Blog 24. február 2021

"Smer si nastavil krajinu na svoj obraz“

Eva Vženteková
Eva Vženteková
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Eva Vženteková

Toto je jeden z vývodov úvah komentátora o donedávnom bezpečí kriminálnych štruktúr v štátnom systéme. Pokiaľ sme nastaviteľní (to nie je nijak pejoratívne, len rozvíjanie úvahy), potrebujeme zmenu zhora. V dejinách to niekedy zabezpečovali osvietení, múdri vladári. Ak však platí premisa o našej krajine, v ktorej sa „posledných 15 rokov“ „budoval systém hry na obe strany, štátnu aj kriminálnu, pričom tieto protiklady sa nevylučovali, ale vzájomne priťahovali“, ako sa z takejto krajiny má stať iná, ktorá sa takéhoto konania štíti a garantuje trest pre vinných? Stačí odstavenie Smeru, aby sa na jeho „obraz nastavená krajina“ prestavila na… na čí obraz?

„Keď sa to preženie a keď to trvá dlho, hranica medzi štátom a zločinom sa vytratí.“ Takto je v komentári charakterizované obdobie podľa všetkého najväčšej geopolitickej slobody Slovenska a z toho plynúceho najslobodnejšieho výkonu štátu a vlastnej moci. Nikdy Slovensko nemalo takú slobodnú, seba určujúcu možnosť, ako si utvárať „povahu štátneho režimu a štátnej moci“.

Ak sa napriek tomu „povaha“ tohto režimu „prehnala“ a „trvalo to dlho“, bolo to potvrdené demokratickými voľbami (nech je to akokoľvek smutné). A ak Smer vedel „nastaviť krajinu na svoj obraz“, vedia to aj iné strany? A ak prisúdime politickej strane schopnosť „nastaviť krajinu“ podľa seba, je to bez pričinenia tejto krajiny? Alebo si to uľahčujeme, že len s jej malým pričinením? Alebo je to nesvojprávne občianstvo krajiny, ktorá sa nechá „nastavovať“ politickými stranami? A ak sa v krajine „vytráca“ „hranica medzi štátom a zločinom“, a to až do tej miery, že sa s nimi „vytratia“ aj „staré morálne inštinkty“,* kto potom zločin potrestá? Aká sila garantuje rozlišovanie dobrého a zlého, oddeľovanie vinného od nevinného, keď aj niečo také „staré“ a pevné ako vekmi zabudovaný morálny kompas sa počas „posledných 15 rokov“ „vytratil“?

Toto nie sú rétorické otázky, len snaha použiť citáty z komentátorovho textu na dokladovanie náročnej situácie, v akej sa naša spoločnosť ocitla. Že „Slovensko fungovalo ako klientelistický štát“ a „v oligarchickom režime“ „mali rozhodujúce slovo veľkopodnikatelia a ich politická klientela“, má svoje dávne korene. Ani porevolučné HZDS, ani Smer, ani tlaky v SDKÚ nie sú vychýleniami od väčšinového smerovania krajiny. Napriek tomu, že jednotlivé strany vždy prichádzali po voľbách k moci s mandátom zrušiť predchádzajúci politický spôsob vládnutia, systémom neduhov to zatiaľ pohlo minimálne.

 

* Dá sa pochopiť metaforickosť slov o strácaní morálnych inštinktov, ale tak vážny popis totálnej straty ľudskej dôstojnosti je v úvahe komentátora prehnaný. Možno o ňom uvažovať, napríklad, v systéme koncentračných táborov, od čoho sme napriek neutešenej situácii predsa len vzdialení.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0