Komentáre a názory 25. február 2021

7 dní v kocke Sulík si pomýlil dvere

Dag Daniš
Dag Daniš

V rubrike 7 dní v kocke komentujeme hlavné udalosti týždňa.

V rubrike 7 dní v kocke komentujeme hlavné udalosti týždňa.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Dag Daniš

Sulík si pomýlil dvere
TASR

1. Sulík pobavil

Pri Sulíkovi sme si už zvykli, že vie provokovať spôsobom, kde je zbytočné hľadať logiku. Jeden zo svojich premetov nečakane predviedol aj v stredu. Ponúkol sa za ministra zdravotníctva, lebo sa vraj už nemôže pozerať na neschopnosť Mareka Krajčího.

Chvíľu to vyzeralo ako žart.

No Sulík sa poponáhľal vysvetliť, že to má premyslené. Jeho predstava vyzerala takto: Sulík by sa stal ministrom zdravotníctva namiesto Krajčího. A nechal by si aj ministerstvo hospodárstva – riadenie by prevzal jeho štátny tajomník Oravec (SaS).

Teda: Sulíkova strana by mala nie tri, ale štyri ministerstvá (hospodárstvo, školstvo, zahraničné veci plus zdravotníctvo).

A Matovičova strana by o jedno miesto vo vláde prišla. Aby potupne priznala vinu a potešila lídra SaS.

Za bežných okolností by sme takéto nezmysly nekomentovali. No v tomto prípade musíme, lebo Sulíkove nápady sú správou o stave koalície. A špeciálne správou o stave SaS.

Sulík opäť ukázal, že funguje v jednoduchej signálnej sústave. Bez premýšľania o súvislostiach a následkoch. Bez predstavy o druhom či treťom ťahu.

Jeho zámerom, samozrejme, nebolo prevziať ministerstvo zdravotníctva. To by nebolo možné bez zmeny koaličnej dohody a súhlasu predsedu vlády (s ktorým nerokoval).

Sulík sa chcel zrejme len mediálne povoziť na vlne proti ministrovi zdravotníctva. Kopol si do Krajčího, kopol si do Matoviča. A aby vyzeral trochu konštruktívne, dal smelý návrh. Konkrétne taký, ktorý nemôže prejsť – aby mohol opakovať, že potom už nenesie zodpovednosť za zlyhania vlády v pandemickej politike.

Zabudol však domyslieť, ako bude na konci vyzerať jeden malý detail. Výsledok.

Ten nie je nijaký. Krajčí je ďalej minister zdravotníctva, Sulík je minister hospodárstva a vicepremiér. Teda: jeho zodpovednosť za politiku vlády bude presne taká ako doteraz.

S tým malým rozdielom, že jeho „riešenia“ vyšumeli bez toho, aby sa nimi niekto aspoň minútu zaoberal.

Jednoducho: Sulík s veľkým rozbehom vletel do nesprávnych dverí. A z nesprávnej strany.

Ak nevie pohnúť Matovičom (Krajčím) a nechce niesť zodpovednosť za politiku koalície, mohol to postaviť ultimatívne, resp. mohol odísť. Buď, alebo… A ak sa mu do silových riešení a do rizika veľmi nechce (lebo premiér na nič iné nečaká), mal to komentovať zo svojej stoličky. Nie z tej, ktorá mu nepatrí.

2. Okrúhle stoly

Ak sa na vec pozrieme zo správneho konca, pandemickú krízu a budúcnosť ministra Krajčího by mal riešiť premiér. Urgentne.

Slovensko stále nevie nájsť odpoveď na preťažovanie nemocníc. Podiel hospitalizovaných je násobne vyšší než v iných krajinách. To isté platí o vysokých počtoch obetí.

Matovič však pri tejto téme opäť zmenil skupenstvo. Už nie je tvrdý (ako v januári), ale tekutý. Tvrdí, že dnes sa všetko riadi pokynmi expertov. Vláda vraj len vykonáva ich návrhy.

Teda: ukazovať prstom na ministra Krajčího nemá zmysel.

V istom zmysle to sedí. Výmena ministra by bola prospešná len v prípade, že by sa našiel niekto akčný a schopný, koho by rešpektovali experti, koaliční partneri aj predseda vlády.

Za malé pozitívum môžeme považovať, že aj Matovič už mení prístup. A hľadá východisko. Zvolal okrúhle stoly s vedcami a špecialistami na pandémiu.

Cieľ: dostať pod kontrolu situáciu v nemocniciach. To je dnes hlavná úloha pre vládu aj pre spoločnosť.

Len pre porovnanie: Írsko (4,7 milióna obyvateľov) má v nemocniciach 900 pacientov s covidom. Holandsko (17 miliónov obyvateľov) ich má 1300. V Belgicku (11 miliónov obyvateľov) je to 1600. V Rakúsku (9 miliónov obyvateľov) tisíc…

Na Slovensku máme v nemocniciach takmer štyritisíc pacientov s covidom. Tento podiel je neprimerane, absurdne vysoký. Presné dôvody nepoznáme, no asi to nebude len tým, že minister zdravotníctva sa volá Marek Krajčí.

S vysokým počtom hospitalizácií potom nutne súvisí ďalší vážny problém: obete ochorenia.

