Kritická epidemiologická situácia na Slovensku, zavedenie COVID-19 certifikátov, sprísnenia na hraniciach či európska obrana boli predmetom videosamitu lídrov členských štátov Európskej únie. Konal sa 25. a 26. februára. Slovenskú republiku zastupoval premiér Igor Matovič (OĽANO). TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Slovenský premiér na samite požiadal ostatné členské štáty o pomoc v podobe zapožičania dávok vakcín alebo vyslania zdravotníckych pracovníkov. Zároveň poďakoval tým krajinám, ktoré už solidaritu Slovenskej republike preukázali.

"Vážna situácia na Slovensku je výsledkom šírenia infekčnejšej britskej mutácie, proti ktorej ani tvrdý lockdown nie je dostatočne efektívny. Nádejou je práve vakcinácia. Musíme preto zefektívniť proces autorizácie nových vakcín prostredníctvom EMA, ako aj urýchliť výrobu a distribúciu bezpečných a účinných vakcín," skonštatoval Matovič. Víta tiež iniciatívu Európskej komisie na zvýšenie národných kapacít sekvenovania, čo umožní nové mutácie nielen včas identifikovať, ale pomôže aj pri prispôsobení vakcín týmto mutáciám.

Slovensku sa v spolupráci s inými členskými štátmi podarilo dosiahnuť záväzok lídrov v pokračovaní práce na nájdení spoločného európskeho prístupu pri zavádzaní európskych COVID-19 certifikátov. "Tieto certifikáty nemajú slúžiť len pre zaočkovaných. Majú rovnako obsahovať informáciu o prekonaní ochorenia COVID-19 a vykonaných testoch. Nejde preto o nástroj slúžiaci na diskrimináciu, ale o nástroj na odstránenie byrokracie pri preukazovaní plnenia rozličných opatrení," priblížil predseda vlády.

Predmetom diskusie lídrov boli aj nedávne sprísnenia hraničných opatrení niektorých členských štátov. Aj po tlaku Slovenska lídri v spoločnom vyhlásení vyslali jasné posolstvo, že pri zavádzaní opatrení sa musí brať ohľad jednak na princípy proporcionality a nediskriminácie, ale tiež na zabezpečenie plynulého toku tovarov a fungovania jednotného trhu EÚ.

V otázke bezpečnosti a obrany Slovensko považuje NATO za základný pilier európskej bezpečnosti bez akejkoľvek alternatívy. Strategická autonómia má svoje výhody. "Pri bezpečnosti a obrane by však cieľom malo byť čeliť komplexným hrozbám spolu s partnermi a spojencami, a to prioritne v rámci NATO. EÚ preto potrebuje ambicióznejší a strategickejší prístup k uzatváraniu partnerstiev," informoval o záveroch ÚV SR.

V súvislosti s Južným susedstvom sa lídri zhodli na potrebe posilnenia partnerstva EÚ s týmto regiónom, čo má napomôcť lepšiemu zvládaniu spoločných výziev. Okrem bezpečnostnej stabilizácie regiónu by sa EÚ mala zapojiť aj do jeho hospodárskej obnovy, zlepšenia vzdelávania a tvorby pracovných miest. Iba tak vie adresovať aj príčiny migrácie.