť a ošetrenie člena rodiny.
V predajniach sa má striktne dodržiavať pravidlo jedného zákazníka na 15 metrov štvorcových.
Kontroly dodržiavania karantény a prijatých opatrení sa majú zintenzívniť. Pomáhať s kontrolami by mali policajtom aj príslušníci ozbrojených síl. Médiá by mali viac informovať o dennom počte vykonaných kontrol, udelených pokút a exemplárnych prípadov.
Sprísni sa režim na hraniciach. Pendleri by sa mali preukazovať 72-hodinovým negatívnym testom. Po zavedení e-karantény (ktorá by mala začať fungovať do konca apríla) by sa mala zaviesť možnosť výberu medzi domácou alebo štátnou karanténou.
Vláda chce tiež spustiť e-karanténu hneď ako to bude možné. Mal by sa tiež zriadiť mail, nonstop linka a webstránka na nahlasovanie porušovania opatrení.
Na zlepšenie prednemocničného manažmentu pozitívnych pacientov sa pripraví verejne dostupná a zrozumiteľná informácia "Cesta pacienta s ochorením COVID-19". Obsahovať bude odporúčania na domácu liečbu a zoznam kvalitných pulzných oxymetrov.
Všeobecní lekári dostanú štandardizované pokyny ohľadom manažmentu a liečby pacienta. Budú tiež musieť viesť evidenciu komunikácie s pozitívne testovanými osobami a pacientami s ochorením COVID-19 a umožniť bezodkladné nahlásenie sa infikovaných všeobecnému lekárovi zlepšením kontroly ich dostupnosti zo strany VÚC.
Vláda urýchlene zaobstará terapeutické monoklonové protilátky na zníženie rizika hospitalizácie.
Ambulantná liečba covidu podľa lekárov takmer neexistuje, najviac, čo môžu spraviť, je odporučiť nemocnicu v správnom momente.
Takisto sa vláda uzniesla na spustení týždenného sekvenovania 500 náhodných pozitívnych vzoriek. Zisťovať by sa mala aj u ľudí, ktorí prišli z rizikových oblastí, a u pacientov s netypickým priebehom ochorenia covid. Raz za dva týždne by sa mali pretestovať pozitívne vzorky na prítomnosť britskej a juhoafrickej mutácie.
Stratégia očkovania sa aktualizuje na základe dostupných dát z klinického skúšania. Obnoví sa aj COVID automat v súlade s prijatou stratégiou testovania a ďalšími opatreniami.
Upraviť by sa mala aj stratégia testovania. To sa bude odvíjať od typov testov, účelu testovania a cieľových skupín. Zacieliť sa má na osoby s príznakmi, ohniská nákazy a potenciálne ohniská ako napríklad školy či pracoviská.
Doc. MUDr. Mária Avdičová PhD. - vedúca odboru epidemiológie, Regionálny úrad verejnéhozdravotníctva, Banská Bystrica
Doc. MUDr. Alexandra Bražinová PhD.,MPH - epidemiologička, LF UK, Ústav epidemiológie
Pavol Čekan, PhD., B.Sc. – biochemik, CEO MultiplexDX International
Prof. MUDr. Henrieta Hudečková PhD., MPH - hlavná odborníčka pre epidemiológiu MZ SR a vedúcaÚstavu verejného zdravotníctva Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine
Prof. MUDr. Pavol Jarčuška PhD. - prezident Slovenská spoločnosť infektológov SLS, prorektor UPJŠ v Košiciach
RNDr. Boris Klempa, DrSc. - virológ, Biomedicínske centrum SAV, Virologický ústav
MUDr. Alena Koščálová, MSc. - infektologička, Klinika infektológie a geografickej medicíny LF UK SZU a UNB, primárka Oddelenia pre dospelých
Prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc,. Dr.h.c.- člen epidemiologického konzília
Prof. MUDr.Zuzana Krištúfková PhD., MPH - vedúca Katedry epidemiológie, Slovenská zdravotníckauniverzita Bratislava, predseda Slovenskej epidemiologickej a vakcinačnej spoločnosti
PhDr. Tomáš Kúdela – riaditeľ, Odbor verejného zdravia, skríningu a prevencie, MZ SR
Doc. PhDr. Marek Majdan MSc., PhD. - epidemiológ, zakladateľ, Inštitút pre Globálne zdravie aepidemiológiu (IGHE), prorektor Trnavská Univerzita
PhDr. RNDr. MUDr. Ján Mikas PhD., MPH - hlavný hygienik SR
Matej Mišík MSc. - vedúci, Inštitút zdravotných analýz, Odbor verejného zdravia, skríningu a prevencie, MZ SR
Prof. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc.- virologička, riaditeľka, Biomedicínske centrum SAV,Virologický ústav
Martin Pavelka, MA (Hons.), MA, CA, MSc. - epidemiológ, Inštitút zdravotných analýz, MZ SR
MUDr. Elena Prokopová - hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast,viceprezidentka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskejspoločnosti
JUDr. Róbert Rovný -právnik RÚVZ SR
Prof. MUDr. Mária Štefkovičová PhD., MPH - hlavná odborníčka hlavného hygienika preepidemiológiu, vedúca Odboru epidemiológie RÚVZ Trenčín, pôsobí aj TN univerzite A. Dubčeka
Mgr. Martin Šuster PhD. - riaditeľ Odboru výskumu, ekonóm NBS
Prof. MUDr. Jozef Šuvada PhD., MPH - expert WHO
MUDr. Peter Visolajský - predseda Lekárskeho odborového združenia, pediater Fakultná nem