Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
24. február 2021

Psychický tlak

Ako nás môže zmeniť dlhodobý stres

Už zhruba rok žije veľká časť svetovej populácie v neustálom strese z pandémie a jej zdravotných aj ekonomických následkov.

Ako nás môže zmeniť dlhodobý stres

Ilustračné FOTO TASR/DPA

Ak odhliadneme od priamych následkov COVID-19, akými sú smrť či následné zdravotné problémy, musíme vziať do úvahy iný, nenápadnejší jav. A tým je dlhodobý stres. Už približne rok žijú ľudia na svete v atmosfére obáv. A tie sa netýkajú len strachu z toho, že sa nakazia oni alebo ich blízki. Hoci stále existuje skupina ľudí, ktorá existenciu pandémie popiera, aj ich sa dotýka obava z existenčného ohrozenia iného druhu.

Opatrenia, ktoré vlády po celom svete zaviedli na utlmenie šírenia koronavírusu, sa primárne dotkli živobytia miliónov ľudí. Mnohí prišli o prácu, mnohým krachujú drobné prevádzky služieb či reštaurácie a nemálo je tých, ktorí majú obavy z ďalšieho vývoja, hoci prácu či podnikanie stále majú.

Život v takomto stálom strese môže viesť nielen k rozvoju psychických ochorení, môže mať negatívny vplyv aj na fyzické zdravie.

Medzi najčastejšie následky dlhodobého stresu patria depresie, úzkosti a poruchy osobnosti, kardiovaskulárne choroby vrátane srdcových chorôb, vysokého krvného tlaku, abnormálnych srdcových rytmov, infarktu a mŕtvice, obezita a iné poruchy stravovania, menštruačné problémy, sexuálna dysfunkcia, ako je impotencia a predčasná ejakulácia u mužov a strata sexuálnej túžby u mužov i žien, kožné ochorenia, ako je akné, psoriáza a ekzémy, a trvalé vypadávanie vlasov či choroby zažívacieho ústrojenstva.

Pridávajú sa aj problémy s nespavosťou, hnev a podráždenosť či, naopak, apatia a problémy s pamäťou. Z dlhodobého stresu a únavy potom pramení aj neschopnosť robiť predtým bežné veci – starať sa o seba, o domácnosť, o deti a výrazne klesá aj pracovný výkon a jeho kvalita. Pod stresom mnohí prepadnú alkoholu či drogám, čo ich psychické problémy ešte viac znásobí.

Podľa jednej správy zdravotníckych úradov v USA môžu psychické následky viesť k ďalším 75 tisícom obetí mimo priamych zdravotných následkov koronavírusu. Výrazne sa na nich bude podieľať vplyv nezamestnanosti, sociálnej izolácie, strachu a beznádeje. Hovorí sa o „smrti zo zúfalstva“.

Podľa niektorých zistení vedie chronický stres dokonca k zmenám v štruktúre mozgovej kôry.

A mnohí politickí väzni by mohli dlho rozprávať o tom, že úmyselne vyvolávaný dlhodobý stres je pomerne účinným spôsobom mučenia.

Beštie a hrdinovia

Individuálne prežívaný chronický stres môže teda viesť k závažným zdravotným následkom – psychickým aj fyzickým. Ak však takýto stres pôsobí celospoločensky, je mu vystavená celá populácia, aj následky môžu byť celospoločenské.

Nespracovaný hnev z neistoty, rastúca nedôvera voči vládnucim politikom, ak sa situácia nezlepšuje, skratové konanie môžu vyústiť do rozsiahlejších výbuchov násilia, keď sa v rozzúrenom dave stráca akákoľvek individuálna zodpovednosť jednotlivca.

Ale aby sme to nevideli len z tej temnej stránky. Krízové spoločenské situácie prinášajú nielen beštiálne násilie. V časti ľudí vzbudia, naopak, istú formu hrdinského správania, nezištnej pomoci, obety.

Ak je totiž v našich prapôvodných inštinktoch zakorenený v prípade ohrozenia princíp „bojuj alebo ujdi“, sociálna interakcia v nás vytvorila aj iný inštinkt. Hľadanie spolupráce, spojencov či ochrancov v prípade akútneho aj dlhodobého ohrozenia. Tento vzťah nie je výlučne medzi rodičmi a deťmi, ale aj v širších spoločenských komunitách, na úrovni rozvetveného príbuzenstva, ale aj lokálnej či národnej spolunáležitosti. Nemožno ho teda interpretovať len ako akýsi biologický pud sebazáchovy obetovaním sa za svojich pokrvných potomkov.

Ak teda platí, že kríza podnecuje na jednej strane násilníkov, prospechárov a zradcov, na druhej strane plodí aj hrdinov a pevné charaktery.

Samovraždy

Hoci slovenské súhrnné štatistiky za minulý rok zatiaľ nie sú k dispozícii, podľa prevádzkovateľov liniek pomoci stúpol počet volaní a iných kontaktov (mail či chat) od ľudí, ktorí pociťovali psychickú záťaž – rôzne formy depresií, úzkostí, ale aj samovražedných myšlienok.