Keďže trendy sa nedarí zlomiť, zrejme sa nevyhneme ďalším obmedzeniam. Optimálne by bolo, ak by nemuseli byť dlhodobé a plošné, ale skôr cielené na najviac zamorené okresy.

Napokon, toto veľká časť expertov navrhuje od novembra. Len nebola vypočutá.

Zato sa od premiéra v pondelok dozvedeli, že počas prvej vlny, kým riadil pandemickú politiku on, sme patrili k najlepším na svete – a dnes, keď to vraj prenechal expertom, sme medzi najhoršími…

Presne takto by nemala vyzerať pozvánka premiéra na okrúhle stoly vlády a vedcov.

3. Liečba

Tento týždeň sa konečne otvorila jedna dôležitá a dlho prehliadaná téma: liečba pacientov s covidom. Nejde pritom len o dovoz experimentálnych liekov, s čím po dlhom váhaní začalo ministerstvo zdravotníctva.

Chorí ľudia, ktorí potrebujú pomoc, sa nevedia dostať k lekárom a k radám, ako sa liečiť a minimalizovať riziká. Sú vylúčení zo spoločnosti – lebo sú nakazení. Lekári aj úrady trvajú iba na tom, aby sa dali otestovať. Hoci aj s horúčkami a oslabení musia absolvovať testy, inak nezískajú PN. Ambulantná starostlivosť – aspoň virtuálna, resp. cez telefón – pre nich spravidla neexistuje: „Urobte si testy, dovidenia.“

Chorý človek s príznakmi pritom nepotrebuje postávať v rade na ulici a čakať na test. Potrebuje pomoc svojho lekára.

Podobné problémy majú aj ľudia s inými, chronickými ochoreniami, ktorí sa niekoľko mesiacov nevedia dostať včas k liečbe. Lebo covid…

Riešením by mohli byť špecializované ambulancie pre covid pacientov. Aspoň pre tých z rizikových skupín – aby boli pod kontrolou lekára.

Jednoducho: pozitívnym testom pri ľuďoch s príznakmi by sa mala starostlivosť začať, nie končiť.

Lebo potom nám hrozí to, čo sledujeme od decembra – podceňovanie ochorenia, komplikácie, hospitalizácie…

4. Facebook verzus Austrália

Sociálna sieť Facebook opäť ukázala svoju silu. Minulý týždeň v Austrálii zablokovala spravodajský obsah. Spolu s tým vypla aj stránky úradov, záchranárov, hasičov, samospráv.

Dôvodom bol spor s austrálskou vládou, ktorá chce prinútiť globálne IT giganty, aby platili národným médiám za preberaný obsah.

Spor medzi vydavateľmi a sociálnymi sieťami je starý. V skratke ide o to, že tvorcovia obsahu narážajú na finančné suchoty – a sociálne siete, ktoré obsah bez pridanej hodnoty preberajú, rátajú miliardové zisky. Pre inzerentov je totiž výhodné a pohodlné tlačiť reklamu na univerzálne sociálne siete, čo odsáva príjmy tradičných médií.

Následky sú potom také, že chýba rovnováha medzi médiami, ktoré sa s vysokými nákladmi starajú o spravodajstvo a analýzy – a medzi sociálnymi sieťami, ktoré si bez väčšej námahy vyberajú z koláča hrozienka. V podobe miliardových ziskov.

Viaceré krajiny sa snažia dotlačiť Facebook či Google k tomu, aby tradičným médiám platili za obsah.

Facebook to už roky odmieta. Namiesto toho sa snaží zatvárať kritikom ústa „projektmi“. Sľubuje, že sám podporí médiá cez granty.

Keď austrálska vláda prišla s novými pravidlami, ktoré prinútia IT gigantov platiť miestnym médiám za podnikanie s ich obsahom, Facebook udrel. Vypol spravodajský obsah a spolu s tým odstavil aj desiatky stránok rôznych úradov a organizácií.

Austrálsku vládu tým dotlačil k miernym ústupkom. Zákon však nakoniec vláda presadila. Pravidlá predpokladajú dohodu s Facebookom či Googlom a ak sa nepodarí, poplatky určí špeciálny úrad.

Tento spor odkryl zopár zaujímavých vecí. Napríklad to, že médiá ako tvorcovia obsahu už nemajú takú silu a vplyv ako v minulosti. Za globálnymi IT spoločnosťami čoraz viac zaostávajú. Nemajú ani zďaleka také nátlakové páky ako Facebook.

Ďalej: vidíme, že dnes vo veľkom zarábajú tí, ktorí neinvestujú do tvorby, ale len do nášho sledovania. A do kšeftov s dátami o našom súkromí. Naopak, tí, ktorí pracujú na informovaní verejnosti a hodnotovej žurnalistike, finančne zaostávajú.

A nakoniec: čoraz viac zdrojov sa presúva z národnej úrovne, kam prirodzene patria médiá s ich národnými jazykmi a miestnou kultúrou, na globálnu. K nadnárodným spoločnostiam, ktoré o tradíciách, hodnotách a kultúre svojho publika nevedia dokopy nič (lebo nerozumejú jeho jazyku). Zameriavajú sa výlučne na manipulovanie spotrebiteľa, resp. na zisk.

Krok austrálskej vlády je tvrdý, ale pochopiteľný.

A mohli by ho nasledovať aj ďalšie krajiny, ktorým záleží na fair play.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0