Inzercia

Podľa informácií, ktoré na jeseň zverejnila Iniciatíva liniek pomoci spolu s Nadáciou Orange, sa nárast prejavil aj v tom, že prevláda počet nevybavených žiadostí o pomoc.

„Linky pomoci majú 7 340 spracovaných kontaktov za mesiac, no zároveň 8 400 neprijatých kontaktov mesačne nevedia spracovať a skončia nevybavené. Na linkách je k dispozícii 172 poradcov, ktorí sú vyčerpaní, keďže kontaktov pribúda nesmierne veľa. Počas prvej vlny koronakrízy bol nárast kontaktov v IPčku až 5-násobný, v Linke detskej istoty prišlo k 75-percentnému nárastu kontaktov a v Lige za duševné zdravie zaznamenali až 85-percentný nárast,“ píše sa v tlačovej správe Iniciatívy liniek pomoci a Nadácie Orange.

Možný vývoj situácie u nás môže naznačovať aj skúsenosť Psychiatrickej kliniky pražskej Všeobecnej fakultnej nemocnice. Na konci prvej vlny pandémie, v júni, im výrazne stúpol počet prijatých pacientov. Takmer každý druhý bol hospitalizovaný pre pokus o samovraždu. Len táto jedna pražská klinika prijala z tohto dôvodu 80 pacientov. Narástol aj počet hospitalizácií pre závislosť od alkoholu. Na vyšetrenia zväčša chodili už diagnostikovaní pacienti, o 70 percent však narástol počet cielených vyšetrení akútneho zhoršenia stavu.

Na celosvetový vývoj psychického zdravia v súvislosti s pandémiou sa pozrel časopis The Economist, ktorý na jeseň minulého roka skonštatoval, že počty samovrážd a samovražedných pokusov výrazne narástli oproti minulým rokom. Samovraždy a samovražedné pokusy sú aj z hľadiska reálnej situácie výpovednejšie ako samotný počet pacientov s diagnostikovanými psychickými problémami. Časť ľudí totiž ambulanciu psychiatra napriek problémom nenavštívi a mnohí sa neobrátia o pomoc ani na anonymných linkách pomoci. Samovražda a pokus o ňu sa do štatistík dostanú preukázateľnejšie.

V USA štvornásobne narástol počet mladých ľudí (18 – 24 rokov), ktorí mali samovražedné myšlienky, osemnásobný nárast volaní zaznamenali linky pomoci. V Hongkongu vzrástol tento počet o 40 percent. Japonsko odhaduje nárast samovrážd o 15 percent, Thajsko o 30 percent.

V spoločnostiach, ktoré za jeden z kľúčových momentov ľudského života považujú spoločenský a materiálny úspech, je ekonomická neistota, strata zamestnania či krach firmy významným faktorom, ktorý vedie mnohých k myšlienke na dobrovoľné ukončenie vlastného života.

A vplyv pandémie v tomto smere nie je jediným rizikom pre psychické zdravie. 18 percent ľudí, ktorí prekonajú ochorenie COVID-19, zasiahne do troch mesiacov duševné ochorenie. Zistili to vedci, ktorí preskúmali viac ako 62-tisíc zdravotných záznamov ľudí v USA, ktorí mali diagnostikovaný covid, a svoje zistenia publikovali v časopise Lancet.

Ide pritom o ľudí, ktorým nikdy predtým nebola diagnostikovaná žiadna psychická porucha. Najčastejšie sa u nich vyskytli úzkosti a depresie. Medzi novodiagnostikovanými sa však takmer nevyskytovali psychotické poruchy, napríklad schizofrénia.

U ľudí, ktorí už v minulosti psychickým ochorením trpeli, narástlo po prekonaní COVID-19 riziko recidívy.

Celkovo vedci preskúmali takmer 70 miliónov zdravotných záznamov a porovnali vplyv covidu na vývoj psychiatrickej diagnózy s inými ochoreniami či zraneniami.

Potvrdil sa aj opačný negatívny vplyv. Ľudia s psychiatrickými diagnózami mali o 65 percent vyššie riziko, že sa nakazia koronavírusom. A to bez ohľadu na výskyt iných rizikových faktorov, ako napríklad obezity, cukrovky či vyššieho veku.

Vzhľadom na robustnosť výskumu došli vedci k záveru, aby psychiatrické poruchy boli zaradené medzi možné postcovidové zdravotné následky.

Nikto z nás si nemôže byť istý, že v ňom kdesi hlboko nedrieme predispozícia na psychickú poruchu. Niektorí sú odolnejší, iní stresujúcim podmienkam podliehajú ľahšie. Vopred nevieme ani to, kto z nás z krízovej situácie vyjde zlomený a koho zocelí. Ťažko dnes predpokladať, ako sa pandémia a jej sprievodné javy prejavia na zdraví v budúcnosti. Isté však je, že COVID-19 bude mať aj po potlačení vírusu ešte mnoho obetí. Na tele aj na duši.

Odporúčame